História a výroba čokolády Milka na Slovensku

Po Račianskej ulici opäť rozvoniava čokoláda. „Varia, zajtra budú baliť,“ hovorí v električke otec synovi, ktorý sa raduje z typickej čokoládovej vône.

Výroba čokolády v Bratislave

Boli sme zvedaví, ako to v továrni na čokoládu vyzerá. Venoval sa nám riaditeľ bratislavskej továrne Martin Hric.

Koľko čokolády za rok vyrobíte?

Vyrobíme 40-tisíc ton čokolády.

To je hodne… k čomu sa to dá prirovnať?

Ak by sme to prirovnali k petržalským 12- poschodovým panelákom, museli by sme ich naplniť 14 alebo 15.

Okolo 90 % výroby sa exportuje. Ale tým, že čokoláda obsahuje jeden z najstabilnejších tukov, má čokoláda výborné skladovacie schopnosti. V niektorých štátoch, ako napríklad vo Švajčiarsku, sa robia obrovské bloky čokolády meter krát meter pre prípad kritických situácií a v prípade vojny.

Ale občas nám zavolajú z civilnej obrany, či máme 3 tony čokolády. Tak, samozrejme, z toho množstva 40 tisíc ton sa 3 tony určite nájdu.

Skladovanie a kvalita čokolády

Zaujímalo by ma, čo sa stane s čokoládou, keď chytí taký biely povlak? To vyjde na povrch tuk alebo ak chcete, kakaové maslo, ktoré je bielej farby. Takže staršia čokoláda môže akoby zošedivieť, ale neznamená to, že je pokazená.

Pokaziť sa môže všetko. Asi by sa aj čokoláda pokazila, keby ste ju dali do nejakých príšerných podmienok. V zásade sa však čokoláda nekazí. Pokaziť sa môžu iba prísady, napríklad oriešky.

Ak sa napríklad pridáva rumová príchuť alebo nejaké želé cukríky, môžu tam byť aj nejaké éčka. Môže chutiť čokoláda vyrobená na Slovensku inak, ako tá istá čokoláda vyrobená v Nemecku? Čokoláda je živá vec. Ak naša čokoláda vznikla z kakaových bôbov, ktoré pochádzajú z inej šarže ako tá v Nemecku, môže mať mierne odlišnú chuť. Ale neverím, že to bežný laik dokáže rozoznať. Čo sa týka špecifikácie, je to jeden systém, jedna surovinová základňa.

Veľmi často nám chodia otázky, prečo u nás chutí Milka inak, ako tá z Nemecka. Čo je úplný nezmysel. My nevieme rozoznať, ktorá čokoláda bola vyrobená tu a ktorá v Nemecku. My si tie čokolády niekedy aj vymieňame. Keď Nemci nemajú dostatok kapacít, pošleme im kamión alebo ak ich nemáme my, pošlú ich oni nám. Milka čokoláda sa vyrába s úplne rovnakou špecifikáciou a rovnakými surovinami a technológiou tu, ako na západe.

Tie chute sú špecifické. Francúzi majú radšej tmavú, Nemci mliečnu čokoládu. Angličanom chutí pomarančová príchuť, ktorá u Slovákov nemala úspech. Naopak oriešková je obľúbená všade.

Proces výroby čokolády

Začíname kakaovými bôbmi, ktoré dovážame z Pobrežia Slonoviny, z Južnej Ameriky.

Tekutá 100-percentná čokoláda sa zmiešava s kryštáľovým cukrom, mliekom, tukmi a arómami. Po prevalcovaní sa zjemní. Potom to ide do veľkej konše (obsahuje asi 6 ton čokolády), kde sa mieša 6 až 8 hodín. Pri miešaní dochádza k uvoľneniu energie arómy, znižuje sa množstvo vody a čokoláda dostáva svoju chuť a stáva sa tekutou. Potom sa odčerpá do zásobníkov a ide do linky, kde ju nalejú do formy.

Kakaový likér je 100 - percentná tekutá čokoláda. Má horkú chuť a trochu zapácha. V ďalšom procese sa zmieša s čokoládou v rôznom pomere. Závisí od toho, či je to mliečna alebo tmavá čokoláda.

Kým sa z kakaového likéru vyrobí čokoláda, trvá to okolo 8 hodín. Ak sa vyrábajú bonbóny, záleží na tom, či musíte čakať na ďalšie druhy, aby ste mohli poskladať a zložiť bonboniéru. Vtedy to môže trvať aj týždeň.

Robíme všetky bežné druhy - biela, mliečna, horká. Často sa stretávame s názorom, že biela čokoláda nie je čokoláda. Ale je to omyl, je to jedna z najdrahších čokolád.

Do bielej čokolády musíte dať kakaový tuk, pretože je priesvitný, takže čokoláda sa nezafarbí na hnedú. Tuk je však dvakrát tak drahý ako prášok. Takže ak kakakový likér stojí 4000, potom maslo stojí 8000.

Platí, že čím je čokoláda tmavšia, tým je kvalitnejšia, lebo je tam viac toho likéru. Čokoláda je ako víno. Môžete mať rôznych gurmánov, ktorí majú radi tmavú čokoládu. Sú však aj takí, ktorí nemajú radi tmavú čokoládu s pepermintom.

Typickým tvarom je tabuľka čokolády, čo je tvar, v ktorom sa robí asi 90 percent čokolády. Zvyšné tvary sú tyčinky či pralinky. Bratislavský závod sa má v budúcnosti už viac špecializovať len na výrobu praliniek, teda malým kúskom špeciálnej čokolády náročným na výrobu.

História čokolády Figaro a "štolverky"

Dnes je to Figaro, ale pred 60 rokmi to boli štolverky. Firmu založila rodina Štolverk, ktorá mala fabriky v Poľsku, Maďarsku a v Rusku, dnes ich vlastní spoločnosť Mondelez.

• Koniec 19. storočia - V bratislavskej továrni vyrábajú mliečne karamelky, tzv. štolverky. Okrem toho sa vyrába aj marcipán a pepermintové cukrovinky.
• 1913 - Priemerný denný výkon pracovníčky v baliarni je 25 kg zabalených mliečnych karameliek. Výroba sa postupne rozširuje na čokoládu a dezerty.
• 1918 - 1938 - V období 1. republiky sa vyrábajú bonboniéry s vlasteneckými menami ako „Kriváň“ alebo „Detvan“, avšak najpredávanejším artiklom v tomto segmente je bonboniéra „Tu mám rád“. Kilogram tohto dezertu stojí pre veľkoobchodníkov 62,50 korún, konečná cena pre spotrebiteľa sa vyšplhala na 85 korún.
• 1930 - 1945 - Vplyvom nepriaznivých hospodárskych pomerov je prevádzka redukovaná. V roku 1937 však firma opäť hospodári so ziskom. svetovej vojny sa závod orientuje na výrobu ovocných džemov, marmelád a umelého medu. Je tu vybudovaná i moderná konzerváreň, spracovávajúca 500 vagónov ovocia ročne. Výroba čokoládových cukroviniek je obmedzená.
• 1945 - V decembri 1944 je továreň poškodená náletmi a v apríli 1945 sa závod stáva vojnovou korisťou Červenej armády, ktorej trojmesačný pobyt spolu s prechodom fronty znamená pre závod väčšie škody ako samotné bombardovanie. Našťastie už v júli 1945 odovzdáva Červená armáda továreň štátu.
• 1948 - Bratislavský závod sa stáva súčásťou podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Konzerváreň je presunutá do Rimavskej Soboty a závod zostáva čisto cukrovinkovým.
• 1958 - Bratislavský závod je premenovaný na FIGARO n. p. a je zlúčený so závodmi FIGARO v Trnave a Piešťanoch. V roku 1963 sa FIGARO stáva súčásťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združuje všetky československé cukrovinkárske továrne.
• 1960 - Figaro spracováva kakaové boby, vyrába polotovary, čokoládové, cukrárske a tukové polevy. K produktom patria ako čokoládové, tak nečokoládové cukrovinky, prestávajú sa vyrábať náročné kolekcie, duté figúrky, žuvačky a oplátky.
• 1960 - 1970 - Obaly produktov vynikajú svojou pestrosťou. Objavujú sa motívy hradov, rozprávky, kreslené postavičky, autá, ale aj nezabudnuteľné postavičky Lena, Dana a Jana, ktoré sa dajú z obalov vystrihnúť a prezliekať do papierového oblečenia.
• 1985 - Ročná produkcia prekračuje 18 000 ton výrobkov. Figaro Bratislava má 36% podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20% podiel v tabuľkových čokoládach. V porovnaní s ročnou predvojnovou výrobou ide o takmer osemnásobný rast.
• 1992 - 1993 - Založená akciová spoločnosť Figaro, kde 67 % akcií získava Jacobs Suchard, ktorý sa v roku 1993 spája s Kraft General Foods Europe.
• 1992 - Rozdelením spoločnosti Kraft Foods na dve spoločnosti vzniká v roku 2012 spoločnosť Mondelez Slovakia.

História kakaa a čokolády vo svete

História čokolády sa formovala tisícročia. Začala sa písať v dobách, kedy ľudia verili, že kakaové bôby sú darom bohov. Prepletená je mnohými civilizáciami a historickými udalosťami. Už v období pred Kristom ľudia poznali kakaové bôby a ich základné využitie. Boli liečivým nápojom, platidlom i súčasťou rituálnych obradov.

Prvé zmienky o bôboch kakaovníka sa spájajú s Olmékmi žijúcimi na území dnešného Mexika okolo roku 1200 p. n. l. Po zániku civilizácie Olmékov tieto tradície prevzali Mayovia a Aztékovia, ktorí považovali nápoj z bôbov kakaovníka za posvätný božský pokrm, čo sa viaže aj k rôznym mýtom. Nie nadarmo bol kakaovník pomenovaný latinským názvom Theobroma cacao , čo v preklade znamená pokrm bohov. Mayovia verili, že im kakao daroval Boh v podobe opereného hada, po tom, čo stvoril ľudí z kukurice.

Pre povzbudzujúce účinky bol nápoj z kakaovníka považovaný za vzácny po mnohé tisícročia, čo potvrdzuje i to, že posledný aztécky vládca, Montezuma, pil denne údajne až štyridsať šálok horúcej čokolády. V roku 1502 priniesol prvý do Európy kakaové bôby Krištof Kolumbus. V roku 1517 však prezradil kráľ Montezuma receptúru nápoja z kakaových bôbov španielskemu dobyvateľovi Hernánovi Cortésovi. Sladký čokoládový nápoj s vanilkou predstavil Cortés po návrate do Európy španielskemu dvoru úspešne. Jednoduchý čokoládový nápoj postupne menil svoje podoby na miestne tradičné receptúry, ktoré sa líšili v jednotlivých krajinách.

Významnou udalosťou, ktorá čokoládový nápoj tiež dostala do povedomia Európanov v 16. storočí, bola svadba Anny Bretónskej s francúzskym kráľom Ľudovítom XII. Anna priniesla na francúzsky dvor čokoládový nápoj, ktorý sa stal veľmi rýchlo obľúbenou pochúťkou šľachty. Keďže hodnota kakaových bôbov bola odjakživa veľká a ešte v 16. storočí boli kakaové bôby súčasťou výmenných obchodov, nižšia vrstva si nemohla dovoliť čokoládové pochúťky.

Počiatky vzniku kaviarní s čokoládou, na ktoré sme dnes zvyknutí, sa viažu k Londýnu. Prvý obchod s čokoládou bol údajne založený v roku 1657 v Londýne a prvá kaviareň s čokoládou vznikla v roku 1728. Založená bola Walterom Churchmanom a dodnes je súčasťou anglického koncernu Cadbury.

Hoci prvý stroj na čokoládu, ktorý uľahčil jej výrobu a formovanie vznikol až v roku 1780 v Barcelone, prvá väčšia továreň na jej výrobu bola v Španielsku založená už v roku 1730. Postupne sa čokoláda dostávala aj do Ameriky a Nemecka. Americká čokoládovňa v štáte Massachusetts bola založená v roku 1765. Najviac však preslávil Ameriku v roku 1765 čokoládový nápoj Jamesa Bakera z kakaových bôbov. Dovtedy sa kakaové bôby predávali v Amerike iba v lekárňach na liečebné účely.

Pomerne neskoro sa čokoláda dostala do Holandska a Švajčiarska. Prvou českou firmou na výrobu čokolády bola pražská Luna, ktorá vznikla v roku 1839. Jedným z vynálezov, ktorý ovplyvnil postup výroby čokolády, bol lis na oddeľovanie kakaového masla od kakaovej hmoty, ktorý máme vďaka lekárnikovi Conradovi Van Houtenovi. Prvá tabuľka čokolády vznikla v roku 1847. Anglická firma J.S.

Medzi významné mená, ktoré ovplyvnili súčasnú podobu čokolády, patrili Švajčiari Amadeo Kohler, Daniel Peter, Rodolphe Lindt, Nemec Henri Nestlé a Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1830 vyrobil prvú orieškovú čokoládu Amadeo Kohler a v roku 1875 prvú mliečnu čokoládu Daniel Peter. Spojil ju so sušeným mliekom, ktoré bolo vynálezom známeho Henriho Nestlé. Ak si rady pochutnávate na jemnej čokoláde Lindt, môžete za to vďačiť Rodolphovi Lindtovi. Spolu so svojím bratom, ktorý bol farmaceutom, vymyslel čokoládu, ktorá sa rozpúšťa na jazyku. Od roku 1912 sa začala éra bonboniér. Prvý čokoládový bonbón, pralinku, vyrobil Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1913 začal čokoládu plniť Švajčiar Jules Séchaud.

Milka a jej fialová kravička

Každý z nás pozná fialovú kravičku Milku. Už viac ako 100 rokov si vychutnávame jej lahodnú čokoládu. Ale vieš napríklad prečo je fialová, alebo prečo sa volá Milka?

Vynález Milky je silne založený na existencii sušeného mlieka. Začalo sa to už v roku 1901, keď istý svajčiar Philippe Suchard vyrobil v Nemecku prvú tyčinku Milka. Predtým vo Švajčiarsku založil spoločnosť ktorú pomenoval po ňom. Je to celkom jednoduchý a ľahko zapamätateľný názov. Keďže sa produkt skladal hlavne z dvoch dôležitých ingrediencií a to z mlieka a kakaa spojili sa tieto dve slová. V čase keď Milka vznikla bol jej úplný názov Milka Suchard’s po svojom výrobcovi. Až neskôr sa oficiálne skrátil jednoducho na Milka.

Fialová farba je dnes symbolom pre výrobky Milka. V roku 1901, keď bola Milka prvýkrát vyrobená, mala etiketa čokolády fialovú farbu a bola na nej kresba alpského pastiera v sprievode pasúcej sa kravy. Meno kravy ktorá bola použitá na reklamné účely bolo Lila, čo v nemčine znamená orgován a ten, ako už určite vieš, má fialovú farbu. A v roku 1973 ju skutočne natreli na fialovo pre potreby televíznej reklamy. Keď skončilo filmovanie reklám, mala ísť na bitúnok. No to sa verejnosti nepáčilo a sám pán Suchard sa rozhodol že kravu pošle na dôchodok. Každoročne prispieval nemalé čiastky na jej ďalší chov a žila si spokojne o čom môže nejedna krava snívať.

V roku 2021 oslávila svoje 120. narodeniny a v súčasnosti má Milka zastúpenie vo viac ako 52 krajinách. Na posilnenie imidžu svojej značky o nežnosti spustili aj množstvo reklamných aktivít. Od roku 1990 patrí pod medzinárodnú značku Mondelēz International.

Súdne spory spojené s čokoládou

Čokoláda je jedným z najobľúbenejších sladkostí na svete, no jej história nie je vždy sladká. V priebehu rokov došlo k mnohým súdnym sporom spojeným s výrobou, distribúciou a marketingom čokolády.

Mars vs. Nestlé

V roku 2015 prebehla významná právna bitka medzi gigantmi na trhu čokolády, spoločnosťami Mars a Nestlé. Prípad sa točil okolo ikonického tvaru čokolády KitKat, ktorý má štyri pruhy.

Nestlé sa pokúsilo zaregistrovať tvar svojej čokolády ako ochrannú známku v Európskej únii, no Mars, ktorý vyrába konkurenčnú čokoládu Twix, to napadol. Mars tvrdil, že tvar čokolády nemá dostatočný rozlišovací charakter, aby mohol byť ochrannou známkou. Po rokoch súdnych ťahaníc Európsky súdny dvor rozhodol v prospech Marsu a Nestlé nedostalo ochrannú známku pre svoj tvar KitKatu.

Žalobca: Mars
Žalovaný: Nestlé
Dátum rozhodnutia: 2018
Výsledok: Nestlé nezískalo ochrannú známku na tvar KitKatu.

Cadbury vs. Nestlé: Kto vlastní fialovú farbu?

Ďalším zaujímavým prípadom je súdny spor medzi spoločnosťami Cadbury a Nestlé, ktorý sa točil okolo farby. Cadbury, známy výrobca čokolád, chcel získať výhradné právo používať konkrétny odtieň fialovej farby (Pantone 2685C) na svojich obaloch.

Nestlé, konkurent na trhu, to však napadol, tvrdiac, že farba nemôže byť chránená ochrannou známkou. Po niekoľkých rokoch právnych bojov sa britský súd postavil na stranu Nestlé, čím odmietol Cadbury právo na monopol na túto farbu.

Žalobca: Cadbury
Žalovaný: Nestlé
Dátum rozhodnutia: 2013
Výsledok: Cadbury stratilo boj o ochrannú známku na fialovú farbu.

Hershey vs. British Importers: Zákaz dovozu anglickej čokolády

V roku 2015 prebehol v USA šokujúci prípad, ktorý vzbudil pozornosť milovníkov anglickej čokolády. Americká spoločnosť Hershey podala žalobu na dovozcov britskej čokolády, vrátane populárnych značiek ako Cadbury Dairy Milk a Maltesers. Hershey tvrdilo, že dovoz týchto výrobkov porušuje ich autorské práva a zmiatol by spotrebiteľov, pretože Hershey vlastnilo licenciu na výrobu čokolád Cadbury pre americký trh.

Milka: Zákazníci v strede súdneho sporu

V roku 2018 prebehla zaujímavá právna bitka medzi spoločnosťami Mondelez, ktorá vyrába známe čokoládové tyčinky Milka, a rakúskou spoločnosťou Ritter Sport. Ritter Sport podal žalobu proti Mondelez, pretože tvrdil, že tvar ich čokoládových tyčiniek je takmer identický s Ritterovými štvorcovými čokoládami. Súd sa priklonil na stranu Ritter Sport a Mondelez muselo zmeniť dizajn svojich čokolád Milka.

Žalobca: Ritter Sport
Žalovaný: Mondelez (Milka)
Dátum rozhodnutia: 2018
Výsledok: Mondelez prehralo a muselo zmeniť tvar svojich čokolád.

Ferrero vs. Spotrebitelia: Nutella a falošné zdravotné tvrdenia

V roku 2011 čelila talianska spoločnosť Ferrero, ktorá vyrába známu čokoládovo-orieškovú nátierku Nutella, hromadnej žalobe v USA. Žalobu podala matka z Kalifornie, Athena Hohenberg, ktorá tvrdila, že bola oklamaná reklamnými tvrdeniami Ferrera o tom, že Nutella je „zdravé raňajky“ vhodné pre deti.

V reklamách sa Nutella prezentovala ako súčasť vyvážených raňajok, no v skutočnosti obsahuje vysoké množstvo cukru a tuku, čo z nej robí skôr nezdravý produkt. Matka sa cítila podvedená, pretože verila, že nátierka je vhodná pre jej deti.

Ferrero nakoniec súhlasilo so zmierom a vyplatilo 3 milióny dolárov spotrebiteľom v USA, ktorí tvrdili, že boli reklamou oklamaní. Okrem toho spoločnosť súhlasila so zmenou marketingových kampaní a balenia produktu tak, aby lepšie odrážali nutričné hodnoty Nutelly.

Žalobca: Athena Hohenberg a ďalší spotrebitelia
Žalovaný: Ferrero (Nutella)
Dátum rozhodnutia: 2012
Výsledok: Ferrero zaplatilo 3 milióny dolárov a zmenilo marketingové stratégie.

Súdne procesy spojené s čokoládou sú fascinujúcou zmesou právnych bojov, marketingových stratégií a niekedy aj kriminálnych činov. Od boja o tvar a farbu až po šokujúce krádeže, tieto prípady nám pripomínajú, že aj za sladkými pochúťkami môže stáť množstvo komplikovaných a zaujímavých príbehov.

Ďalšie významné spoločnosti a udalosti v histórii čokolády

• F. J. Stollwerck: Spoločnosť založená r. 1887 v časti Pavlovičky v Olomouci. Patrila k 6 najväčším miestnym producentom čokolády.
• Anglo-Swiss Condensed Milk Company: V roku 1866 otvorila vo Švajčiarsku prvý európsky závod na kondenzované mlieko. V roku 1867 potom vynašiel Henri Nestlé detskú výživu a v roku 1905 bola fúziou s Anglo-Swiss založená nová spoločnosť, neskôr známa ako Nestlé Group. Nestlé vyrába mliečnu čokoládu od r.
• Akciová spoločnosť Orion: Založená r. 1897 v Královských Vinohradoch pri Prahe rodinou Maršnerovcov. Názov Orion bol zakotvený r. 1924. Až do 2. svetovej vojny bola spoločnosť najznámejším európskym výrobcom čokolády. Od r. 1947 bol spolu so spoločnosťou Rupa spojený do n. p.
• Adolf Fischer - Figaro: Adolf Fischer založil v Trnave r. 1906 spoločnosť Fischer. V 30. rokoch sa rodinný podnik zadĺžil, na čo bol prevzatý Dunajskou bankou Bratislava, ktorá mu dala meno Figaro. V r. 1956 sa zlúčil s Bratislavským Stollwerckom do spoločného n. p.

V súčasnosti je čokoláda považovaná za celkom všedný produkt, avšak treba myslieť na to, čo a kto všetko za ňou stojí. Paradoxne masová výroba čokolád bola ovplyvnená 1. a 2.

tags: