Menej známe druhy zeleniny a ich pestovanie

Po nedávnom príspevku o menej známych bylinkách, ktorý vás celkom zaujal, sa dnes môžeme pozrieť na menej bežné druhy zeleniny. S niektorými ste sa už určite stretli, ale možno vás prekvapí, že sa dajú pestovať aj u nás. Záhrada nemusí byť len o tradičnej zelenine, akou sú paradajky, uhorky či mrkva. Okrem estetického prínosu tieto rastliny často ponúkajú aj jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie.

Prehľad menej známych druhov zeleniny

Veľkoplošné pestovanie ja už takmer úplne stalo doménou profesionálov. Zelenine pre domácu spotrebu sa venujú už poväčšine len “srdciari”. Tí, ktorí majú pestovanie zeleniny radi - či už ako zaujímavé rastlinky, vynikajúce využitie pôdy, bezkonkurenčný aktívny oddych na vlastnej záhrade,alebo ako zaujímavé jedlo. Doba zároveň praje rôznym menej známym druhom zeleniny, ktoré sú zaujímavým spestrením stola a pritom vôbec nepotrebujú špeciálnu starostlivosť. Pozrime sa aspoň na tri z nich.

1. Stonkový mangold (Beta vulgaris var. cicla)

Na úvod si predstavíme stonkový mangold (Beta vulgaris var. cicla). Možno túto rastlinu poznáte z dovoleniek - na Balkáne a v Stredomorí je to veľmi obľúbená zelenina. Rozlišujeme dva typy mangoldu - listový a stonkový. Listový, ako prezrádza jeho označenie, sa pestuje pre listové čepele. Zo stonkového mangoldu môžeme rovnako používať listy, lenže má aj mohutné stonky, ktoré sú vhodné na všestrannú úpravu. Môžeme ho pripravovať ako špargľu či krájať do jedál pripravovaných vo woku.

Mangold má špecifickú arómu a chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému, no v jedlách nijako neprekáža. Obsahuje cenné množstvo zdraviu prospešných látok. K dispozícii je už veľmi skoro po zime, v miernej zimnej perióde dokonca aj počas zimy. Samotné listy môžeme používať rovnako ako špenát. Veľmi atraktívne sú zmesové kultivary, ako napríklad Bright Lights. Jeho mohutné listové stonky majú výrazné odtiene bielej, žltej, oranžovej, červenej, bordovej, ružovej a zelenej farby s rôznymi prechodnými odtieňmi. Okrem jedál tak ozdobí i samotnú záhradu.

2. Metrová fazuľa (Vigna sinensis)

Ak máte radi fazuľové struky, určite vás zaujme tzv. „metrová fazuľa“. Je to druh s botanickým menom vigna čínska (Vigna sinensis), je teda odlišný od našej fazule. Ako názov napovedá, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a na pestovanie si vyžaduje oporu, na ktorej jej bohatá úroda vynikne. Plody prináša dlhšie obdobie. Hoci je táto rastlina u nás takmer neznáma, na Západe ju bežne poznajú.

3. Špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina)

Medzi zeleninu, ktorá nie je celkom obvyklá a pripomína špargľu, patrí aj špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina). Jeho anglický názov je „celtuce“. Je to vlastne listový šalát, ktorý môžeme postupne oberať po listoch. Od klasického šalátu sa líši tým, že má vežovitú, pomerne dužnatú hlavnú stonku, z ktorej listy vyrastajú. Stonka je pomerne dlhá a vzdialene pripomína špargľu. Dá sa konzumovať surová alebo tepelne upravená.

4. Karda (Cynara cardunculus)

Artičoku ako zeleninu, ktorá sa bežne konzumuje v Stredomorí, zrejme mnohí poznáte. V našich končinách máva niekedy problém s prezimovaním, preto sú staršie rastliny, ktoré by poskytovali zaujímavú úrodu, vzácne. Existuje však rastlina, ktorá je jej blízka príbuzná, no bohatú úrodu poskytuje už v omnoho mladšom štádiu. Karda, alebo inak aj artičoka kardová (Cynara cardunculus), sa pestuje pre mohutné listové stonky, resp. ich široký a dužinatý základ. Z každého vyvinutého listu získame viac hmoty ako z jedného kvetu bežnej artičoky. Kvalita a chuť, rovnako aj použitie, je podobné ako pri klasickej artičoke.

5. Ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus)

Z teplých oblastí Balkánu a Stredomoria pochádza aj ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus), známejší pod názvom okra. Má podlhovasté končisté plody so slizovitými vláknami, ktoré sa pridávajú do jedál v juhoeurópskych krajinách. Okra je veľmi pekná a jej kvety môžu smelo súperiť s okrasnými rastlinami. Plody obsahujú látky s priaznivými účinkami na organizmus.

6. Tomatillo (Physalis philadelphica)

Ako poslednú exotickejšiu zeleninu spomenieme tzv. tomatillo, teda machovku lepkavú (Physalis philadelphica), ktorá sa pestuje najmä v Južnej Amerike, ale aj v krajinách južnej Európy. Je príbuzná machovke peruánskej, ktorá je u nás obľúbená skôr ako ovocie. Tomatillo však tvorí súčasť mnohých jedál ako zelenina. Plodmi sú bobule ukryté v srdiečkovitých lapmášikoch, ktoré sú omnoho väčšie ako pri ovocnom druhu a neraz svojou rozmernosťou roztrhnú jemný obal oplodia. Môžeme sa stretnúť s odrodami, ktoré majú zelené, ale aj fialové plody.

Ďalšie menej známe druhy

V našom regióne už tiež poznáme donedávna neznáme druhy, ako sú cucamelon (mexická kyslá uhorka), ačokča (nazývaná aj paprikouhorka), lagenária (indická uhorka) či viac okrasný ako chutný jahodový špenát. Všetky tieto druhy sú vítaným spestrením a osviežením našich záhrad. Niektoré sa osvedčia viac ako iné, ďalšie nezaujmú a mnohé ostávajú v našom výsevnom repertoári dlhšie.

Ďalšie menej známe druhy zeleniny

• Čierny koreň (Scorzonera hispanica)
• Pak Choi (Brassica rapa subsp. chinensis)
• Fazuľa Yard Long (Vigna unguiculata subsp. sesquipedalis)
• Chayote (Sechium edule)
• Oka (Oxalis tuberosa)
• Cardoon (Cynara cardunculus)
• Cucamelon (Melothria scabra)
• Wasabi (Wasabia japonica)

Valeriánka poľná (Valerianella locusta)

Valeriánka poľná (Valerianella locusta) Nie je to rozšírený druh zeleniny, ale nie je to ani druh zeleniny, ktorý by bolo treba hľadať v zahraničí. Naopak. Je to nenáročná šalátová zelenina, ktorú môžeme pestovať počas celého roka, dokonca aj v zime. Jediným obmedzením je v takomto prípade výška snehovej pokrývky - pre šalát nebude nikto odhadzovať sneh ešte aj na hriadkach :-)). Vďaka obsahu vitamínov radí z nutričného hľadiska ešte pred bežný hlávkový šalát. Má trochu výraznejšiu chuť, na ktorú si treba zvyknúť. Zvyk sa oplatí, pretože valeriánka obsahuje viac vitamínu C ako citrón, ďalej vitamíny A a E, veľké množstvo železa, horčík, draslík, vápnik a kyselinu listovú. A samozrejme, ďalšie minerály a vitamíny. Je teda vhodným doplnkom stravy napríklad pri chudokrvnosti, ale aj pri zvýšenom strese či slabom sústredení.

Pestovanie a využitie Semienka môžeme sadiť do riadkov asi 1 cm do zeme a 10 centimetrov od seba. Po vyklíčení rastlinky jednotíme. Výsev môžeme vykonávať kedykoľvek od skorej jari do polovice jesene. Ideálne sú však včasná jar a jeseň. V auguste a septembri môžeme valeriánku vysiať aj na prázdne záhony s pozbieranou úrodou. Neskoro siate rastliny budú zásobárňou vitamínou na celú zimu - a nemusíme ich ani zbierať - mráz im neškodí. Zber však uskutočňujeme len ak sú teploty nad nulou, inak listy zbytočne zničíme. Mesiace apríl až jún na pestovanie nie sú vhodné, pretože rastliny môžu rýchlo vyrásť do štádia kvitnutia a vtedy už nie sú vhodné na konzumáciu. Valeriánka - polníček vyžaduje priepustnú pôdu a slnečné miesto. Na prihnojovanie stačí organické hnojivo. Polníček má o čosi výraznejšiu chuť ako obyčajný hlávkový šalát, ale výrazne ho prekonáva z hľadiska výživovej hodnoty. A práve preto by bolo škoda tepelne ho akokoľvek upravovať. Využíva sa ako príloha či už samostatne, alebo ako ingrediencia do zemiakov, zemiakového či akéhokoľvek zeleninového šalátu. Ak sa rozhodnete podávať ho ako samostatnú zeleninovú “oblohu”, vyskúšajte zmiešať olivový olej, plnotučnú horčicu a citrónovú šťavu. Túto zmes osoľte, pridajte korenie a možno aj trochu cukru. Ingrediencie pridávajte podľa chuti tak, aby vznikla tekutá zálievka, ktorou dochutíte listy valeriánky.

Kvaka (Brassica napus)

Kvaka (Brassica napus) Je rastlina s bohatou históriou a predsa je dnes nespravodlivo zabudnutá. Po objavení Ameriky ju totiž z piedestálu nenáročného jedla chudobných vytlačili zemiaky. Možno si niekto spomenie na jej český názov - tuřín. Má korenistejšiu chuť, dá sa použiť ako náhrada za zemiaky aj šalát. Je ideálna na výrobu príloh pri diétach, pretože obsahuje len veľmi málo využiteľnej energie (o polovicu menej ako zemiaky), prakticky žiadny tuk a veľa vlákniny. Pri hlbšom rozbore by sme v kvake našli aj draslík, vápnik, fosfor, či vitamín C.

Pestovanie a využitie Je to nenáročná rastlina, ktorú môžeme vysievať alebo vysádzať ako rastlinu druhej trate do záhonov, ktoré predtým hostili rajčiny či uhorky. Nemá rada silné hnojenie. Pestovanie začíname v marci predpestovaním priesad. Druhou možnosťou je aprílové či májové siatie priamo do záhonov. Spon vysádzania je asi 30x30 centimetrov. Kvaka je nenáročná na živiny, má však veľmi rada vlhkosť - tak pôdnu ako vzdušnú. Preto pri vysádzaní rastlinky dobre polejeme. Počas rastu zvyknú buľvy vyrastať nad povrch pôdy. Môžeme ich počas kyprenia a odstraňovania buriny zakryť hlinou. Zberáme v neskorej jeseni pred príchodom silných mrazov. Kvaku zbavíme listov a skladujeme podobne ako repu. Mladú kvaku môžeme jesť podobne ako reďkovku a mladé listy použiť podobne ako šalát alebo vyššie spomenuté listy valeriánky. Buľvy kvaky môžeme spracovať na pyré, zeleninové polievky, ale aj na hranolky. Stačí buľvu očistiť, nakrájať na hranolky, tie rozsypať na papierom vystlaný plech, pofŕkať olejom a posoliť. Po 20 minútach pečenia na 180 °C budete mať pripravé zdravé nízkokalorické hranolky.

Artičoka (Cynara scolymus)

Artičoka (Cynara scolymus) Je treťou a poslednou z reprezentantov menej známych druhov zeleniny, ktorú si dnes predstavíme. Je to bylina z čeľade slnečnicovitých a aj vyzerá, akoby bola vzdialená príbuzná slnečnice (alebo slnečnice skríženej s bodliakom) Jej pestovanie sa dá vysledovať až k starovekým stredomorským národom - to ostatne platí aj pre vyššie spomenuté byliny. Na rozdiel od nich však artičoka nie je prispôsobená na stredoeurópsku klímu a aj po tisícročiach pestovania jej puk s okvetnými lístkami nevydrží takmer žiadny mráz a rastlina pri silnejšom mraze vybrzne celá, takže zakrytie koreňa je základnou povinnosťou pestovateľa pred blížiacou sa zimou.

Pestovanie a využitie Artičoka sa dá na Slovensku dopestovať, pekné veľké puky však dosiahneme zrejme len v južných oblastiach - aj keď, pri tomto vývoji klímy sa tento rok urodia možno aj na Kysuciach. Rastlinku môžeme predpestovať od marca zo semienok, vysádzame ich do sponu 1x1 meter až po 15. máji, aby sme sa vyhli mrazom. Počas rastu rastliny okopávame a odstraňujeme burinu, v prípade potreby zalievame. Na jednej rastline nechávame vyrásť najviac 3 puky, zvyšné odstraňujeme. Zbierame nerozvinuté puky s okvetnými lístkami, ktoré môžu dorásť až do priemeru 12 centimetrov. Jedná sa o trvalú bylinu, takže na jeseň zrežeme byľ až po zem a skrátime listy. Následne rastlinu chránime vrstvou slamy alebo čečiny. Artičoka má široké využitie v kuchyni. Môže byť chutnejšou náhradou karfiolu, využijeme ju napríklad pri príprave polievok. Nakladaná v oleji sa môže použiť dokonca ako obloha na pizzu. Len to nehovorte Talianom.

Výhody pestovania neobvyklých druhov zeleniny

1. Nutričná hodnota: Mnohé menej známe druhy zeleniny sú skutočnými nutričnými bombami.
2. Ekologické výhody: Pestovanie vlastnej zeleniny znižuje uhlíkovú stopu.
3. Ochrana biodiverzity: Pestovanie menej známych druhov zeleniny podporuje rozmanitosť v rastlinnom svete.
4. Kulinárske experimentovanie: Nové chute a textúry môžu obohatiť každodenné varenie a priniesť do kuchyne nečakané kombinácie.

Kde zohnať exotické semená a sadenice?

• Lokálne záhradníctva a špecializované predajne: Informujte sa u miestnych pestovateľov alebo v špecializovaných predajniach.
• Špecializované e-shopy: Internetové obchody ponúkajú široký výber exotických semien a sadeníc.
• Výmeny medzi záhradkármi a semenárske burzy: Skvelým spôsobom, ako získať neobvyklé druhy semien, sú výmeny medzi nadšencami záhradníčenia.

Tabuľka nutričných hodnôt vybraných druhov zeleniny

Mnoho druhom stačí bežná záhradná pôda a starostlivosť podobná klasickej zelenine, no niektoré vyžadujú špecifické podmienky, ako napríklad dostatok vlahy, oporu či ochranu pred mrazom.

tags: