Prečo je paprika ovocie? História, využitie a zdravotné benefity

Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch. Poďme si to teda vyjasniť.

Rozlišovacie znaky ovocia a zeleniny

Pri ovocí by to mohlo byť jednoduché. Chutí sladko a väčšinou rastie na stromoch a kríčkoch. Áno, ale mnohé z týchto znakov predsa môže mať aj zelenina. Aj tá vie byť sladká a môže rásť z rastliny, teda nemusí ísť vždy o jedlý koreň a podobne.

Jedlé plody alebo semená rastlín by mali byť ovocím. Môže to byť plod dreviny či plod kvitnúcich rastlín. Ovocie má po správnosti semienka či jadierka, čo ale tiež môže mať a väčšinou aj má každá zelenina. Napríklad mrkva má semienka na povrchu, akurát sa tento proces deje po viac ako roku odrastenia, je to dvojročná zelenina.

Zelenina je zas opradená indíciou šupky (často hrubej) či celkovej pevnej konzistencie, väčšina zeleniny je oveľa tvrdšia ako mnohé druhy ovocia.

Podskupiny ovocia a zeleniny

Ovocie aj zelenina majú poddruhy, a to ovocné kôstkoviny, jadroviny, bobuľoviny a škrupinoviny. Spomedzi zeleniny sú to strukoviny, cibuľová zelenina, koreňová, listová, plodová a hlúbová zelenina. Pristavíme sa pri plodovej zelenine.

Plodová zelenina a jej nejasné miesto

Práve to je jedna zo silných zelenových skupín, ktoré nemajú jasné miesto. Tieto druhy sú najtajomnejšie:

• Paradajky - sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť. Tu sú však také druhy zeleniny, ktoré majú jednoznačne pevnejší obal. Paradajka je preto najdiskutovanejšou zeleninou (či ovocím).
• Papriky - sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
• Tekvica - je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
• Cuketa - tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
• Melón - patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva. Mohlo by sa zdať, že melón je spomedzi všetkých zelenín aj ovocí najmenej spracovávaný či kombinovaný s inými zeleninami. Ale jeho biela časť - pevnejšia dužina tesne pod kôrou - je vhodná do šalátov a k mäsu.
• Baklažán - je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu.
• Olives - plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
• Avokádo - je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
• Fazuľa - pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázií sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
• Hrášok - hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny.
• Rebarbora - trvácna zelenina. Mohutnejšia rastlina, ktorá sa ale v kuchyni často používa na sladko. Rebarborové koláče sú naozaj pochúťkou.
• Orechy - všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín. Kto by si bol pomyslel, že sú napríklad také lieskovcové (orechovo-čokoládové) nátierky vlastne ovocné, však?

Prečo je teda paprika ovocie?

Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Ďalej je ovocie definované ako jedlý plod alebo semeno viacročných semenných rastlín, najčastejšie drevín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. Keďže paprika vzniká z kvetu a obsahuje semená, spĺňa definíciu ovocia.

História a kultúrny význam papriky

Paprika pochádza z oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde ju pestovali pôvodné indiánske kmene už pred tisíckami rokov. Po objavení Ameriky sa paprika rozšírila do celého sveta a stala sa obľúbenou plodinou v mnohých kuchyniach, najmä v Európe a Ázii. Paprika sa pestovala už v predkolumbovskej ére v Mexiku, kde bola považovaná za dôležitú plodinu pre domorodé kmene. Po príchode Španielov a Portugalcov do Nového sveta sa paprika dostala do Európy a neskôr sa rozšírila do Ázie a Afriky.

V mnohých kultúrach je paprika symbolom tepla a energie. V Mexiku bola používaná nielen ako potravina, ale aj ako liečivo, vďaka jej antibakteriálnym a posilňujúcim účinkom. V Európe, najmä v Maďarsku, sa paprika stala národným symbolom a hlavným korením v tradičných jedlách, ako je guláš.

V strednej Európe, najmä v Maďarsku, je paprika neoddeliteľnou súčasťou tradičnej kuchyne a používa sa v jedlách ako guláš, lečo a paprikáš. V Španielsku je paprika základnou zložkou paelly a rôznych druhov chorizo klobások.

Využitie papriky

Paprika sa používa čerstvá, pečená, sušená alebo ako korenie. Využíva sa v šalátoch, omáčkach, dusených pokrmoch a ako prísada do jedál, kde dodáva chuť a farbu.

Liečivé účinky papriky

V ľudovej medicíne sa paprika používa na posilnenie krvného obehu a zlepšenie trávenia. Štipľavé druhy papriky obsahujú kapsaicín, ktorý má protizápalové a analgetické účinky.

Paprika ďalej obsahuje množstvo karoténov (vitamín A), vitamíny B, C a mix rôznych minerálnych látok, ako je kremík, železo, meď, mangán, draslík, horčík, zinok, jód a vápnik. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej. Už tri papriky vám pokryjú celodennú potrebu tohto vitamínu, ktorý je nevyhnutný nielen v tehotenstve na zdravý vývoj dieťatka, ale má pozitívne účinky aj na krvotvorbu, chráni srdce, upokojuje a zlepšuje náladu. V zelených plodoch je viac vitamínu E, silného antioxidantu, ktorý sa často nazýva vitamín mladosti. Červená paprika zas obsahuje extra porciu betakaroténu - asi 150 g zabezpečí potrebnú dennú dávku. Provitamín A spolu s vitamínom C pôsobia omladzujúco - pleť vyzerá sviežo a spomalí sa tvorba vrások. Rutín chráni cievy pred kôrnatením, zinok prospieva svalom, vlasom a nechtom.

Zdravotné benefity papriky

• Zlepšenie zdravia očí: Luteín a zeaxantín, karotenoidy nachádzajúce sa v pomerne vysokých množstvách v paprikách, môžu výrazne zlepšiť zdravie očí pri konzumácii v primeraných množstvách. V skutočnosti chránia ľudskú sietnicu, svetlom citlivú vnútornú stenu oka pred oxidačným poškodením.
• Prevencia anémie: Nielen červené papriky sú slušným zdrojom železa, ale sú mimoriadne bohaté na vitamín C, čo zvyšuje vstrebávanie železa z čriev. Jedna stredná červená paprika môže obsahovať 169% odporúčaného denného príjmu vitamínu C. Ak sa konzumuje s ovocím alebo zeleninou s vysokým obsahom vitamínu C, výrazne sa zvýši absorpcia železa.
• Podpora tráviaceho systému: Odborníci na výživu odporúčajú začlenenie papriky do našej dennej stravy kvôli vysokému obsahu niacínu, ktorý sa v nich nachádza. Niacín je vitamín B3, ktorý je nevyhnutný na zlepšenie stavu tráviaceho systému.
• Posilnenie imunity: Paprika svojím vysokým obsahom vitamínu C posilňuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu a spolu s vitamínom A chránia bunky a tým aj celý organizmus pred rozmanitými infekciami.
• Zlepšenie krvného obehu: Kapsaicín, ktorý paprika obsahuje, oddávna používali na liečenie problémov spôsobených nedostatočným prekrvením.
• Ochrana pokožky a vlasov: Paprika je dobrým zdrojom vitamínu E, ktorý je známy tým, že hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní mladosti pokožky a vlasov. Antioxidanty sú potrebné na to, aby sa zabránilo poškodeniu kožných buniek a tkanív, ktoré majú za následok previsnutú, suchú, poškodenú pokožku a vytvárajú jemné linky - vrásky.
• Protizápalové účinky: Červené papriky obsahujú niekoľko fytochemikálií a karotenoidov, najmä betakaroténu, ktoré vás bohatým spôsobom poskytujú antioxidačné a protizápalové účinky. Štúdie ukázali, že zahrnutie oranžovej a červenej papriky do vášho jedálnička môže zabrániť vzniku chronických zápalov kĺbov a svalov. Navyše, živiny, ktoré sa nachádzajú v rastline, sú silné na odvrátenie faktorov spojených so sezónnymi alergiami.
• Podpora metabolizmu: Všestranná zelenina má potenciál zmeniť sacharidy, ktoré konzumujete, na energiu. Týmto spôsobom vaše telo zostáva nedotknuté zlými sacharidmi, ktoré vedú hlavne k obezite a nadváhe.
• Podpora dýchacieho zdravia: Spotreba papriky v akejkoľvek forme môže byť účinná pre vaše dýchacie zdravie.
• Zdravé srdce: Správny tok krvi pomáha udržiavať zdravé srdce. Odborníci na výživu hovoria o správnom krvnom obehu s pomocou papriky, pretože je bohatá na fosfor. Zložka je známa tým, že uvoľňuje žily posilňujúce krvné cievy.

Pestovanie a skladovanie papriky

Pestovanie papriky v jej rozmanitých podobách sa stalo neodmysliteľnou súčasťou našich záhrad. Paprika potrebuje svetlo, teplo a dostatočnú zálievku. Papriky v závislosti od odrody kvitnú priemerne po 60 až 90 dňoch od výsadby. Do budúcna majte na pamäti, že papriky potrebujú slnečnú pozíciu, kde majú 6 - 8 hodín slnečného žiarenia denne. Paprika je samoopelivá, čo znamená, že sa opeľuje vlastným peľom. Teoreticky by ste sa k úrode mali dopracovať aj vtedy, ak vysadíte čo i len jednu rastlinu.

Papriku z dovozu nájdeme v obchodoch po celý rok. Od domácich pestovateľov kúpime papriku od leta do jesene. V predaji je niekoľko veľkostí, odrôd a akostných tried papriky. Najchutnejšie sú pevné mäsité plody.

Papriky pred uskladnením neumývajte, pretože akákoľvek vlhkosť spôsobí, že rýchlejšie hnijú. Ak ste ich už umyli, poriadne ich osušte papierovou utierkou. Uskladnite ich v chladničke každú zvlášť zabalenú v sieťovom obale.

Tabuľka nutričných hodnôt papriky (na 100g)

tags: