Pri príležitosti 150. výročia narodenia J. G. Tajovského vychádza výber z autorových najlepších próz a drám, ktoré sú relevantné nielen pre školopovinnú mládež, ale aj pre všetkých, ktorým nie je ľahostajná naša minulosť a kultúrne hodnoty. Nosnou témou prozaickej časti sú obetavé matky, ktoré urobia pre svoje deti aj nemožné v prózach Mamka Pôstková a Horký chlieb v kontraste s mentálne jednoduchým človekom, ktorý takúto pomocnú ruku od mladosti nemal v poviedke Maco Mlieč.
Ďalším rozmerom výberu je prostota a jednoduchosť autorových hrdinov, ktorí nereptajú na svoju chudobu, ale, naopak, sú príkladom skromnosti, poctivosti a pracovitosti, s akou vedeli naši predkovia žiť v neľahkých podmienkach minulosti. Výber z dramatických diel autora je koncipovaný tak, aby ukázal nielen ťažkosti dedinského života v dráme Statky-zmätky, ale aj jeho radosti vo veselohre Ženský zákon.
J. G. Tajovský a obraz dedinského človeka
J. G. Tajovský patrí k najvýznamnejším predstaviteľom kritického realizmu v slovenskej literatúre. Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici (podľa rodiska si zvolil aj literárne meno). Bol najstarším z desiatich detí a vychovávali ho starí rodičia. Najväčší vplyv na neho mal jeho starý otec, na ktorého si z láskou spomína v mnohých svojich poviedkach, napr. - Do konca, Prvé hodinky, Žliebky. Vykresľuje ho tu ako veselého, pracovitého a dobrého človeka.
Ako učiteľ sa nechcel podieľať na maďarizácii slovenských detí, preto odišiel z učiteľských služieb a začal študovať na obchodnej akadémii v Prahe. Po ukončení štúdia pracoval ako bankový úradník. Počas 1. sv. vojny sa stal príslušníkom čs. légií v Rusku. Po návrate domov žil v Bratislave, kde aj zomrel. Pochovaný je v Tajove vedľa starých rodičov.
Tajovský bol hanlivo označovaný ako tupiteľ národa, pretože svoju pozornosť venoval postavám, ktoré stáli na periférii spoločenského života. Poukazoval na osud najbiednejších a najchudobnejších. Debutoval zbierkami čŕt a poviedok, ktoré majú skôr dokumentárny charakter - Omrvinky, Z dediny. Ešte pred 1. sv. Tajovského poviedky z dedinského prostredia majú najčastejšie tragické ladenia a koncentrujú sa okolo jednej postavy (monografický typ poviedky). Postavy sú väčšinou ľudové - biedni, utláčaní, bezmocní, ale pracovitý a čestný ľudia. Autor však nezakrýva ani ich chyby, ktoré sú dôsledkom biedy.
Analýza poviedok Mamka Pôstková a Horký chlieb
Mamka Pôstková
Mamka Pôstková - prežila ťažký život. Za manžela mala pijana, ktorému sa nechcelo pracovať. Zo syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil svoju matku z domu. Mamka si zarábala pečením chleba a z malého zárobku pomáhala neveste živiť deti. Splácala aj dlžobu v banke.
Mamka Pôstková - hlavná postava:
- Opis: mala 65 rokov, bola neobyčajne zoschnutá, maličká, nohy mala obuté vo veľkých starých čižmách, tvár mala čiernu, zmraštenú, chudú, zapadnuté bezzubé ústa, detsky malé ruky, bola veľká ako 10-11 ročné dieťa.
- Charakteristika: nevedela čítať ani písať, tvrdo pracovala, ale nemohla ani umrieť, kým si nezaplatí pôžičku v banke, hoci bola veľmi chudobná, bola veľmi poctivá.
Rovina deja: Rozprávač - sám autor, rozpráva príbeh mamky Pôstkovej, ktorá mala veľmi ťažký život, vydala sa za muža, ktorý bol lenivý, pijan, simuloval rôzne choroby, nechodil do roboty, ona ho živila (kritika pijanstva), aj jej syn keď vyrástol, podal sa na jej muža, tiež sa mu nechcelo pracovať, pil. Ona musela chovať aj jeho ženu a deti. A tak išla do banky požičať si 12 korún, nakúpila múku a začala piecť chlieb v nádeji, že predajom chleba uživí celú rodinu. Lenže to, čo zarobila, vydrankal od nej syn, platila aj nájomné. Nakoniec jej muž umrel.
A tak sa rozhodla odísť z domu, prenajala si komôrku u gazdu za tri koruny a odsťahovala sa. Mala už vyše 60 rokov. Živila sa ďalej predajom chleba. Začala splácať dlžobu v banke. No zavše peniaze dala aj neveste, chlebík predávala aj chudobným ľuďom, ktorý nemali čím zaplatiť. A tak išla robiť do repy. Zarobené peniaze si uschovala u gazdu, ale ten jej ich prepil.
Nakoniec si ešte zlomila ruku pri páde z rebríka. A tak si dlžôbku chodila splácať už 5-6 rokov po korune. Ešte má zaplatiť 3 koruny. Bankový úradník už dlžobu rozdelil medzi ostatných dlžníkov, ale bál sa jej povedať, že nemusí splácať, aby sa neurazila.
Horký chlieb
Horký chlieb - vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitá v biede. Aby zarobila aspoň pár grajciarov pre deti, chodí v noci strážiť panské deti, kým jej vlastné spia samy v studenej izbe. Raz tak v mrazivej noci niekoľkokrát odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má o ne strach. Prechladne, ochorie, ale na lekára nemá peniaze. Autor v závere naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.
Ďalšie diela J. G. Tajovského
Tajovský bol aj dramatikom. Napísal desať divadelných hier: jednoaktovky (Matka, V službe, Hriech, Tma) a dve dnes už klasické viacdejstvové hry Ženský zákon a Statky - zmätky.
- Ženský zákon - veselohra v 4 dejstvách. Hra rozvádza ľúbostnú zápletku dvoch mladých ľudí, ktorí musia bojovať o svoju lásku. Túto bežnú zápletku využil autor aj k hlbšiemu zámeru: chcel poukázať na mamonárstvo niektorých ľudí na dedine. Ukazuje ho na postave Mary Maleckej, ktorá núti svojho syna do manželstva bez lásky s boháčkou. V tom jej pomáha prospechárka, svätuškárka a dedinská klebetnica Dora. Ich plány však prekazí rozvážny Jano Malecký, takže jeho zásahom sa všetko končí šťastne.
- Statky - zmätky - päťdejstvová hra, v ktorej naruší vzťahy medzi postavami honba za majetkom. Kvôli majetku zabúdajú na ľudskosť, na morálku a na česť. Snaha zachovať si majetok a získať lacné pracovné sily vedie bohatých bezdetných Palčíkovcov ku špekulácii. Nahovoria deti chudobných príbuzných Ďurka Ľavka a Zuzku Kamenskú, aby sa zobrali a prišli k nim gazdovať. Po ich smrti majú zdediť ich majetok. Manželstvo sa avšak po čase rozpadáva, lebo Ďuro začne chodiť za Betou. Ďuro s Betou žiadajú od Palčíkovcov prepísanie pôdy alebo výplatu. Palčíkovci nie sú zasa spokojní s ich gazdovaním. Ďuro sa dostáva s Palčíkom do konfliktu, až v prudkej hádke Palčík streľbou z revolvera vyháňa Ďura z domu. V závere síce Ďuro prichádza odprosiť Zuzku, ale ona odmieta vrátiť sa k nemu. Palčíkovci odprosia Kamenských, ale tieto zmierovačky sú len formálne. Následky zla zostávajú neodčinené. Majetková otázka ovplyvňuje i kresbu postáv. U postáv, lipnúcich na bohatstve, zvýrazňuje autor ich negatívne vlastnosti. Bohatých Palčíkovcov charakterizuje vypočítavosť, bezcitnosť, sebectvo a skúposť. Ľavkovci sú chamtiví a ľahtikárski.
tags:
