Jozef Gregor Tajovský (1874 Tajov BB - 1940) patrí k vrcholným zjavom druhej vlny slovenského realizmu. Bol najstarší z desiatich detí. Študoval v Banskej Bystrici, v Kláštore pod Znievom a na Obchodnej akadémii v Prahe. Vyrastal u svojho starého otca Štefana Grešku, ktorý bol dobrosrdečný, pracovitý a veselý človek. Tajovský si od neho odnášal hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie prostého dedinského človeka.
Niektoré jeho prvé črty mali národopisný charakter. Postupne však začína sám umelecky stvárňovať krátke výjavy a príbehy zo života slovenskej dediny a svoje prvé črty a poviedky zhrňuje do knižných zbierok: Omrvinky a Z dediny. V týchto začiatkoch nejde ešte o zložitejšiu fabulu, či kompozíciu, ale väčšina z nich má dokumentárny charakter. Spravidla ide o monografický analytický typ poviedky, ktorý sa stáva základným žánrovým útvarom Tajovského tvorby i neskôr. Rozprávanie autora sa koncentruje okolo určitej postavy, či príbehu.
Príbeh rozpráva často niektorá zo zúčastnených postáv, prípadne vystupuje v poviedke i sám autor ako rozprávač priamo zúčastnený v deji. Uvedený kompozično-štylistický postup priameho rozprávania umožňuje autorovi v plnej miere využiť spôsob ľudovej hovorovej reči, zvyšuje emocionálnu pôsobivosť i vernosť umeleckého zobrazenia skutočnosti.
Súbor poviedok z knihy Rozprávky svedčí o zrelom talente spisovateľa. Už v týchto poviedkach sa objavuje ostrá kritika súvekých sociálnych pomerov na dedine i obraz dôsledkov biedy a chudoby pre citový a mravný život ľudí. Napríklad, v poviedke Pastierča zobrazil autor tragédiu "nerovnej" lásky medzi bohatým richtárovým synom Samkom a chudobnou sirotou po dedinskom pastierovi - Zuzkou. Spisovateľ v nej v umeleckej skratke podáva "filozofiu života" dedinského človeka, jeho náhľady, jeho vnútorný svet.
Poviedky a črty z rokov 1902-1903 zhrnul Tajovský do knihy Besednice. V prózach tejto knihy si autor všíma život najbiednejších. Takým je aj sluha Maco Mlieč z rovnomennej poviedky.
Obsah a téma poviedky Horký chlieb
Horký chlieb je poviedka od Jozefa Gregora Tajovského, ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1909. Príbeh sa zameriava na život vdovy Mary Turjankovej, ktorá sa snaží uživiť svoje tri deti v ťažkých sociálnych podmienkach. Poviedka vyšla v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá. Celkovo má 184 strán a je zaradená do edície Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ.
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: poviedka
Téma
Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.
Hlavná postava
Mara Turjanka je chudobná vdova s troma deťmi. Je láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti.
Dej
V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu. Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.
Pomaly sa končia fašiangy, doba bálov a tancovačiek, ale zima je stále veľmi tuhá. Zavolal aj krajčír, ktorý chcel ísť so ženou na bál, Turjanku deti strážiť. Turjanka sa im teda sľúbila, len aby o robotu neprišla. Avšak o svoje deti má strach, sú malé, nikdy neboli doma úplne samé. Páni jej sľubujú, že len do polnoci budú v divadle a na zábave neostanú. No pre Turjanku je i to dlho. Keď Turjanka ukladá obe panské deti spať, stále len na svoje myslí. Rozhodne sa teda zobudiť mladú slúžku a bežať domov, pozrieť deti. Rýchlo im perinu ponarovnávala, vybozkávala ich a zasa len uteká k pánom.
Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Mare na um prichodilo všetko zlé, čo sa jej deťom môže stať a tak znova utekala domov. Onedlho sa vrátila, no páni sa ešte stále nevrátili. Rozhodla sa teda i po tretíkrát ísť pozrieť dietky. V chalúpke rozložila oheň, poprikrývala ich, ,,v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“ Páni prišli pred piatou a Mare vyplatili 40 grajciarov. Celá naradostená bežala domov a s láskou sa pritúlila k svojim deťom.
Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá.
Idea
Obrovská láska matky ku svojim deťom.
Sociálny kontext v Tajovského dielach
V poviedkach Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková autor rozširuje tematickú oblasť svojich próz o celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo, premenu poľnohospodárskeho robotníctva na továrenské, narastanie národného i triedneho povedomia a pod.
V poviedke Mišo autor zaznamenáva dôsledky krízy v živote predprevratovej spoločnosti, keď mnoho chudobných ľudí zápasilo o holú životnú existenciu. Podobný je aj osud poľnohospodárskeho robotníka Miša, ktorý sa po prepustení zo služby uchytí načas v práci u mäsiara, neskôr prejde do fabriky, robí prácu sezónneho robotníka a nakoniec končí ako žobrák na ulici. V slovenskej predprevratovej literatúre niet otrasnejšieho obrazu sociálnej i mravnej biedy zavinenej buržoáznym systémom, než je v uvedenej Tajovského próze.
V poviedkach Horký chlieb a Mamka Pôstková sa do centra rozprávania dostáva utrpenie žien. Táto poviedka zobrazuje lásku matky ku svojim deťom.
Ďalšie významné diela Jozefa Gregora Tajovského
Okrem poviedkovej tvorby sa Tajovský venoval aj dramatickej tvorbe. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
- Ženský zákon
- Nový život
- Statky - Zmätky
- Divadelné hry
- Matka
- Tma
- Hriech
- V službe
- Smrť Ďurka Langsfelda
- Blúznivci
- Hrdina
Do konca - najkrajšia spomienková próza autora v postave starého otca, vzdal autor hold pracovitosti, statočnosti.
Maco Mlieč
Je odrazom veľkého kontrastu sveta pánov a sluhov vo vtedajšej spoločnosti. Ostrý sociálny kontrast sveta pánov a sluhov podáva spisovateľ veľmi realisticky hneď v úvode poviedky v charakteristike gazdu a sluhu. Celá životná tragédia Maca Mlieča sa odohrala v maštali, kde žije spolu s dobytkom a tu aj zomrie. Symbolický je záver poviedky, Maco Mlieč sa lúči s gazdom a ďakuje mu za všetko, čo preňho urobil s otázkou, že čo mu je ešte dlžný.
Statky - zmätky
Je najlepšou hrou. Dielo je umeleckým dokumentom, kde autor zobrazil koncom 19 st. ako otriasla aj sociálna otázka tradíciám a morálnymi základmi slovenskej dediny. Tajovského dedina už nie je idylickou dedinkou Kukučína, kde sa ľudia hádajú pre pletky, končiace sa okrem výnimiek idylickou harmóniou ako týždeň nedeľou.V tomto diele je na prvom mieste majetok. Dielo má klasickú stavbu čiže: Statky prinášajú zmätky v citovej sfére.
Ženský zákon
Ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. V hre sa uplatňuje autorovo humorné videnie dedinského sveta. No za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o hodnote človeka v kapitalizovanej spoločnosti, ktorá vytvára vyostrené dramatické napätie. Konflikt hry je motivovaný sociálne, ale rozvíjajú ho aj rodinné záujmy a rozdielne charakterové vlastnosti postáv.
tags:
