Jozef Gregor-Tajovský (1874 - 1940) patrí k vrcholným zjavom II. vlny slovenského literárneho realizmu. Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici.
Vyrastal u svojho starého otca, ktorý si získal srdce vnuka i jeho lásku a úctu, ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach, študoval na Československej obchodnej akadémii, po návrate z Prahy pôsobil ako úradník v slovenských mestách.
V rokoch 1. sv. vojny sa ocitol na východnom fronte a po návrate do vlasti sa začal zúčastňovať na rozvoji umeleckého a slov. kultúrneho života. Zomrel 20. mája 1940 a pochovaný je na cintoríne v rodnom Tajove.
Tvorba J.G.Tajovského
Medzi knižné zbierky patria: Omrvinky, Z dediny. Súbor poviedok: Rozprávky, Pastierča kniha poviedok: Besednice. Rozprávky pre ľud poviedka Úžerník - odhalil v nej predstaviteľov tej spoločenskej vrstvy alebo síl, ktorí zaviňujú hmotný úpadok slov. Poviedky Spod kosy, Tŕpky, Zbohom - rozširuje v nich tematickú oblasť svojich próz a celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo.
Vrcholné prózy - Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková. Mamka Pôstková a Horký chlieb - do centra sa dostáva utrpenie žien. Rozprávky z Ruska - zobrazené zážitky, skúsenosti z II. sv. vojny Cyklus Revolúcia - reagoval na revolučné udalosti v Rusku Veselohra Ženský zákon, Nový život hry Statky - zmätky a V službe z poprevratových prác sú najznámejšie dve hry: Smrť Ďurka Langsfelda Blúznivci.
Maco Mlieč
Dej: Maco je pracovitý človek, slúži u gazdu. byliny mu nepomáhajú. Keď už tušil, že sa blíži jeho smrť, chcel zaplatiť dlh u svojho gazdu. Keď však príde ku gazdovi zistí, že nie on má u neho dlh, ale gazda je dlžný jemu.
Maco poprial gazdovi všetko dobré, pobozkal mu ruku, s radami na skoré vyliečenie, ktoré mu gazda dal, odchádza. Je mu jedno či sa vylieči, alebo zomrie. Ak sa vylieči, bude musieť ďalej robiť, a ak zomrie bude v hrobe hniť.
Na nasledujúci deň Maca už našli stuhnutého v telínci. Gazda mu vystrojí krásny pohreb. Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásol kravy a pýtal sa, odkedy pracuje (u gazdu pracoval od mladosti). Poradil mu, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda riadne - každý rok vyplácal.
Maco nemá pocit, že ho gazda zdiera, pretože pozná od detstva len prácu. Nezaložil si vlastnú rodinu, nepoznal lásku, pracuje na cudzom. V jeseni začal Maco chorľavieť, no nesťažoval sa nikomu, trpel.
Paholci sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Gazda sa nevzdal dobrého robotníka a vždy mu našiel výhodnú prácu. Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať. Zodvihol sa zo slamy a zavliekol pod okno.
Citát:„Chová ma, šatí ma, na Všechsvätých nové krpce, baranicu mi kúpil... a ja roboty žiadnej. Akože to ešte odslúžim, ak ma toto nepopustí...? Nepovedať nič? To by bolo... Nevedieť ani ako umierať? Akože si ľahneš do tej zeme? Veď by som ani nezhnil, prišla mu na myseľ jeho celoživotná filozofia: Poriadne robiť, sebe či cudziemu, to mu bolo vedľajšie, a statočne umrieť“.
Gazda urobil vyúčtovanie pre Maca, ale iba za jeden rok. Maco nechce, aby mu vyplatil peniaze, prosí gazdu, aby mu za ne vystrojil poriadny pohreb. Poviedka má znaky realistickej tvorby. Autor si menej všíma prostredie, do popredia sa dostáva popis osoby. Nájdeme tu nepriamu charakteristiku, úvahu v rámci vnútorného monológu.
Jazykové prostriedky: ľudový jazyk, dialektizmy (švíbalky, akô, druhô), hyperbolické prirovnania (oči ako myš).
Mamka Pôstková
Autor rozpráva príbeh životom skúšanej, obetavej a svedomitej ženy. Poukazuje na jej čestnosť a zmysel pre povinnosť. Otvára čitateľom oči:„ Hľa, akí ľudia žijú medzi nami. „V krátkosti retrospektívne uvádza príbeh mamky Pôstkovej.
Muža nemala dobrého, syn bol podobnej povahy a mamka sa snažila pomáhať neveste a deťom. Aby vyplatila dlh, predala svoju perinku. Autor v diele využil retrospektívu. Hlavná postava: Juro Kotliak.
Horký chlieb
Vo viacerých poviedkach sa Tajovský zaujíma o spoločenské vplyvy, ktoré podmieňujú správanie človeka. Keďže ide o poviedky s témou existenčných problémov, literárna história ich nazýva tzv. chlebovými poviedkami: Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková.
Horký chlieb - vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitá v biede. Aby zarobila aspoň pár grajciarov pre deti, chodí v noci strážiť panské deti, kým jej vlastné spia samy v studenej izbe. Raz tak v mrazivej noci niekoľkokrát odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má o ne strach. Prechladne, ochorie, ale na lekára nemá peniaze. Autor v závere naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.
Mamka Pôstková - prežila ťažký život. Za manžela mala pijana, ktorému sa nechcelo pracovať. Zo syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil svoju matku z domu. Mamka si zarábala pečením chleba a z malého zárobku pomáhala neveste živiť deti. Splácala aj dlžobu v banke.
tags:
