BRATISLAVA - Na Slovensku sa už dá pestovať geneticky modifikovaná kukurica. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky však zatiaľ nevie o nijakých záujemcoch, ktorí by to chceli skúsiť. Farmári čakajú na ponuky spracovateľov, ale ešte nijaké nedostali. Ako jediná zmutovanú kukuricu na Slovensku od mája skúšobne vysiala zhruba na 30 hektároch na západe a východe Slovenska americká spoločnosť Monsanto s povolením a pod dohľadom Inšpekcie životného prostredia.
Ústavu musia podľa zákona všetci záujemcovia o pestovanie zmutovaných poľnohospodárskych plodín svoj zámer oznámiť. "Zatiaľ sme nijaké oznámenie o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín nedostali," povedala riaditeľka úradu Anna Vitáriusová. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec si myslí, že o konkrétnej výmere rozhodne dopyt. Uplatnenie pre geneticky upravenú kukuricu vidí najmä pri výrobe biopalív, konkrétne bioetanolu. Na tento účel sa napríklad použije aj úroda z testovacieho osevu.
Konkrétne bezpečnostné opatrenia, ako napríklad veľkosť izolačných vzdialeností, ktoré by mali brániť šíreniu zmutovanej kukurice medzi bežnú, ešte neplatia. Budú vo vykonávacej vyhláške k zákonu, ktorá sa dnes pripomienkuje. Očakáva sa, že do platnosti vstúpi v druhej polovici júna.
Polia, kde prebieha test americkej spoločnosti, sú utajené. Monsanto hovorí o obchodnom tajomstve. Farmári, ktorí s ňou spolupracujú, sa podľa firmy boja, aby polia nezničili ekologickí aktivisti. Greenpeace upozorňuje, že takýto postup nie je v súlade s európskou legislatívou. "V dôsledku utajenia sa tak nedá zistiť, či Monstanto v teste dodržiava bezpečnostné pravidlá," povedala Martina Badidová, ktorá sa v Greenpeace venuje problematike geneticky upravených rastlín.
Výhody a nevýhody geneticky modifikovaných rastlín
Geneticky upravované plodiny majú oproti bežným niekoľko zásadných výhod. Napríkad dosahujú väčší výnos pri nižších nákladoch na pestovanie. Odporcovia tvrdia, že stále nie je dosť dôkazov, že upravené rastliny neškodia človeku. Umelo nasadené gény sa podľa nich môžu nekontrolovane rozšíriť a narušiť tak rovnováhu v prírode.
Za:
- Geneticky modifikované rastliny sú odolnejšie proti škodcom, poveternostným vplyvom a chorobám.
- Doteraz sa nepotvrdili negatívne účinky na človeka.
- Pri pestovaní sa dajú dosiahnuť vyššie výnosy pri nižších nákladoch.
- Do potravín sa genetickou modifikáciou dajú vložiť očkovacie látky, čo zlacňuje očkovanie.
Proti:
- Neexistuje dosť dôkazov o neškodnosti geneticky modifikovaných rastlín pre človeka.
- Umelo nasadené gény môžu narušiť rovnováhu v prírode.
- Výživa ľudstva sa dá zvládnuť aj spravodlivým rozdelením potravín, ktorých je na svete dostatok.
- Do potravín sa genetickou manipuláciou dajú vložiť napríklad antikoncepčné látky, čo sa dá zneužiť.
Jedným z hlavných nepriateľov geneticky modifikovaných rastlín je organizácia Greenpeace. Chcela napríklad zastaviť aj testovací výsev kukurice MON 810 na Slovensku. Argumentovala poznatkami maďarských vedcov, že plodina okrem škodcov zabíja aj chránené druhy hmyzu, čo však niektorí slovenskí odborníci spochybnili. Inšpektorka útvaru biologickej bezpečnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia Tatiana Horecká sa pre médiá vyjadrila, že projekt amerického Monsanta na Slovensku je vďaka prísnym pravidlám pre pestovanie geneticky upravených rastlín bezpečný a životné prostredie nebude ohrozené.
Genetická modifikácia v poľnohospodárstve
Keď sa v súčasnosti hovorí o genetickej modifikácii v poľnohospodárstve, myslia sa tým najmä dva druhy produktov. Prvým je Bt kukurica, ktorej osivo má vložený gén baktérie, vďaka čomu je rezistentná voči konkrétnemu škodcovi - kukuričnej víjačke. Pri pestovaní teda netreba používať chemické pesticídy. Ďalší gén v zatiaľ najrozšírenejších osivách kukurice a sóje tiež pochádza z baktérie a dáva rastlinám odolnosť voči určitému druhu herbicídu. Keď sa teda porast postrieka, buriny zmiznú, ale kultúra zostane.
Súčasné trendy v pestovaní repky
V ostatných 2 - 3 rokoch zaznamenala pestovateľská plocha repky celosvetový pokles. Podľa údajov FAO bola v r. 2014 zberaná z plochy viac ako 36 mil. ha, v r. 2016 z plochy 34 mil. ha. Hektárová úroda stagnuje, možno i mierne klesá. Za rovnaké obdobie poklesla celková svetová produkcia repky o 7,5 %. Z hľadiska jednotlivých krajín pokles však rozhodne nie je všeobecný. Napr. v Číne plocha repky rastie (o 3 %), v Indii naopak klesá (takmer o 4 %).
K výrazným zmenám dochádza pri pestovaní repky z hľadiska zastúpenia pestovateľských technológií, resp. Plochy osiate GM/HT repkou nerastú tak rýchlo ako plochy s inými GM plodinami (sója, kukurica). Napr. v r. 1999 - 2012 a 2012 - 2013 došlo dokonca k poklesu výmery GM repky. Celková svetová plocha GM canoly (canola = repka určená pre produkciu oleja s vysokým a vhodným zastúpením mastných kyselín, pozn. prekladateľa) stúpla medziročne (r. 2015 a 2016) o 1 %, z 8,5 na 8,6 mil. ha. Podiel GM/HT repky na celkových plochách tejto plodiny predstavuje 24 - 25 %.
Vysoké zastúpenie repky v osevných postupoch (až 50 %) vytvára problémy s reguláciou burín, lebo od 70. rokov minulého storočia sa pestuje v úzkych (obilných) riadkoch. Pre každú skupinu burín je v pestovateľských technológiách používaný k ich regulácii iný typ herbicídu, pričom treba opakovať, že aplikácie produkciu zdražujú a komplikujú. S cieľom zjednodušiť pestovateľské technológie sa začali používať GM repky, vytvorené a patentované firmami Monsanto, Bayer CropScience.
Ďalší možný vývoj býva spájaný práve so zavádzaním HT technológií, ktorých súčasťou je využívanie repkových hybridov s toleranciou k látkam, na ktoré sú stávajúce hybridy citlivé. Ide o odolnosť k imidazolinovým herbicídom, tzv. Clearfield technológia, na ktorej pôvod sa nepozerá ako na genetickú modifikáciu.
Európski poľnohospodári nemajú možnosť využiť GM repky. Takéto pestovanie je povolené napr. v Kanade, USA, Austrálii, Chile a Japonsku. V Chile sa pestuje GMHT repka GT200 tolerantná ku glyfosátu. Prehľad dovážaných, povolených produktov GM plodín je širší, predovšetkým preto, lebo Európa nie je sebestačná napr. v produkcii bielkovinových krmív.
V r. 2015 umožnila smernica Európskeho parlamentu a rady EU členským krajinám zakázať alebo obmedziť na svojom území pestovanie GM plodín. Napriek tomu, že sa repka v EU pestuje na výmere okolo 6,5 mil. ha, nie je EU v tejto komodite sebestačná. Ročný dovoz repky u Ukrajiny, Austrálie a Kanady predstavujú približne 3 mil.
Podľa svojich zástancov GM plodiny podporujú biodiverzitu a sú šetrné k životnému prostrediu. Majú tiež prispievať k trvalej udržateľnosti nárastu produkcie a cenovému sprístupnenie potravín. Podľa niekoľkoročného britského výskumu, GM porasty repky ozimnej a jarnej, repy cukrovej a kukurice vychádzajú pri súhrnnom porovnávaní s non-GMO plodinami z hľadiska biodiverzity ako najchudobnejšie.
Vplyv HT na životné prostredie súvisí s pestovateľským systémom. Canola Council of Canada (2013) síce odporúča pestovať HT repku najskôr 3 - 4 roky po sebe, avšak pre reguláciu burín a škodcov, a tým pre získanie vyšších úrod, pestovatelia intervaly rotácie plodín často skracujú a HT repky pestujú po sebe každé dva roky.
Pri regulácii burín pri GM repke, pestovanej v systéme Roundup Ready, býva používaný herbicíd na báze glyfosátu (Roundup), ktorý je dlhé roky považovaný za herbicíd šetrný k životnému prostrediu, ktorého vysoká účinnosť šetrí energiu v dôsledku napr. zníženého počtu prejazdov po pozemku. Tento herbicíd však, podľa oponentov, môže predstavovať nadmerné riziko pre vodné ekosystémy a jeho nadmerné požívanie môže byť spojené aj s niektorými zdravotnými problémami pre ľudí.
Jedným zo škodlivých dôsledkov pestovania HT repky a selekčného tlaku je výskyt burín rezistentných k najčastejšie používaným herbicídom na báze glufosátu a glukosinátu. Odolnosť voči glyfosátu bola už zaznamenaná v 235 rôznych prípadoch pri 31 druhoch burín. O možnosti selekcie „superburín“ sa hovorí i na základe náhodného kríženia s GM repkou.
GM plodiny údajne pôsobia na životné prostredie pozitívne aj v dôsledku úspory fosílnych palív, znížením emisií CO2 a znížením celkového množstva užívaných herbicídov. Oponenti tejto hypotézy ale uvádzajú, že v prvých rokoch po zavedení HT plodín síce dochádza k zníženiu spotreby pesticídov, čo ale neskôr generuje naopak zvýšenú spotrebu v dôsledku vzniku rezistencie niektorých druhov burín a problémov s výdrvom.
Ďalším možným rizikom sú patenty pre GM a HT technológie, ktoré sú vo vlastníctve niekoľkých málo nadnárodných spoločností, keď pestovateľ je nútený zakúpiť tak osivo, ako aj postreky iba od týchto spoločností. Rastie tak závislosť poľnohospodárstva na týchto spoločnostiach, čo je priamym ohrozením potravovej bezpečnosti a trvalej udržateľnosti.
Cartagenský protokol o biologickej bezpečnosti ukladá povinnosť dodržať princíp predbežnej opatrnosti pri nakladaní s GMO, ktoré môžu negatívne pôsobiť na biodiverzitu či zdravie zvierat a ľudí.
Pri regulácii burín užívať nástroje integrovanej ochrany rastlín. Autori: Ing. P. Kuchtová, Ph.D., Ing. D. Preložil: P.
História a význam kukurice
Kukuricu zvyknú nazývať aj pokrmom bohov a chuťovo je to hádam aj pravda. Možno ju pripravovať na slano i sladkú, dá sa piecť, grilovať, variť. Za jej zrod môžeme byť vďační Indiánom z Mexika, ktorí asi prví začali s masovým pestovaním tejto dôležitej plodiny. Vo veľkom tak nadviazali na takmer sedemtisícročnú prítomnosť plodiny na svojom kontinente. Zaujímavosťou je, že „prakukurica“ vyzerala trošku inakšie, ako tá súčasná, mala menej jadierok a celkovo bola o niečo menšia.
Plodina sa z územia Mexika rozšírila na sever až do Dakoty a takisto sa začala objavovať aj vo vysoko položených údoliach Ánd, kde pomáhala obyvateľom menej hostinných krajov prežiť. Po prenesení do Európy sa plody kukurice najviac uchytili v španielskej Andalúzii a cez južnú Európu sa rýchlo šírila až do Turecka. V 18.storočí sa podarilo vyvinúť odrody, ktoré rástli aj v chladnejších podmienkach, čo sa okamžite odzrkadlilo na rozšírení kukuričných polí v Nemecku. Najprv sa používala ako krmivo pre zvieratá, potom sa čoraz častejšie objavovala aj na tanieroch jej pestovateľov.
Dnes okrem základných klasov poznáme aj dôležitý kukuričný olej, škrob, múku, sirup či kukuricu vo forme popcornu. Je jednou z prvých poľnohospodárskych plodín, ktoré sa používajú vo veľkom meradle v genetickom inžinierstve. To rozširuje možnosti jej pestovania, buď sa šíri opeľovaním pomocou vetra, alebo genetickou modifikáciou do iných rastlín. Kukurica je už nielen bežnou súčasťou stravy, ale jej zložky nájdeme aj v plastoch, batériách, latexových farbách, či v palive. Kukurica je hlavnou zložkou mnohých potravín ako sú obilniny, arašidové maslo, ľahké jedlá, nealkoholické nápoje ale aj fast foody. Využíva sa pri príprave vitamínov a aminokyselín.
Zvláštnosťou je, že palivo vyrobené z kukurice horí oveľa čistejšie a výrazne menej znečisťuje vodu či ovzdušie. No a z klasickej kukurice sa vyrába aj obľúbená kukuričná múka, ktorú dostať aj v našich obchodoch. Priemerne ich je okolo 800, v šestnástich riadkoch. V Spojených štátoch amerických sa kukurica pestuje v dvojnásobnom množstve v porovnaní s ostatnými plodinami. Pestuje sa na všetkých kontinentoch sveta, okrem Antarktídy. Aj tam však bola, ako súčasť stravy ruských či amerických polárnikov.
Akékoľvek boli pohnútky mocných predstaviteľov pri zavádzaní kukurice ako hlavnej plodiny, treba priznať, že má veľmi významnú výživovú hodnotu. Kukurica je aj bohatým zdrojom energie, pretože má vysoký obsah sacharidov a bielkovín. Ak trpíte chudokrvnosťou, konzumáciou asi sto gramov kukurice pokryjete polovicu dennej potreby železa. Dodá vášmu telu horčík, fosfor, či draslík a jej konzumácia podporuje trávenie a aj prečisťovanie čriev. Kukuričný klások odbúrava stres a je zásobárňou vitamínu B1. Žltá pochúťka výraznou mierou posilňuje regeneráciu pokožky a vlasov. Kukurica sa dá pripraviť na mnoho spôsobov, u nás je najobľúbenejšou sladká odroda, ktorá je súčasťou šalátov, zeleninovou prílohou i oblohou na pizzách.
Tam jedli dokonca pukance ešte pred narodením Krista a tak patrí táto súčasť našich návštev kina k najstarším jedlám na svete. S trochou soli a masla je dokonca výborným spôsobom ako dodať do jedálnička vlákninu, zinok a horčík.
tags:
