Príspevok od

Biblia je posvätná kniha židovského a kresťanského náboženstva. Veríme, že knihy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Prvá veta znie: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“

Delenie Biblie

  • Starý zákon: 46 kníh
  • Nový zákon: 27 kníh

Literárny druh Biblie je lyrika a epika. Literárna forma Biblie je viazaná reč (poézia) aj neveršovaný text (próza).

Jazyky Biblie

Pôvodné jazyky Biblie sú hebrejčina, aramejčina a gréčtina. Starý zákon je takmer celý napísaný po hebrejsky, Nový zákon okrem Evanjelia podľa Matúša po grécky.

Autori Biblie

Autori nie sú známi pre všetky knihy. Napríklad Pentateuch/Tóra napísal Mojžiš, Žalmy väčšinou Dávid, Pieseň piesní Šalamún, Evanjeliá evanjelisti, listy prvým kresťanom sv. Pavol.

Kánon Biblie

Kánon je úplný zoznam kníh tvoriacich Bibliu. Bol uzavretý na Tridentskom koncile. Apokryfy sú knihy, ktoré vznikli v 1.-5. storočí, podávajú správy o témach, o ktorých sa v SP nehovorí (Ježišovo detstvo...). Sú v rozpore s knihami SP, preto neboli prijaté do kánonu.

Literárne útvary v Biblii

  • Žalm: krátka lyrická báseň, môže mať prosebný, ďakovný, oslavný charakter.
  • Podobenstvo: typický krátky epický útvar Sv. Písma. Vystupujú v ňom obyčajní ľudia- pastier, roľník, mýtnik... Nachádzame ho najmä v Evanjeliách, vyskytuje sa však aj v Starom zákone (Dávid a Nátan). Krátky poučný príbeh, ktorý má dve roviny- samotný príbeh a hlbšiu, ktorú treba objaviť- vysvetľuje Božie pravdy.

Ďalšie žánre: krátke príbehy, zápisky kroník, oslavné básne- Magnifikat (Lk 1, 46-55).

Príklad podobenstva: Podobenstvo o 2 synoch (Mt, 22)

28 Ale čo sa vám zdá o tomto: Jeden človek mal dvoch synov. Pristúpil k prvému a povedal mu: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu! 29 On odpovedal: Dobre, pane! Ale nešiel. 30 Potom prišiel k druhému a povedal mu to isté. A ten odpovedal: Nechce sa mi! Ale potom oľutoval a išiel. 31 Ktorý z tých dvoch splnil vôľu otcovu? Odpovedali Mu: Ten druhý. Povedal im Ježiš: Veru vám hovorím, že colníci a neviestky predchádzajú vás do kráľovstva Božieho. 32 Lebo Ján prišiel so spravodlivosťou, a neverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili.

Rozdelenie kníh Biblie

I. Starý zákon/ Stará zmluva:

  1. Dejepisné knihy (21): Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia, Rút, 1.-2. Samuelova, 1.-2. kráľov, 1.-2. kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester, 1.-2. Machabejcov
  2. Poučné/ múdroslovné knihy (7): Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť, Sirachovec
  3. Prorocké knihy (18):
    • veľkí proroci (4+2): Izaiáš, Jeremiáš (spolu s Nárekmi a Baruchom), Ezechiel, Daniel
    • malí proroci (12): Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš

II. Nový zákon/ Nová zmluva:

  1. Dejepisné knihy (5): Evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša, Jána, Skutky apoštolov
  2. Poučné/ múdroslovné knihy- apoštolské listy (21): Rimanom, 1.-2. Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, 1.-2. Sulúnčanom, 1.-2. Timotejovi, Títovi, Filemonovi, Hebrejom, Jakubov list, 1.-2. Petrov, 1.-3. Jánov a Júdov list
  3. Prorocká kniha (1): Zjavenie

Rozdelenie na hlavy a verše vzniklo až neskôr. Preklady Biblie zahŕňajú staré grécke preklady z hebrejčiny (Septuaginta) a latinské preklady (Vulgáta).

Vplyv Biblie na literatúru a kultúru

Biblia mala a má obrovský vplyv na literatúru a kultúru. V stredoveku bola Biblia základnou literárnou autoritou. Názory v dielach boli podopreté citátmi z Biblie.

Obdobia, autori a diela inšpirované Bibliou:

  1. Stredovek:
    • SP základná literárna autorita, názory v dielach podopreté citátmi z SP- citátovosť
    • legenda- hlavný náboženský žáner, témou život svätých- askéza, zidealizovanosť, zázrak na príkaz svätého
    • piesne- Te Deum ( sv. Ambróz), Stabat Mater Dolorosa ( Jacopone de Todi)
    • Slovensko: príchod Konštantína a Metoda (863), preklad SP, žaltára, spevníka, breviára... , Konštantín napísal Proglas,.... po nich písali napr. Kliment- Veľkomoravské pamiatky, Moravsko-panónske legendy (Život Konštantínov- Kliment, Život sv. Metoda- Gorazd), najznámejšia slovenská legenda Legenda o sv. Svoradovi a Bendetiktovi (autor Maurus)
  2. Barok:
    • „Vanitatum vanitas et omnia vanitas“ → malosť človeka pred Bohom, pominuteľnosť materiálneho sveta, barok sa snaží navrátiť človeka k Bohu
    • sv. Terézia Avilská
    • sv. Ján z Kríža- Živý plameň lásky
    • Torquato Tasso- Oslobodený Jeruzalem- epos, Jeruzalem- dobro, moslimovia- mocnosť temnôt
    • Juraj Tranovský- pre evanjelikov Cithara sanctorum
    • Benedikt Szöllösi- Canthus catholici
    • Hugolín Gavlovič- zo zbierky básni Valaská škola- mravúv stodola niektoré o Bohu napr. Znášaj bídy, kríže, prídeš k Bohu blíže
  3. Romantizmus:
    • Johann Wolfgang Goethe- Faust- spracovaný podľa stredovekej legendy, vystupuje diabol Mefisto
    • Andrej Sládkovič- Marína- oslava lásky k žene, mladosti, vlasti a Boha- „Boh je láska“
  4. Matičné obdobie:
    • Spolok sv. Vojtecha- zakladateľ Andrej Radlinský
  5. Medzivojnová literatúra + moderna + naturizmus:
    • Ivan Krasko- Vesper dominicae
    • Martin Rázus- motív modlitby v básni Modlitba dieťaťa
    • Andrej Žarnov- v niektorých básňach prejavil hlbokú vieru, napr. Ďakujem
    • Jozef Cíger- Hronský- Jozef Mak- Maka na začiatku príde navštíviť Kristus
    • Milo Urban- Drevený chlieb- muža na ceste domov sprevádza malý Ježiško, Živý bič- dôležité postavy farára Mrvu a kaplána Létaya
    • Ján Hrušovský- Pompiliova Madona- mrzák sa v Ríme stretne s Madonou a umrie
    • Margita Figuli- Tri gaštanové kone- citát zo SP mottom, podoba so stredovekou legendou, tri kone obraz troch božských čností + Magdaléna veľmi pobožná
  6. Katolícka moderna:
    • jej podstata bola v tom, že básnici chápali báseň ako modlitbu, dominovala reflexívna poézia, objavovali sa prvky surrealizmu, poetizmu, existencializmu, najvýznamnejší predstavitelia Pavol Ušák- Oliva, Rudolf Dilong, Karol Strmeň, Janko Silan...

Dielo Mila Urbana

Milo Urban patrí medzi významných slovenských spisovateľov, ktorého dielo je ovplyvnené Bibliou a kresťanskými hodnotami. Jeho novela Drevený chlieb zobrazuje muža, ktorého na ceste domov sprevádza malý Ježiško. V románe Živý bič sú dôležité postavy farára Mrvu a kaplána Létaya.

Epika Mila Urbana - jeho novely a román Živý bič predstavujú trvalý prínos do modernej slovenskej literatúry. Hlbokým prienikom do sveta hornooravskej dediny a jej kolektívneho vedomia obohatil našu prózu o výrazný psychologický rozmer a jeho postavy nás dodnes oslovujú svojou nepoddajnosťou, „bojom o vlastné bytie“ (Ján Števček), ktorý v novele Za vyšným mlynom nadobúda až charakter antickej tragédie.

Raná tvorba

Jeho prvé prózy Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitum a i., ktoré vznikli v rokoch 1920 - 1921, majú dnes už len dokumentárnu literárnohistorickú hodnotu, sú výrazom hľadania tém a postáv v bezprostrednom okolí a sú na nich badateľné vplyvy realistických prozaikov M. Kukučína a S. H. Vajanského, krajovo blízkeho poľského autora Przerwu-Tetmajera a postupne čoraz silnejší vplyv ruských románopiscov F. D. Dostojevského a L. Andrejeva.

Novela Jašek Kutliak spod Bučinky

No už o rok neskôr, v roku 1922, vychádza jeho knižný debut, novela Jašek Kutliak spod Bučinky, kde len osemnásťročný autor prvý raz, hoci len v zárodočnej podobe, uplatnil svoju metódu koncentrovanej epiky, ktorá sa neskôr naplno prejavila v jeho vrcholných novelách z knihy Výkriky bez ozveny a najmä v novele Za vyšným mlynom, syntéze Urbanových tvárnych postupov, kde sa mu podarilo najhlbšie preniknúť „do súhry síl v človeku i mimo neho, ktoré sa splietajú do tragickej nepochopiteľnosti a ovládajú jeho osud tak, akoby bol iba pasívnou súčasťou prírody, hoci sa im vzpiera aktivitou i citom“ (Vladimír Petrík).

Román Živý bič

Na jar roku 1927 vydáva Urban Živý bič. Literárna kritika ho dnes hodnotí ako kľúčový slovenský medzivojnový román. Dielo malo veľký medzinárodný ohlas a už krátko po vyjdení bol Živý bič preložený do nemčiny. Román sa odohráva koncom prvej svetovej vojny a tesne po nej v hornooravskej dedine Ráztoky. Skladá sa z dvoch častí: Stratené ruky a Adam Hlavaj.

Stratené ruky symbolizujú neschopnosť dedinského kolektívu k aktívnemu činu. V druhej časti románu je nosný príbeh Evy Hlavajovej, ktorej muž Adam je na fronte. Eva podľahne zvodcovi notárovi Okolickému, dedina odsudzuje jej hriech a Eva spácha samovraždu. Adam Hlavaj sa stáva vojnovým zbehom a po návrate domov zvádza vnútorný boj, či sa má pomstiť Evinmu zvodcovi. Namiesto pomsty dáva prednosť prebúdzaniu dedinského kolektívu z pasivity a letargie. Román má aj mnoho iných výrazných postáv. Medzi nimi dominuje vdova Ilčíčka: predstavuje fenomén ľudového buričstva a vzdoru proti nespravodlivej „vrchnosti“.

V Živom biči Urban uplatnil tvorivý princíp, ktorý charakterizuje aj jeho vrcholnú novelistiku: vonkajšie udalosti neženú jeho postavy do otvoreného konfliktu so spoločnosťou, ale vnútorne ich stravujú, dramatický konflikt prichádza zvonka, no vlastná dráma sa obracia do vnútra postáv a musia ju riešiť vlastnými silami. Postavy nadobúdajú tak nie vonkajšiu, ale vnútornú „monumentalitu“ (Ján Števček).

Román Hmly na úsvite

Na Živý bič voľne nadväzuje román Hmly na úsvite. Popri hornooravských Ráztokách sa príbehové ťažisko románu začína presúvať do malomestského prostredia s fabrikou a s jeho dravo sa prebúdzajúcimi podnikateľmi a neskôr až do Prahy a prostredia jej veľkej politiky. Popri Adamovi Hlavajovi sa najvýraznejšou postavou stáva robotník Sedmík, ktorý svoju vieru hľadá v živelnom príklone ku komunistickému kolektivizmu, ale zjavenie sa Krista vo chvíli jeho tragickej smrti naznačuje autorove sympatie k tradičným hodnotám viery pred inými ideologickými koncepciami.

Hmly na úsvite nedosahujú umeleckú silu Živého biča a dobová kritika mu vyčítala sujetovú povrchnosť a verbalizmus. Urbanov prechod od archetypálnej slovenskej dediny s jeho vnútorne hlboko zažitými postavami a konfliktmi do prostredia poznačeného mestskými intrigami a všadeprítomnou politickou špinou bol nečakaný a rýchly a preto neorganický a kompozične nevyvážený. Autor román Hmly na úsvite neskôr dva razy prepracoval, ale jeho umelecké nedostatky neodstránil.

Román V osídlach

Treťou časťou cyklu, voľne spojeného postavou Adama Hlavaja, je román V osídlach. Pokračuje v ňom autorova analýza poprevratových pomerov. Nosným príbehom je individualistický akt vzbury skrachovaného študenta Mahúta proti veľkostatkárovi a ministrovi Kálnickému.

Romány Zhasnuté svetla a Kto seje vietor

Po takmer dvadsaťročnej prestávke, v úplne zmenenej spoločenskej i ľudskej situácii, nadväzuje Urban na „hlavajovskú“ trilógiu románmi Zhasnuté svetla a Kto seje vietor, v ktorých približuje udalosti od jesene 1938 do vypuknutia SNP v auguste 1944. Oproti hĺbkovým sondám do individuálnej i kolektívnej psychiky postáv a prostredia prinášajú tieto romány povrchné zobrazenie schematicky koncipovaných postáv a udalostí.

Z pozostalosti vyšiel román Železom po železe, nadväzujúci na Zhasnuté svetlá, a Kto seje vietor, zachytávajúci chaotické udalosti na konci druhej svetovej vojny. Sila Urbanovho epického talentu sa znova prejavila až v jeho memoárových prózach Zelená krv, Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieke a Sloboda nie je špás.

Časovo zachytávajú udalosti, ktoré Urban opisuje aj vo svojich románoch, sú však pútavejšie, plastickejšie a sú zaujímavým svedectvom o mechanizmoch moci, ktoré ovplyvňovali slovenský spoločenský, ale aj duchovný život a osudovo poznačili aj umelecký vývin Mila Urbana. Napriek zložitosti doby M.

tags: