Aké Ovocie Patrí Medzi Jadroviny a Aké Medzi Kôstkoviny?

Ovocinárstvo je špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby. Súčasťou záhradníckej výroby je okrem ovocinárstva aj zeleninárstvo, kvetinárstvo, sadovníctvo a vinohradníctvo. Záhradnícka výroba je súčasťou rastlinnej výroby. Ovocinárstvo ako špecializované výrobné odvetvie produkuje jednak sadenice ovocných rastlín (tzv. škôlkarské výpestky) a jednak vlastné ovocie.

Vlastné ovocie (jablká, hrušky, marhule, slivky, višne, jahody a pod.) sa pestuje v ovocných sadoch. Sadenice ovocných rastlín produkujú ovocné škôlky. Ovocné škôlky sú miesta (firmy, podniky), kde sa rozmnožujú a pestujú ovocné rastliny. Ovocnou rastlinou z hľadiska typu rastliny môže byť strom (jabloň, orech a pod.), ker (ríbezľa, egreš), poloker (malina, černica) alebo bylina (jahoda).

Ovocné rastliny poskytujú nenahraditeľné ovocie, ktoré je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné a z hľadiska výživy ďaleko výhodnejšie než sacharóza obsiahnutá v mnohých produktoch potravinárskeho priemyslu. Ovocie je naviac chudobné na tuky, s výnimkou semien, ktoré sú konzumnou časťou pri škrupinovom ovocí. Obsah bielkovín je vyšší hlavne v plodoch drobného ovocia, kde však nepresahuje 1 %. Najnižší obsah bielkovín nachádzame v jablkách a hruškách (okolo 0,4 %). Dusíkaté látky sú sústredené predovšetkým v semenách. Obsah vody sa pohybuje v priemere na úrovni 75 - 90 %.

Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky. Obsah jednotlivých vitamínov je v rôznych druhoch ovocia odlišný a v prípade niektorých je ovocie zanedbateľným zdrojom, alebo ich neobsahuje. V ovocí sa vyskytuje len obmedzený sortiment vitamínov skupiny B (tiamín, ergokalciferol, niacín, pyridoxín), a to najmä v orechoch. Významný je obsah vitamínu C (kyselina L-askorbová), ktorého najbohatším zdrojom sú šípky (podľa rôznych autorov 240 až 3000 mg%), rakytník rešetliakovitý (podľa Šimánka a kol. 1977, 350 - 1220 mg%), čierne ríbezle (96 - 400 mg%), drieň (100 - 200 mg%), jahody (33 - 105 mg%). Jablká obsahujú iba 4 - 10 mg% vitamínu C, iba pri niektorých odrodách dosahuje jeho obsah v plodoch hodnotu 30 - 40 mg%. Ovocie je tiež bohatým zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne, rakytník rešetliakovitý, šípky). Z ďalších vitamínov je v ovocí cenný obsah vitamínu K, PP a E.

Minerálne látky ovocia sa podieľajú na udržiavaní acidobázickej rovnováhy v organizme. Obsah minerálnych látok sa pohybuje v rozmedzí 0,24-1,16 % hmotnosti. Cenný z hľadiska výživy človeka je obsah vlákniny (napr. pektíny v jablkách a drobnom ovocí). Vláknina vďaka svojmu veľkému povrchu napomáha odstraňovanie škodlivín z tela.

Organické kyseliny sú zastúpené prevažne kyselinou jablčnou (najmä jadroviny, kôstkoviny, drienky, jarabiny). V niektorých odrodách hrušiek a drobného ovocia prevláda kyselina citrónová. Obsah kyselín v plodoch značne kolíše. Jeho hodnoty sú nasledovné: Jablká 0,2-1,6 %, hrušky 0,1-0,5 %, marhule a broskyne 0,2-1,5 %, slivky 0,4-3,5 %, čerešne 0,3-0,8 %, višne 1,4-2,2 %, maliny 1,0-2,0 %, ríbezle 2,3-3,7 %, egreše 0,9-2,3 %.

Aromatické látky zahŕňajú rôznorodé látky zo skupiny esterov kyselín, aldehydov a éterických olejov. Spôsobujú príjemnú a niekedy i nepríjemnú arómu ovocia. Aromatické látky i farbivá obsiahnuté v ovocí podporujú chuť do jedla. Napriek cenným nutričným hodnotám a všeobecne priaznivému vplyvu ovocia na ľudský organizmus je spotreba ovocia u nás v porovnaní s odporúčanými dávkami výrazne nižšia.

Delenie ovocia

Ovocie sa tradične delí na jadroviny a kôstkoviny. Medzi jadroviny patria:

• Jablká
• Hrušky

Medzi kôstkoviny patria:

• Marhule
• Broskyne
• Slivky
• Čerešne
• Višne

Okrem toho existuje drobné ovocie ako maliny, černice, ríbezle, egreše a jahody.

Podmienky ovocinárskej výroby

Ak hovoríme o pestovaní ovocia, máme v prvom rade na myslí podmienky, ktoré sú potrebné k pestovaniu. Odborná literatúra rozdeľuje tieto podmienky na:

• klimatické (prírodné) - teplota, zrážky, nadmorská výška, hladina spodnej vody, zdroj vody na zavlažovanie, svetová orientácia svahu, mrazová kotlina, pôda - typ, vlastnosti a pod.
• ekonomické (hospodárske) - blízkosť odbytišťa, vybavenosť podniku, kvalifikovaní pracovníci, kvalita ciest, možnosť využívať odpadové teplo a pod.

Faktory prostredia pôsobia na rastlinu komplexne, pri vzájomnom pôsobení sa ich vplyv zosilňuje alebo oslabuje a jeho prejavy na rastline sú okrem iného ovplyvnené vekovým obdobím, veľkosťou koreňovej sústavy, kondíciou, druhom, odrodou, orgánom na ktorý pôsobia /staré drevo, výhonky, kvetné a vegetatívne púčiky/, fenofázou atď.

Podľa charakteru poznáme faktory prostredia:

• meteorologické - svetlo, teplo, vzduch a jeho pohyb, vzdušná vlhkosť, zrážky
• pôdne (edafické) - mechanické a chemické vlastnosti pôdy, fyzikálne vlastnosti ornice a podložia, mikrobiológia pôdy
• topografické - zemepisná šírka a dĺžka, reliéf a sklon terénu
• biologické - vplyv okolitých rastlín a živočíchov, antropogénne vplyvy

Svetlo

Podmieňuje intenzitu fotosyntézy, vývin rastliny, diferenciáciu kvetných púčikov, ovplyvňuje vyfarbenie plodov, charakter rastu rastliny a vstup do obdobia vegetačného pokoja (hromadenie asimilátov, vyzrievanie letorastov). Pri nedostatku svetla sú koruny viac vzpriamené, letorasty sú dlhé, tenké, menšia je intenzita rozkonárovania, púčiky sú menšie, nedostatočne vyvinuté, listy sú menšie, plody sú horšie vyfarbené a obsahujú menej cukrov. Rastliny využívajú len 1-3 % FAR, pričom dôležité je nielen priame slnečné svetlo, ale aj difúzne žiarenie, ktoré obsahuje veľký podiel využiteľnej časti spektra (50-60 % žltočervených zložiek spektra, najlepšie využiteľných, priame len 37 %).

Z hľadiska intenzity svetla má veľký vplyv konfigurácia terénu (najlepšie osvetlenie na kopcoch a rovinách). Svahy dostávajú množstvo svetla v nasledovnom poradí - južný, západný, východný, severný. Intenzita svetla klesá so znižovaním nadmorskej výšky, zmenšovaním sklonu svahu, zvyšovaním vlhkosti vzduchu a so znečistením ovzdušia. Dôležitá je i hĺbka postavenia listu v korune (výhodné sú malé a ploché koruny). Výhodné je z hľadiska svetelných pomerov umiestnenie výsadieb v blízkosti veľkých vodných plôch odrážajúcich svetlo. Význam má i orientácia osi radov - u nás v smere sever-juh je z hľadiska svetelných pomerov najvýhodnejšia. Spôsob obrábania pôdy ovplyvňuje množstvo odrazeného svetla - podplodiny pohlcujú veľa svetla. Svetlé neobrobené pôdy odrážajú najviac svetla.

Dĺžka dňa pri našich ovocných rastlinách spravidla nemá veľký praktický význam, výnimku tvoria jahody, ktoré zakladajú kvetné púčiky počas krátkeho dňa, a to ovplyvňuje dynamiku tvorby úrody pri rýchlení v zimnom období. Tento faktor ovplyvňuje čas zakladania kvetných púčikov aj pri iných rastlinách, avšak v dôsledku ich pestovania v prirodzených podmienkach sa možné rozdielne dopady rôznej dĺžky dňa nevyužívajú.

Poradie nárokov na svetlo: orech, mandľa, broskyňa, marhuľa, skoré odrody čerešní, neskoré odrody hrušiek, jabloní a sliviek, skoré odrody týchto druhov, maliny, černice, ríbezle čierne, červené a biele, jahody, egreše, menej svetla vyžadujú višne, baza čierna ai.

Teplo

Ovplyvňuje transpiráciu, príjem vody a živín z pôdy, určuje dynamiku fenofáz a rastové procesy, ovplyvňuje tiež výskyt chorôb a škodcov, kvalitu plodov a skladovateľnosť (napr. v prípade zimných odrôd jadrovín).

Ako ukazovateľ požiadaviek rastlín na teplotu sa používa teplotné optimum (je rôzne pre druhy, ale i pre rôzne procesy), resp. i minimum a maximum alebo priemerná ročná teplota potrebná pre daný druh, používa sa tiež hodnota sumy teplôt, alebo sumy efektívnych teplôt potrebná pre nastúpenie alebo uskutočnenie vybranej fenofázy.

Teplotné pomery sa menia:

• s nadmorskou výškou (teplotný gradient 0,8 °C priemernej ročnej teploty na 100 m nadm. výšky)
• s expozíciou a inklináciou svahu (južné svahy - vyššia teplota ale i výpar, východné a západné svahy teoreticky rovnocenné, západné sú však spravidla vlhšie, pôda na nich premŕza menej hlboko, rosa usychá neskôr)
• s konfiguráciou terénu (inverzné polohy na dne údolí, priehlbín), najnižšia teplota pri bezvetrí do 0,2 až 0,5 m od povrchu pôdy
• s vicinálnymi pomermi (susedstvo veľkých plôch skál, vodných plôch, kopcov, lesov, lúk, mestských sídel atď.), ktoré otepľujú alebo ochladzujú danú lokalitu, môžu tiež zmierňovať výkyvy teplôt
• s pôdnym pokryvom (mulčovanie a pôdy zabraňuje výmenu tepla, sneh zabraňuje ochladzovaniu pôdy - napr. 50 mm vrstva udrží teplotu pôdy o 5 až 14 °C vyššiu ako teplota vzduchu, kyprá pôda tiež horšie vedie teplo)

Významná je dynamika teplôt v priebehu roka a jednotlivých období roka. Nepriaznivo na rastliny môžu vplývať nízke, ale i vysoké teploty (u nás zriedkavo, napr. v období kvitnutia alebo v lete pri súčasnom nedostatku vlahy). Najvýznamnejšie je poškodzovanie rastlín nízkymi teplotami v období vegetačného pokoja. V období hlbokého vegetačného pokoja znesú nadzemné orgány jabloní teplotu až do -35 °C (niektoré cv. i nižšie), hrušky, slivky, čerešne a višne do -25 až -30 °C, mandle, broskyne a orechy do -20 až -25 °C, marhule do -25 °C, aktinídia do -16 °C, ríbezle, egreše a maliny i pod -30 °C. V období vynúteného pokoja klesá odolnosť voči mrazom so stupňom pokročilosti diferenciácie púčikov. Obzvlášť nebezpečné sú prudké zníženia teploty po dlhších otepleniach v predjarí, najmä u druhov, skoro ukončujúcich obdobie hlbokého vegetačného pokoja (teplomilné kôstkoviny, mandle, čerešne).

Veľmi citlivé sú korene, ktoré mrznú pri teplotách: jablone -7 až -15,5 °C, hrušky -9 až -11 °C, broskýň -10 až -11 °C, malín a černíc -11 °C, višní a mahalebky pri -14 až -14,5 °C, ríbezlí pri -15,5 °C, egreša pri -18 °C.

Kvety pri pučaní sú poškodzované v prípade jadrovín a kôstkovín pri -4 °C, mandlí a marhúľ pri -2 °C, broskýň -3 °C a ostatných druhov pri -2 °C. Blizny rozkvitnutých kvetov namŕzajú pri -0,5 až -1,5 °C, v dobe kvitnutia poškodzuje kvety teplota pri jadrovinách -2,2 °C, pri broskyniach -2,2 °C, Mladé plodíky zničí pri jabloniach teplota -1,7 °C, hruškách, čerešniach, slivkách a broskyniach -1,1 a marhuliach -0,6 °C.

Vzduch

Vlhkosť vzduchu ovplyvňuje transpiráciu rastlín. Vyššia vzdušná vlhkosť je v chladnejších polohách, lesnatých oblastiach a pri rozsiahlych vodných plochách. Závlaha postrekom tiež zvyšuje vlhkosť vzduchu. Na vlhkosť vzduchu je spomedzi u nás pestovaných ovocných druhov najnáročnejšia jabloň.

Voda

Zohráva dôležitú úlohu v metabolizme, v príjme živín, transporte látok po organizme, zabezpečuje turgor rastlín, je stavebným prvkom organizmu.

Pre rastliny sú využiteľné rôzne formy zrážok:

• dážď - v priebehu vegetačného obdobia hlavný zdroj vlahy, vhodnejšie sú dažde s nižšou intenzitou, prívalové dažde môžu mechanicky poškodiť jemné orgány, spôsobujú eróziu a vyplavovanie živín, porušujú pôdnu štruktúru. Dážď prispieva k rozširovaniu niektorých chorôb ovocných drevín (plesne, chrastavitosť jadrovín, kučeravosť broskýň atď.)
• sneh - izolujúca vrstva, zdroj zimnej zásoby vlahy, môže mechanicky poškodiť nadzemnú časť, môže uľahčiť prístup zajacov a zveri do sadu (ohryz)
• krúpy - nebezpečné poškodenie plodov a zhoršenie kondície stromov v dôsledku otvorených rán, výrazné zhoršenie kvality plodov
• rosa - v suchých oblastiach môže tvoriť až 10-20 % ročných zrážok, zvyšuje vzdušnú vlhkosť a podmienky podporujúcich vznik rosy pozitívne vplývajú na dozrievanie a vyfarbovanie plodov
• námraza - ak je príliš silná môže spôsobiť lámanie konárov ovocných stromov
• hmla - pozitívne vplýva na dozrievanie jadrového ovocia, skracuje trvanie slnečného svitu a spomaľuje ohrievanie prostredia, rozširovanie chorôb

Pôda

Pôda má mimoriadny význam. vzduch pre dýchanie koreňov a je miestom pre ukotvenie koreňov.

Hĺbka využiteľného profilu - pôdy pre ovocné dreviny majú byť v porovnaní s poľnými plodinami hlbšie (v závislosti od hĺbky zakoreňovania ovocných rastlín), nemajú mať vysokú hladinu spodnej vody, aby bol pre korene k dispozícii dostatočne hrubý profil pôdy. Pôdny typ, obsah solí v pôde a pH - najvhodnejšie na pestovanie ovocných drevín sú hnedozem, černozem a rendziny. Využiteľné sú i menej kvalitné typy pôd, avšak vyžadujú si zvýšenú starostlivosť (prísun organick...

Prehľad odrôd ovocia

Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad niektorých odrôd ovocia:

Pri výbere odrôd je dôležité zohľadniť klimatické podmienky a nároky jednotlivých odrôd na pestovanie.

tags: