Machovka, latinsky Physalis, je pradávna inkská či indiánska plodina pochádzajúca zo Strednej a Južnej Ameriky. Preto sa jej niekedy hovorí aj Inka čerešňa alebo andská či peruánska čerešňa, ale aj indiánsky ananás či líščie jablko. V lampášikoch je totiž ukrytý guľatý a trochu mäkký plod žltej, oranžovej alebo fialkastej farby so semienkami. Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a mnohonásobne prospešnej rastliny, ktorá sa postupne rozšírila do všetkých subtropických, tropických aj horských oblastí sveta.
Druhy machovky
Niektorými druhmi si môžete ozdobiť jesenný veniec, iné by bola škoda použiť len na okrasu.
- Machovka čerešňová (Physalis alkekengi) sa nazýva aj židovská čerešňa a pochádza z oblasti Kaukazu a Číny. Je to vytrvalá bylina. U nás prezimujú vytrvalé plazivé pakorene bez nadzemnej časti, z ktorých sa rastlina na jar znovu obnoví. Vetviaca sa plstnatá byľ dorastá do výšky až 80 cm. Kalich predelený na 5 častí sa pri dozrievaní zväčšuje, nafukuje a zafarbuje dooranžova až s nádychom červenej. Vzniká tak lampášik, ktorý je ochranou pre zelenú, neskoršie šarlátovú, asi 12 mm veľkú guľovitú bobuľu s kyslastou chuťou po dozretí. Zrelé plody nie sú jedovaté, obsahujú viacero účinných liečivých látok. Pri tomto druhu sa odporúča konzumácia iba v malom množstve, napríklad ako lieku.
- Machovka peruánska (Physalis peruviana) dorastá do výšky 100 cm a v lete znáša i naše podnebie. Tento druh pochádza z Peru a Guatemaly, kde rastie v Andách až do výšky 3000 m n. m. Plody sú podľa odrody buď žlté, alebo väčšie fialové až tmavopurpurové s veľkosťou 3 cm a hmotnosťou 12 g. Dužina je šťavnatá, priesvitná, sladkokyslá, aromatická. Boli vyšľachtené aj veľkoplodé, bohato plodiace odrody ako Golden Berry Little Lanterns, Golden Berry Pineapple.
- Machovka chlpatá (Physalis pubescens) pochádza z južných oblastí USA a pestuje sa aj v Európe, na Ukrajine, v severnom Kaukaze. Je to bylina s plazivým pakoreňom a občas sa premnožuje. Husto chlpatá poliehavá stonka je dlhá 70 cm. Plody sú žlté, drobnejšie, sladké, aromatické s vôňou jahôd alebo ananásu. Ako všetky machovky má vysoký obsah vitamínu C, až 50 mg%.
- Machovka plstnatá (Physalis pruinosa) má atraktívne kvety žltej až purpurovočervenej farby s tmavohnedými stredmi. Táto jednoročná bylina dorastá do výšky 1,5 - 2 m, a preto potrebuje oporu. Plody sú žlté, sladké, mierne kyslasté, uzatvorené v sivohnedom kalichu.
Pestovanie machovky
Machovky sú jednoročné alebo viacročné byliny dorastajúce do výšky 30 až 150 cm. Väčšina machoviek vyžaduje slnečné alebo aspoň dobre osvetlené stanovište s optimálnou teplotou 20 až 25 °C. Sú veľmi citlivé na pokles teploty pod bod mrazu, pri ktorej hynú.
Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami s trochu menším prídavkom dusíka. Závlaha je dôležitá, no pôda nemá byť premočená. V porovnaní s rajčinami sú na závlahu náročné o niečo menej. Machovku môžeme pestovať z priesad predpestovaných výsevom semien vo februári až marci v skleníku alebo za oblokom. Semená klíčia pri teplote 12 - 15 °C, optimum je pri 25 °C. Na predpestovanie 100 rastlín potrebujeme 0,2 - 0,25 g semena. Vzídené rastlinky prepichujeme do zakoreňovačov a von ich vysadíme až po prehriatí pôdy a po jarných mrazoch. Vtedy by už priesady mali byť aj nakvitnuté. Spon výsadby sadeníc je podľa bujnosti daného druhu okolo 50 × 50 cm.
Starostlivosť o rastlinu
Ošetrovanie rastlín spočíva v odburiňovaní, kyprení pôdy a podľa potreby v zálievke. Pri kvitnutí je vhodné rastliny prihnojovať, najlepšie tekutým hnojivom alebo rastlinným zákvasom. Ich zber sa začína asi 1,5 - 2 mesiace po vysadení priesad, obyčajne koncom júla až v auguste. Oberáme prebierkou tak, ako dozrievajú. Mexické odrody dozrievajú skôr. Často sú cudzoopelivé, dobre ich opeľujú najmä včely. Semená zberáme len z dobre vyvinutých a dozretých plodov.
Skladovanie semien
Semená môžeme od dužiny oddeliť aj tak, že plody roztlačíme bez pridania vody v sklenenej nádobe, necháme prekvasiť na teplom mieste a potom semená na hustom site premyjeme vodou, usušíme a uskladníme na suchom mieste. Z 3 kg plodov získame asi 10 - 20 g semien s priemerom cca 1 - 2 mm.
Využitie machovky
Machovky však pomáhajú aj pri liečení malárie, astmy, hepatitídy, dermatitídy a často sa využívajú pri reumatických chorobách. Pektíny zasa regulujú obsah krvných tukov a cholesterolu, čím chránia cievy. Šťava z čerstvých plodov má výrazný efekt proti svrbeniu. Látky obsiahnuté v machovkách spomaľujú vstrebávanie cukru, čo ocenia diabetici. Vďaka bioflavonoidom majú protizápalové a antioxidačné účinky, pôsobia antibakteriálne, posilňujú cievne kapiláry a udržiavajú v dobrom stave mozog, oči a rozmnožovacie orgány.
Kulinárske využitie
Obsah výživných, chuťových a aromatických látok ich predurčuje na široké kulinárske využitie. Dajú sa použiť do rôznych šalátov, najmä ovocných, ale napríklad aj do zemiakového šalátu. Využívajú sa aj na prípravu osviežujúcich nápojov a vína. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy. Pridávajú sa ako dochucovadlo do omáčok a zemiakových i strukovinových polievok. Pripravujú sa z nich zmrzliny, pudingy a rôzne dezerty. Môžu sa kandizovať a kompótovať. Dá sa z nich vyrábať džem a želé. Niektoré druhy, napríklad Physalis ixocarpa, sa varia alebo dusia ako zelenina a dajú sa aj kvasiť.
Recepty
Džem z machovky a hrušiek
1 kg dobre zrelých plodov machoviek podlejeme trochou vody a rozvaríme. Prepasírujeme cez jemné sito. K pretlaku pridáme 500 g očistených a dobre zrelých sladkých hrušiek a všetko spolu prevaríme. Ochutnáme, a ak sa nám žiada, pridáme približne 2 g kyseliny citrónovej. Varíme ďalej a odparením mierne zahustíme.
Machovka v hroznovej šťave
Dobre vyfarbené a ešte pevné plody machovky rozkrájame na polovice. Zalejeme horúcou sladkou hroznovou šťavou. Ochutnáme, a ak treba, pridáme malú dávku kyseliny citrónovej. Krátko blanšírujeme.
Kvasená machovka
Pripravíme si sladkokyslý roztok ako na klasické kvasené uhorky. Do väčšieho skleného pohára uložíme zrelé, ale ešte pevné a poprepichované machovky, pridáme kôpor, estragón a hroznový list, zalejeme kvasným roztokom. Na urýchlenie kvasenia môžeme pridať trochu vody z kyslej kapusty.
Sušená machovka
Zrelé plody machovky vyberieme z lampášikov a rozprestrieme na plech. Predsušíme si ich najprv na slnku alebo v rúre či v sušiarni asi hodinu pri 45 °C. Dosušíme ich pri 60 °C.
Ovocný šalát s machovkou
Do misy dáme očistené plody machovky, kúsky pomarančovej dužiny, na plátky nakrájané kivi, kešu oriešky a všetko zalejeme hroznovou šťavou okyslenou limetkovou šťavou.
tags:
