Ktoré tropické ovocie sa dá u nás pestovať?

Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. S trochou starostlivosti a správnymi postupmi je možné u nás úspešne pestovať aj teplomilné rastliny.

Stačí vybrať správnu odrodu, vhodné stanovisko a zabezpečiť rastlinám ochranu pred chladom. V tomto článku sa dozviete, ako pestovať figovník, citrusy či olivovník, aby vám priniesli úrodu a dobre prosperovali aj v našich zemepisných šírkach.

Základ pre pestovanie exotického ovocia u nás

Ak chceme doma pestovať exotické ovocie, v prvom rade si musíme zistiť, z akých klimatických podmienok rastliny pochádzajú a aké majú nároky na svetlo a teplo.

Svetlo je najdôležitejšou energetickou výživou rastlín. Neznamená to však, že každá potrebuje plné slnko. Mnohé z tropických rastlín totiž vo svojej domovine rastú v polotieni pod vyššími rastlinami a my musíme pri ich umiestnení v byte zohľadniť aj to.

V prírode sa teplo viaže na slnečný svit. V byte ho môžeme aj doplniť, čo je v našich klimatických podmienkach v tomto prípade určitou výhodou. Každá rastlina je svojou domovinou naprogramovaná na iný optimálny priebeh ročných teplôt, pri ktorých jej enzýmy produkujú potrebné stavebné a živné látky, prípadne teplôt, pri ktorých má vegetačný pokoj.

Kyslosť (pH) pôdy môžeme ovplyvniť aj tvrdosťou závlahovej vody alebo hnojivom. Treba dbať aj na štruktúru pôdy, teda či má byť ťažšia - ílovejšia, alebo ľahšia - piesčitejšia. Podstatné je aj to, či je rastlina náročná na vyšší obsah humusu. Mnohým exotickým rastlinám však vyhovuje aj klasický substrát, ktorý používame pri väčšine bytových rastlín.

Závlaha by mala byť pravidelná a v optimálnej dávke. Preliatie vytlačí vzduch z okolia koreňov, tie prestanú dýchať a doslova sa utopia. Navyše, rýchlo sa odplavia aj živiny a rastliny hladujú. Závlahová voda môže byť mäkká, napríklad dažďová či snehová, vodovodná (aj prevarená).

Niektoré rastliny si vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť, preto budú vďačné za občasné orosenie povrchu svojich listov mäkkou vlažnou vodou, niekedy aj s použitím hnojivých sprejov. Listy je najlepšie rosiť ráno, keď nie sú ešte oslnené, pri citlivejších rastlinách nikdy nerosíme večer (dlhodobá vlhkosť listov totiž môže podporiť rozvoj hubových chorôb). Vodu nestriekame ani do kvetov.

Aj napriek vhodným pestovateľským podmienkam sa občas vyskytne problém v podobe choroby alebo škodcu. Môžeme im predchádzať aj tak, že rastliny nebudeme prehnojovať, najmä dusíkom (spôsobuje nadmerný rast, zlé vyzrievanie pletív, čo je živnou pôdou pre choroby). Hnojivá obsahujúce draslík, fosfor, vápnik, horčík a stopové prvky využívame v žiaducom pomere a koncentrácii. Takisto je dôležité udržiavať optimálne pH substrátu.

Ak sa už choroba alebo škodca vyskytnú, napadnutú rastlinu izolujeme od ostatných. Choré časti hneď odstránime a spálime. Cicajúce škodce skúsime rozmliaždiť alebo spláchnuť prúdom vlažnej vody. Môžeme vyskúšať aj postrek slabým roztokom mazľavého mydla. Ak je napadnutie väčšieho rozsahu, použijeme dostupné biologické postrekové prípravky.

Výhody pestovania v skleníku

• Skleníky z polykarbonátu a skla poskytujú vybraným druhom exotického ovocia ideálne podmienky pre rast a dobrú úrodu.
• V skleníku pestujeme aj ananás.
• Vykurovaný skleník poskytuje pre citrusové plody ideálny priestor pre úspešné prezimovanie, aby mohol celoročne rásť, kvitnúť a rodiť.

Chuť exotického ovocia ako z ich prirodzeného prostredia úplne nenahradíte, ale budete mať radosť z vlastných banánov, manga, citrusových plodov či ananásov.

Pestovanie vybraných druhov exotického ovocia

Pestovanie figovníka

Figovník (Ficus carica) je subtropická rastlina, ktorá prekvapivo dobre znáša mierne mrazy. Niektoré odrody, ako napríklad ‘Brown Turkey’, ‘Dalmatie’ alebo ‘Michurinska-10’, sú vhodné na pestovanie aj v našich podmienkach. Figovník sa dá pestovať v záhrade, ale aj v nádobe na balkóne či terase.

Ako pestovať figovník na Slovensku?

• Stanovište: Figovník potrebuje teplé, slnečné miesto, ideálne pri južnej stene domu, kde je chránený pred vetrom. Vietor, resp. neustály prievan je niečo, čo figovníku vyslovene škodí.
• Pôda: Mala by byť dobre priepustná, bohatá na živiny a mierne zásaditá. Figovníky v kvetináčoch presádzame každé štyri roky. Nie vždy (najmä u starších) je potrebné používať väčší kvetináč. Figovník stačí pri presádzaní vyklopiť aj so zeminou z kvetináča. Potom orezať korene a pridať čerstvý substrát. Ten si vyrobíme jednoducho zo zmesi pôdy zo záhrady, kompostu a piesku v pomere 2:1:0,5.
• Zálievka: Figovník je pomerne odolný voči suchu, no počas vegetácie ocení pravidelnú zálievku.
• Hnojenie: Počas jari a leta je vhodné prihnojovať organickými alebo minerálnymi hnojivami s vyšším obsahom draslíka.
• Rez: Figovník režeme na jar, pri intenzívnom raste aj v lete. Rezané figovníky majú hustejšie rozkonárenie a viac plodov. Pri reze si však treba dávať pozor na dráždivú mliečno sfarbenú tekutinu, ktorú figovníky vylučujú.
• Zimná ochrana: Figovník v záhrade treba pred zimou obaliť netkanou textíliou alebo slamenými rohožami. Rastliny staršie ako tri roky zvládnu s takouto ochranou aj mrazy do - 18 °C. Ak pestujeme figovník v nádobe, je ideálne preniesť ho do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 - 10 °C.

Figovník začína rodiť približne druhý rok po vysadení. Plody dozrievajú v dvoch vlnách - prvé už v júli a druhé v septembri až októbri.

Pestovanie banánovníka v skleníku

Mohutná exotická rastlina, ktorá si na Slovensku získava čoraz viac pestovateľov. V prírode banány dorastajú do výšky 10 m, existujú však aj trpasličie odrody, napríklad Musa cavendishi, ktoré len zriedka presiahnu výšku 2 m, pričom ponúknu úrodu až 10 kg. Okrem ovocných banánov existujú aj tzv. zeleninové banány (plantainy) s vysokým obsahom škrobu. V bytových podmienkach sa kvety objavujú po dvoch až troch rokoch. Naše banánovníky plodia aj bez opelenia, teda partenokarpicky.

V našich podmienkach sa kvety na banánovníku objavia v druhom alebo treťom roku. Banánovníky u nás plodia bez opelenia. Plody dozrievajú 60 až 120 dní, v chladnejších oblastiach 6 až 8 mesiacov. Skúsení pestovatelia po rozvinutí kvetu jeho spodnú samčiu časť odrežú, aby zbytočne rastlinu neoberala o živiny. Tejto teplomilnej rastline sa najlepšie darí pri teplotách od 25 do 30 °C. Banánovník si vyžaduje výživnú a priepustnú pôdu s dobrou drenážou a pH 7. Mala by obsahovať veľa humusu, rašelinu a piesok. V lete prihnojujeme roztokmi raz za dva týždne.

Banánovníky sa zalievajú odstátou vodou izbovej teploty. V lete, resp. v období vegetácie ho polievame častejšie. Banánovník sa rozmnožuje pomocou výhonov z koreňovej sústavy.

Z banánovníka sa veľkými listami pri vyššej teplote odparuje veľa vody, tú musíme pravidelne dopĺňať. Substrát by však nemal byť premokrený ani preschnutý. Banánovník je síce svetlomilný, ale neznáša priame slnko, v byte ho umiestnime blízko obloka, ale vždy za záclonu.

Banány nechávame dozrieť na rastline, úplne však zmäknú až po zbere, keď sú niekoľko dní odležané. Neskladujeme ich pri inom ovocí, ak ho chceme dlhšie uchovať.

Množenie

Nové rastliny si môžeme namnožiť z odnoží vyrastajúcich z koreňového krčka starších rastlín. Opatrne odhrnieme zeminu, odnož od materskej rastliny aj s koreňmi odrežeme, rezné plochy zasypeme práškovým dreveným uhlím a jemne, aby sme krehké korene odnože nepoškodili, ju zasadíme do živného substrátu. Nádobu s rastlinou udržujeme pri teplote 25 až 30 °C (môžeme ju položiť na dosku nad radiátor). Aby sme podporili zakoreňovanie, môžeme na vysadenú odnož navliecť väčšie dierované igelitové vrecko. Keď rastlina vytvorí osem až desať listov, presadíme ju do väčšej nádoby.

Ak pestujete banánovník v skleníku, alebo v kvetináči, presádza sa každé 2 až 3 roky, resp.

Mango vypestované v skleníku

Mangovník miluje teplo a potrebuje priemernú teplotu 25 - 30 °C. Najnižšia teplota by nemala klesnúť pod 10 °C. Môžeme ho pestovať v bytoch, skleníkoch a zimných záhradách, kde jeho veľkosť usmerňujeme rezom.

Prvá úroda mangovníka by mohla byť už po 3 rokoch. Mangovník pestovaný v nádobe vyžaduje pravidelnú zálievku mäkkou vodou a uvíta vyššiu vzdušnú vlhkosť.

Pestovanie najtradičnejšej exotiky v skleníku - citrusové plody

Na Slovensku pestované vybrané druhy citrusov kvitnú 3 až 4-krát ročne a kvety sú samoopelivé. Citrusové plody dozrievajú od 5 do 15 mesiacov po odkvitnutí a v závislosti od druhu citrusu. Základom pestovania citrusových plodov je vyvážený pomer svetla, tepla, vody a živín. Citrusy majú veľmi radi svetlo. Pomarančovník a mandarínkovník dobre znesú aj priame slnečné svetlo, citrónovníku viac vyhovuje svetlo rozptýlené.

Tzv. výchovný rez pre pevnú a pravidelne rozkonárenú korunu robíme počas prvých 5 rokov. Neskôr robíme tzv. udržiavací rez. Vždy pred jarou citrusy striháme.

Pre pestovanie v našich podmienkach sa hodí už vypestovaná rastlinka citrusu, kúpená v špecializovanej predajni s exotickými rastlinami, pričom je dôležité poznať podmienky doterajšieho pestovania citrusu. Citrusy sa dajú rozmnožovať veľmi jednoduchým spôsobom - odrezkami zo zdravej rastliny.

Aj keď sú citrusy vlhkomilné, sú veľmi citlivé na premokrenie substrátu. Vysádzame ich do substrátu, ktorý vznikne skombinovaním substrátu pre sukulenty a klasického záhradného substrátu v pomere 1:1. V lete sa citrusy polievajú mäkkou vodou izbovej teploty častejšie a skôr znesú suchšiu pôdu ako premokrenie.

Keď citrusy prekorenia pôvodný kvetináč, presadíme ich do črepníka väčšieho o 2 - 3 cm a vždy na jar. Ak má citrus viac ako 10 rokov, presádzať sa nemusí.

Pestovanie ananásu v skleníku

Plod ananásu je v podstate zdužinatelá stonka. Pre dobrý rast a vyzretie plodu ananásu je nevyhnutné slnko, ale nie priamo úpek. Preto ho umiestnite ďalej od presklenej plochy, ale stále s dostatkom svetla.

Počas vegetačného obdobia sa ananás polieva raz až dvakrát do týždňa mäkkou vodou a nechá sa medzi zálievkami dobre preschnúť. Nezabúdame poliať aj do stredu ružice.

Pri ananásoch platí, že po dozretí prvého plodu a jeho odrezaní ho môžeme pestovať aj ďalej, ale ďalší plod už bude podstatne menší.

Ďalšie druhy exotického ovocia vhodné na pestovanie v našich podmienkach

V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia. Medzi ne patria:

1. Kiwi (Actinidia deliciosa): Pochádza z južnej Číny. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu a slnečné, teplé stanovište.
2. Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum): Pochádza z juhoamerických Ánd. Potrebuje teplé a slnečné stanovište s miernym polotieňom a pravidelné polievanie.
3. Nashi hruška (Pyrus pyrifolia): Pochádza z východnej Ázie. Potrebuje slnečné stanovisko a dobre priepustnú, hlbokú a úrodnú pôdu.
4. Granátové jablko (Punica granatum): Pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Potrebuje slnečné a teplé stanovisko a dobre priepustnú pôdu.

Netradičné ovocné stromy vhodné na pestovanie v našich záhradách

Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé.

1. Rakytník (hippophae rhamnoides): Je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám.
2. Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw: Je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad.
3. Hurmikaki (diospyros kaki): Pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou.
4. Kiwi (actinidia): Najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C).
5. Figovník: Obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou.
6. Moruša: Vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody.
7. Goji: Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou.
8. Mišpuľa: Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou.
9. Drieň: Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou.
10. Jujuba (Ziziphus): Známá aj pod názvom čínska ďatľa. Bude sa dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.

Tabuľka: Prehľad druhov exotického ovocia a ich nároky

tags: