Diabetes (cukrovka) patrí medzi civilizačné ochorenia. Dnes postihuje čoraz viac ľudí rôznych vekových kategórií. Prináša so sebou množstvo otázok a nevyhnutnú zmenu jedálnička. Zistite viac o tom, aké jedlá sú dovolené, ako ich kombinovať aj koľkokrát do dňa odporúčajú odborníci jesť.

Čo spôsobuje cukrovku?

Cukrovka vzniká, ak organizmus nie je schopný správne regulovať hladinu cukru v krvi - zníženou tvorbou hormónu inzulín alebo pri inzulínovej rezistencii. S tým súvisí aj porucha metabolizmu látkovej premeny nielen sacharidov, ale aj tukov a bielkovín. Preto je nevyhnutnou súčasťou liečby aj diabetická diéta.

Toto chronické ochorenie negatívne ovplyvňuje spôsob, akým telo spracováva jedlo na energiu - aj preto so sebou prináša obmedzenia v stravovaní. Dlhodobo neliečená cukrovka môže viesť až ochoreniam srdcovo-cievneho systému, obličiek, nervovej sústavy a očí.

3 najrozšírenejšie typy cukrovky:

  • Cukrovka typu 1: Je autoimunitné vrodené ochorenie.
  • Cukrovka typu 2: Je získaná a zároveň najrozšírenejšia. Tento typ je často spojený s obezitou, nedostatkom fyzickej aktivity a aj genetickými predispozíciami. Rizikovou skupinou sú čoraz častejšie aj deti.
  • Gestačná cukrovka: Vyskytuje sa počas tehotenstva, zvyčajne sa upraví po pôrode. U žien s tehotenskou cukrovkou je však zvýšené riziko neskoršieho výskytu cukrovky 2. typu.

Aké má cukrovka príznaky?

Príznaky cukrovky sa môžu líšiť v závislosti od typu cukrovky a jej štádia. Existujú však niektoré bežné symptómy, ktoré môžu naznačovať prítomnosť cukrovky. Diagnostiku a liečbu cukrovky konzultujte s odborným lekárom. Okrem nastavenej liečby (antidiabetiká či inzulín) lekár informuje pacientov aj o potrebných zmenách v životospráve súvisiacich s ozdravením stravovacích návykov a fyzickou aktivitou. Niekedy je nevyhnutnosťou pre úspech liečby aj zníženie hmotnosti.

Cukrovka - strava a jedálniček

Pre ľudí s diagnostikovanou cukrovkou je veľmi dôležité dodržiavať pravidelnosť stravovania a presne stanovené množstvo sacharidov. Odporúčané sú menšie porcie až 6x do dňa, pestrosť jedálnička a dodržiavanie pitného režimu.

Zo stravy je potrebné vylúčiť jednoduché sacharidy vo forme mliečnych čokolád a cukroviniek, sladených nápojov alebo aj sladidiel ako napr. med. Nevhodné sú aj potraviny s vysokým obsahom cholesterolu a nadmerný príjem alkoholu.

Denné zloženie jedálničku pre diabetika (pokiaľ nie je lekárom odporučené inak):

  • Bielkoviny približne do 30 %
  • Tuky približne 20 - 30 %
  • Sacharidy 40 - 50%

Diéta na cukrovku - povolené potraviny a ich príprava

Cukrovka je celoživotné ochorenie, obmedzenia v jedálničku sú trvalé. Aj pri obmedzení sacharidov môže byť stravovanie pestré a chutné. Základom je poznať potraviny, ktoré ľudia s diagnostikovanou cukrovkou môžu konzumovať.

Medzi také patrí kvalitné celozrnné pečivo, ryby, chudé hydinové mäso a šunku, široká škála strukovín a zeleniny. Z mliečnych potravín sú vhodné za raz čas nízkotučné aj mäkké zrejúce syry. Ak vajíčko, tak bez žĺtka. Namiesto tradičnej bielej ryže zdravšie celozrnné varianty. Z ovocia sú vhodné citrusové plody, maliny, jahody alebo čučoriedky. Z náhrad cukru umelé sladidlá ako stévia, aspartám, sacharín, sukralóza.

Preferovaný spôsob prípravy jedál predstavuje varenie, dusenie, zapekanie alebo pečenie bez oleja. Alternatívou pečenia je príprava stravy v teplovzdušnej rúre. Diabetici by nemali konzumovať vyprážané jedlá ani používať príliš veľa soli.

Ako spoznať potraviny bezpečné pre diabetikov

Každá surovina má tzv. glykemický index. Glykemický index určuje rýchlosť uvoľňovania sacharidov z potravín. Je definovaný číslom na stupnici od 0 do 100. Čím je vyšší, tým rýchlejšie prebieha spracovanie sacharidov v tele a zvyšuje sa hladina cukru v krvi.

Cukrovka predstavuje v posledných desaťročiach celospoločenský problém a často sa o nej hovorí ako o pandémii 21. storočia. Diabetes mellitus, laicky cukrovka, je ochorenie zapríčinené neschopnosťou organizmu správne hospodáriť s cukrom (glukózou). Dlhodobo neriešená vysoká hladina krvného cukru (glykémie), teda hyperglykémia, často vedie k ochoreniam srdca, ciev, obličiek, nervov alebo očí. Diabetes ovplyvňuje okrem látkovej výmeny cukrov aj tuky, čím sa ešte zvyšuje riziko vzniku srdcovo - cievnych ochorení.

Strava diabetika by mala byť vyvážená, pestrá a mala by obsahovať obmedzené množstvo cukrov, tukov a vyprážaných jedál. Dôležitou súčasťou stravy sú vitamíny (najmä vitamíny skupiny B, vitamín C a vitamín E), minerály (chróm, zinok a iné), ale tiež vláknina.

Glykemický index (GI) je číslo od 0 do 100, ktoré vyjadruje, ako rýchlo sa po zjedení danej potraviny zdvihne hladina krvného cukru. Čím vyššia je hodnota GI, tým rýchlejšie sa sacharidy obsiahnuté v danej potravine strávia a vstrebú. To vedie k výraznému zvýšeniu glykémie a zároveň k rýchlemu pocitu hladu. Takéto náhle výkyvy glykémie nie sú pri diabete žiaduce. Konzumácia potravín s nízkym glykemickým indexom môže viesť k dlhodobejšiemu pocitu nasýtenia a stabilnejšej hladine krvného cukru.

Strava pacienta s diabetom by mala byť pestrá a chutná. Jedná sa o dlhodobú diétu, ktorú je potrebné dodržiavať celý život. Pri cukrovke sa ako náhradné sladidlá môžu použiť napríklad stévia, erythritol, xylitol, sorbitol alebo menej známa sukralóza.

Pri tepelnej úprave jedál je vhodné staviť na dusenie, varenie, zapekanie, pečenie na fólii na pečenie alebo tepelné spracovanie v teplovzdušnej rúre.

Diabetes mellitus, alebo verejnosti viac známa cukrovka, je chronický metabolický syndróm, ktorý sa vyznačuje najmä intoleranciou glukózy (cukru). Pre túto chorobu je typický buď úplný, alebo čiastočný nedostatok inzulínu, prípadne neschopnosť organizmu využiť inzulín. Inzulín je vlastne hormón, ktorý sa tvorí na Langerhansových ostrovčekoch podžalúdkovej žľazy. Umožňuje, aby sa glukóza (cukor) získaná z potravy dostala do bunky a tam bola premenená na energiu.

Základným prejavom cukrovky je hyperglykémia, čiže zvýšený cukor v krvi. Príznakmi cukrovky sú smäd so zvýšeným príjmom tekutín (polydipsia) - 3 až 5 litrov na deň -, zvýšená tvorba moču (polyúria) - 2 až 4 litre na deň i viac -, slabosť, malátnosť, suchosť pokožky. Diagnóza sa potvrdzuje, ak je opakovane zistená hodnota glykémie vyššia ako 7 (uvádza sa jednotka mmol v jednom litri) a zároveň sa cukor zisťuje aj v moči.

Pri cukrovke však treba rozlišovať, či ide o chorobu závislú od inzulínu alebo nie. V prvom prípade ide o cukrovku 1. typu, keď si musia pacienti vpichovať dávky inzulínu, pretože ho telo nedokáže vyrobiť. Vyskytuje sa v mladších vekových skupinách, u detí v školskom veku a u starších do 40. roka života. Cukrovka 2. typu sa začína prevažne v strednom veku, po 40. roku života. Väčšina diabetikov tohto typu má vysokú hmotnosť (nadhmotnosť, obezita). Vzniká pomaly, tvorba inzulínu sa postupne znižuje, preto musia pacienti užívať antidiabetiká alebo neskôr inzulín.

Základom liečby pri 1. type je liečebná výživa (diabetická diéta) spojená s aplikáciou inzulínu a pri 2. Cieľom terapie/liečby diabetikov je stav, ktorý nazývame euglykémia, inými slovami udržiavanie hladiny cukru čo najbližšie k normálnym hodnotám, a obmedzovanie výrazného zvyšovania postprandiálnej glykémie, čiže hladiny cukru po najedení.

Na dosahovaní cieľov sa okrem iného výrazne podieľa diabetická diéta/strava. V súčasnosti sa na diabetickú diétu pozeráme ako na diétu, ktorá sa má čo najviac približovať strave zdravého jedinca. Niet sa čo diviť, keďže odporúčania pre zdravé stravovanie vychádzajú jednoznačne zo snahy zabezpečiť prevenciu vzniku závažných civilizačných chronických chorôb neinfekčného pôvodu, či už ide o kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku, rakovinu, alebo iné.

Univerzálna diabetická diéta však nejestvuje. Pre každého diabetika by mala byť jeho diéta striktne individualizovaná, ako sa povie, mala by byť „šitá na mieru“. Pri cukrovke 1. typu je podstatou nutričnej liečby (diéty) zladenie množstva skonzumovaných sacharidov s dávkou inzulínu.

Pri cukrovke 2. typu, zväčša v kombinácii s obezitou, je prvoradá redukcia nadmerných tukových zásob. Cieľom nie je ideálna telesná hmotnosť, stačí zníženie tej pôvodnej o 5 - 10 kg a jej udržanie a stabilizácia bez jojo efektu. U obéznych novozistených diabetikov tohto typu vedie takáto úprava hmotnosti poväčšine k výraznému zlepšeniu glykémie, pričom v mnohých prípadoch sa upraví aj cholesterol a krvný tlak, a teda celkový zdravotný stav. U takýchto pacientov je potrebné zosúladiť diabetickú diétu s dlhodobým znížením energetického príjmu. Rozhodujúci je správny výber potravín s nízkym energetickým obsahom, pestrosť stravy, ale aj zohľadnenie individuálnych chuťových preferencií.

Diabetické diéty zakazujúce cukor a cukrom sladené potraviny už dávno vyšli z módy. Pravdou však je, že cukry (sacharidy) ako také nájdeme aj v potravinách, ako sú chlieb, ryža, rôzne obilninové potraviny, zemiaky, ovocie a ďalšie, ktoré sú súčasťou zdravého jedálnička.

Aby sa diabetikom sacharidy ľahšie počítali, existujú takzvané sacharidové výmenné jednotky. Výmenná jednotka vyjadruje množstvo určitej potraviny, ktorá obsahuje 10 - 12 gramov čistých sacharidov (napríklad jedno stredne veľké jablko, polievková lyžica cestovín, stredne veľký zemiak; 1 SJ = 10 gramov sacharidov).

U diabetikov je veľmi vysoké riziko vzniku a rozvoja kardiovaskulárnych ochorení - ochorenia srdca, centrálnej nervovej sústavy, veľkých i malých ciev atď. Preto má ovplyvňovanie kardiovaskulárnych rizikových faktorov pri liečbe a manažmente diabetu zásadný význam.

V rámci jedálnička diabetika je potrebné prihliadať na príjem všetkých zložiek potravinového spektra, aby sme zabezpečili príjem všetkého, čo organizmus potrebuje. A keďže ide o organizmus, ktorý trpí určitými poruchami, o to viac musíme dbať na správny výber surovín.

Mnohí konzumenti sa v žiadnom prípade a za žiadnych okolností nevedia vzdať mäska či rôznych mäsitých pokrmov. O zdravotných výhodách či nevýhodách živočíšnych zdrojov potravy sa už popísalo veľa. Znova však musíme zdôrazniť, že v porovnaní so spracovaným, červeným či dokonca bravčovým mäsom je kuracie mäso jednoznačný víťaz. Jeho nutričné spektrum je pre diabetikov veľmi vhodnou alternatívou pre zaradenie dôležitých živín do jedálnička.

Diabetici sa riadia aj takzvaným glykemickým indexom potraviny, čiže ako rýchlo a na ako dlho im konzumácia danej potraviny zvýši cukor v krvi (povedané laicky). Pre pacientov s diabetom sú najvhodnejšie potraviny s nízkym glykemickým indexom (< 55). Ak by si do jedálnička zaradili aj potraviny s vyšším indexom, neprekáža to, dôležité je aj to, s čím danú potravinu skombinujú. Ak si zvolia kombináciu spoločne s potravinou, ktorá je bohatá napríklad na bielkoviny či vlákninu, glykemický index pokrmu sa zníži.

V prípade kuracieho mäsa sa ako najideálnejšie zo zdravotného i nutričného hľadiska javia práve kuracie prsia - nielen vzhľadom na vhodné spektrum tukových zložiek vo vzťahu ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ale aj s ohľadom na významný podiel živočíšnych bielkovín, zdrojov esenciálnych aminokyselín a nízky obsah sacharidov.

Ľudia s cukrovkou často počúvajú rôzne zmiešané informácie o tom, či môžu alebo nemôžu konzumovať cestoviny. Realita je však taká, že cestoviny môžu byť súčasťou zdravej stravy pre diabetikov v prípade, že sú vybrané a pripravované správne. Dôležitým kľúčom je zamerať sa na celozrnné alebo nízkosacharidové varianty cestovín, ktoré sú bohaté na vlákninu, vitamíny a minerály. Tieto druhy cestovín majú nižší glykemický index a telo ich trávi pomalšie, čo pomáha udržiavať stabilnejšiu hladinu glukózy v krvi.

Diabetici by sa mali zamerať na komplexné sacharidy namiesto rafinovaných uhľohydrátov. Pri spracovaní rafinovaných sacharidov sa totiž odstraňujú vonkajšie vrstvy a najvýživnejšie časti zrna, čo vedie k rýchlejšiemu tráveniu a potenciálnym skokom v hladine cukru v krvi. Preto je dôležité, aby si ľudia s cukrovkou vyberali cestoviny múdro. Zároveň by si mali dávať pozor na veľkosti porcií a spôsob, akým ich kombinujú s inými potravinami.

Recepty na chutné a výživné cestoviny pre diabetikov

Celozrnné cestoviny s kuracím mäsom a zeleninou

Tento recept je ideálny pre diabetikov, pretože kombinuje celozrnné cestoviny s vysokým obsahom vlákniny, ktoré pomáhajú stabilizovať hladinu cukru v krvi. Kuracie mäso zase poskytuje kvalitné bielkoviny, zatiaľ čo zelenina pridáva vitamíny, minerály a ďalšie vlákniny. Tento pokrm je vyvážený, chutný a ľahko stráviteľný.

Ingrediencie:

  • 200 g celozrnných cestovín
  • 200 g kuracích pŕs, nakrájaných na kúsky
  • 1 cuketa
  • 1 červená paprika
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 2 PL olivového oleja
  • soľ a mleté čierne korenie
  • čerstvé bylinky na ozdobenie (napr. bazalka alebo petržlen)

Postup:

  1. Cestoviny uvaríme podľa návodu na obale a odložíme.
  2. Na panvici na strednom ohni zohrejeme olivový olej a opražíme kuracie kúsky dozlatista.
  3. Pridáme cuketu, červenú papriku a cesnak. Osmažíme do mäkka.
  4. Pridáme uvarené cestoviny, premiešame a dochutíme soľou a korením.
  5. Podávame ozdobené čerstvými bylinkami.

Špagety s lososom a špenátom

Tento recept je perfektný pre tých, ktorí hľadajú zdravé tuky a kvalitné bielkoviny. Losos je bohatý na omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú prospešné pre srdcovo cievny systém. Špagety z cícerovej alebo šošovicovej múky sú vynikajúcou alternatívou k tradičným cestovinám vďaka nižšiemu glykemickému indexu a vyššiemu obsahu bielkovín a vlákniny.

Ingrediencie:

  • 200 g špagiet z cícerovej alebo šošovicovej múky
  • 200 g čerstvého lososa, bez kože
  • 2 hrste čerstvého špenátu
  • 2 PL olivového oleja
  • šťava z polovice citróna
  • soľ a čierne mleté korenie
  • strúhaný parmezán na posypanie

Postup:

  1. Špagety uvaríme podľa návodu na obale a odložíme.
  2. Lososa ochutíme soľou a korením, a potom ho na panvici rýchlo opečieme na olivovom oleji.
  3. Pridáme špenát a dusíme, kým nezmäkne.
  4. Pridáme špagety a citrónovú šťavu, všetko spolu premiešame.
  5. Podávame posypané parmezánom.

Cestoviny z červenej šošovice s paradajkovou omáčkou a grilovanou zeleninou

Cestoviny z červenej šošovice sú bohaté na bielkoviny a vlákninu, čo prispieva k pomalšiemu uvoľňovaniu cukru do krvného obehu. Grilovaná zelenina dodáva dôležité živiny a antioxidanty, zatiaľ čo nízkocukrová paradajková omáčka zaisťuje, že jedlo zostáva chutné, ale zároveň vhodné pre diabetikov.

Ingrediencie:

  • 200 g cestovín z červenej šošovice
  • 1 baklažán, nakrájaný na plátky
  • 1 balenie cherry paradajok
  • 2 PL olivového oleja
  • soľ, mleté čierne korenie
  • 1 plechovka paradajkovej omáčky s nízkym obsahom cukru
  • čerstvá bazalka na ozdobenie

Postup:

  1. Cestoviny z červenej šošovice uvaríme podľa návodu na obale a zatiaľ odložíme nabok.
  2. Zeleninu pokvapkáme olivovým olejom, osolíme, okoreníme a grilujeme na panvici alebo v rúre, kým nie je mäkká. Mala by mať zlatohnedú farbu.
  3. V hrnci zohrejeme paradajkovú omáčku.
  4. Cestoviny zmiešame s omáčkou a podávame s grilovanou zeleninou.
  5. Na záver ozdobíme čerstvou bazalkou.

Baklažánové lasagne

Pre milovníkov lasagne, ktorí hľadajú zdravšiu a pre diabetikov vhodnú verziu tejto klasiky, prinášame recept na baklažánové lasagne. V tomto recepte nahradíme tradičné cestoviny baklažánom, čím získame nielen nižší obsah sacharidov, ale aj bohatý príjem vlákniny a nutričných hodnôt.

Ingrediencie:

  • 1 polievková lyžica extra panenského olivového oleja
  • 1 cibuľa
  • 150 g mletého bravčového mäsa
  • 200 g čerstvých paradajok
  • 1 plechovka paradajkového pretlaku s nízkym obsahom soli
  • 150 ml vody
  • 2 hrste čerstvo nasekanej petržlenovej vňate
  • 1 hrsť nadrobno nasekaného čerstvého oregana
  • 4 hrste jemne nasekanej čerstvej bazalky
  • mleté čierne korenie
  • 1 veľký baklažán, olúpaný a nakrájaný na tenké plátky
  • 100 g strúhaného syra mozzarella so zníženým obsahom tuku
  • 250 g odtučnenej ricotty
  • 100 g čerstvo nastrúhaného parmezánu

Postup:

  1. Predhrejte rúru na 180 °C.
  2. Na veľkú panvicu nakvapkajte olivový olej. Pridajte cibuľu a cesnak a duste na miernom ohni, kým cibuľa nezmäkne.
  3. Na panvicu pridajte mleté mäso, trochu podlejte vodou a varte, kým nezmäkne.
  4. Pridajte paradajky, paradajkový pretlak, vodu, petržlenovú vňať, oregano, bazalku a korenie. Zmes priveďte do varu. Znížte teplotu a prikryté duste cca 30 minút za občasného miešania.
  5. Plátky baklažánu poukladajte nad paru, hrniec prikryte a dusíme, kým baklažán nezmäkne.
  6. V strednej miske zmiešajte mozzarellu so syrom ricotta a odložte.
  7. Pripravte si pekáč a poriadne ho vymastite olivovým olejom. Následne vložte baklažán na spodok. Naň nalejte polovicu syrovej zmesi a polovicu omáčky a posypte polovicou parmezánu. Celý proces ešte raz zopakujte so zvyšnou polovicou.
  8. Pečte pri 180 °C po dobu 30-35 minút a podávajte horúce.

Zeleninové cestoviny s morčacím mäsom a arašidovou omáčkou

Ako posledný recept vám prinášame ázijskú alternatívu tradičných cestovín s arašidovou omáčkou. Tento recept ponúka nízky obsah sacharidov, pretože nahrádza tradičné cestoviny zeleninovými rezancami a kombinuje ich s výživnou arašidovou omáčkou a ľahkým morčacím mäsom.

Ingrediencie:

  • 2 stredne veľké cukety, nastrúhané na tenké rezance
  • 2 stredne veľké mrkvy, nastrúhané na rezance
  • 1 polievková lyžica sezamového oleja
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 malý kúsok čerstvého zázvoru
  • 300 g morčacích pŕs, nakrájaných na tenké rezančeky
  • soľ a mleté čierne korenie podľa chuti
  • 2 polievkové lyžice arašidového masla
  • 1 polievková lyžica sójovej omáčky s nízkym obsahom sodíka
  • 1 polievková lyžica včelieho medu alebo agáve sirupu
  • 1 polievková lyžica limetkovej šťavy
  • voda podľa potreby na zriedenie omáčky

Inštrukcie:

  1. V malom hrnci zmiešajte ingrediencie na arašidovú omáčku (sójovú omáčku, med, arašidové maslo, limetkovú šťavu) a pridajte trochu vody, aby ste dosiahli požadovanú konzistenciu. Omáčku hrejte na stredne silnom ohni, nechajte ju prehriať a odstavte.
  2. Na veľkej panvici zohrejte sezamový olej. Pridajte cesnak a zázvor a chvíľku restujte, aby ingredience pustili arómu.
  3. Pridajte nakrájané morčacie mäso, osoľte a okoreňte. Restujte, kým mäso nebude mäkké.
  4. Pridajte zeleninové rezance a restujte ešte pár minút, kým nezmäknú.
  5. Zložte z ohňa a primiešajte arašidovú omáčku.
  6. Na dozdobenie môžete posypať nasekanými arašidami alebo čerstvými bylinkami.

Ak máte cukrovku a fajčíte, ste z hľadiska rizikovosti považovaní za ľudí s prekonaným infarktom. Ste zároveň vystavení výrazne väčšiemu riziku ochorenia srdca a ciev, ako keby ste nefajčili. Ak máte cukrovku 2. typu, celková dĺžka života sa vám skracuje o 12 až 15 rokov.

Mgr., Ing. Jozef BorovkaPredseda Zväzu diabetikov a edukátorov Slovenska

tags: #Maso