Francúzsko, ktoré má dnes na mape dejín moderného umenia obrovský význam, za to v podstate vďačí skupinke neuznaných maliarov z polovice 19. storočia. Vtedajšiemu vkusu totiž kraľoval akademizmus - jediná inštitúcia, ktorá rozhodovala o tom, čo je v móde, bola Akadémia krásnych umení. Na výtvarnej scéne dominovala, a čo sa týka obsahu a štýlu udržiavala tradičné štandardy francúzskeho maliarstva.
Za vhodné a dobré sa vtedy považovali okázalé historické a náboženské témy či portréty v nudnom, dokonale realistickom štýle a v konzervatívnych farbách. Krajinky, zátišia a témy zo súčasného života sa považovali za čosi menejcenné. Názor Akadémie bol rozhodujúci. Maliar sa mohol stať úspešným a tak ľahšie získať zákazky len vtedy, ak mu porota prijala diela na výročný Salón v Paríži.
Umelci, ktorí tam vystavovali, mohli za svoje diela vyhrať ceny, ľahšie sa im predávali a mnohokrát hneď dostali nové objednávky. Vystavovať na Salóne bolo vecou prestíže a tým aj lepších finančných ziskov. Pre porotu boli, samozrejme, vystavovateľné iba obrazy, ktoré boli podľa vkusu a štandardov Akadémie. Naleštené, realistické, vcelku nudné historické a alegorické scény plné pátosu. Mladší maliari však nemali chuť maľovať podľa strnulých pravidiel.
Obdivovali Gustava Courbeta, ktorý medzi prvými chodil maľovať priamo do krajiny, a snažili sa posunúť hranice jeho realizmu, maľovali voľnejšie a jasnejšími farbami. Nezaujímali ich historické témy, ale svet a život, ktorý videli okolo seba. V skupine odmietaných realistov, ako sa sami nazývali, boli Claude Monet, Pierre-Auguste Renoir, Alfred Sisley a Frédéric Bazille, neskôr sa k nim pridali aj Camille Pissarro, Paul Cézanne a Armand Guillaumin.
V roku 1863 porota odmietla prijať na Salón Manetove Raňajky v tráve, pretože zobrazovali nahú ženu s dvoma oblečenými mužmi na pikniku, hoci akty žien boli v poriadku, ak sa objavovali v historických scénach alebo alegóriách. Jednoducho nebol akt ako akt. Cisár Napoleon III. si však odmietnuté práce prezrel a rozhodol, že verejnosť má právo sama posúdiť toto umenie, a tak v tom roku zorganizovali aj Salón odmietnutých.
Samozrejme, veľa návštevníkov si ho prišlo pozrieť len preto, aby sa na maľbách zasmiali, ale výtvarníkom sa podarilo pritiahnuť pozornosť na nový smer v umení. Keď videli, že nemajú šancu dostať sa na oficiálnu prezentáciu, rozhodli sa, že si ju zorganizujú sami. V roku 1873 založili Monet, Renoir, Pissarro a Sisley asociáciu umelcov, aby mohli nezávisle vystavovať. Prvú spoločnú výstavu otvorili o rok neskôr 15. apríla v Paríži na Boulevard des Capucines 35 v ateliéri fotografa Nadara, ktorý im svoje priestory požičal.
Impresionizmus a jeho charakteristické črty
- Centrom sa stal Paríž.
- Predstavili sa v r. 1874 v salóne odmietnutých, kde ich kritici označili za babrákov a posmešne ich nazvali podľa Monetovho obrazu IMPRESIA - dojem.
- Základom ich tvorby bola maľba v prírode, tvrdili, že svetlo sa počas dňa neskutočne veľa krát mení, a preto sa snažili zachytiť obraz v rôznych podobách (série obrazov).
- Témy - krajinky a výjavy z každodenného života, duševný svet postáv ich nezaujímal.
- Maľovali technikou farebných škvŕn, ktoré zblízka nedávali žiaden význam, iba z určitej vzdialenosti vytvárali obraz.
- Využívali jasné svietivé farby (modrá, zelená, žltá, oranžová, červená a fialová) a vylučovali tmavé farby (čierna, sivá, hnedá).
Tri etapy impresionizmu
- Impresionizmus
- Postimpresionizmus
Významní predstavitelia impresionizmu
Édouard Manet (1832-1883)
Je prechodom medzi realizmom a impresionizmom. Je považovaný za otca myšlienky impresionizmu. Zameriava sa hlavne na figurálne výjavy z bežného života, portréty akty a zátišia. Od 70. rokov 19. storočia začína pracovať v plenéry s Monetom a Renoirom.
Medzi jeho významné diela patria:
- Mŕtvy toreádor
- Koncert v Tuileriách - zachytáva všetky vrstvy spoločnosti a pomocou škvrny naznačuje jednotlivé postavy.
- Raňajky v tráve - pobúril spoločnosť, zobrazil tu nahú ženu s elegantne oblečenými mužmi a v zadnom pláne umiestil ďalšiu postavu ženy vo vode. V predom pláne zobrazil zátišie.
- Olympia - je inšpirovaný Tizianovou Urbínskou venušou, bol ostro kritizovaný a kritici útočili na neslušnosť námetu pretože Manet si zobral za modelku prostitútku. Mnohých pohoršovala aj čierna slúžka.
- Balkón
- Portrét Emila Zolu
- Bar vo Folies - Bergére - zaujímavým spôsobom tu zachytil atmosféru spoločnosti, ktorú zobrazil v odraze zrkadla, dominuje tu postava ženy, za ktorou sa v zrkadle odráža celý priestor.
Claude Monet (1840-1926)
Začal ako karikaturista. Študoval v Londýne Constabla a Turnera. Na oficiálnej výstave impresionistov má 12 obrazov a aj najvýznamnejší - Impresia, východ slnka. Predmet obrazu sa u Moneta stával čoraz bezvýznamnejším, jeho cieľom bolo znázorniť prchavosť okamihu. Zväčša pracoval na viacerých dielach súčasne, chcel tým zachytiť meniacu sa atmosféru. Vznikali tak cykly obrazov.
Medzi jeho významné diela patria:
- Raňajky v tráve - pokus o silnejšie spojenie s realitou oproti Manetovi, vydáva dojem autenticky zachyteného momentu
- Dáma v zelených šatách - 1866, zobrazil tu svoju manželku Camille, maľoval ho 4 dni, dosiahol ním vytúžené uznanie v Salóne
- Terasa v Saint-Adresse
- La Grenouillére - voda už nie je objektom ale symbolom chvíle, zrkadlom prchavých okamihov
- Bulvár kapucínov - vyzretý impresionistický štýl, žiarivé farby, rýchle, tenké, krátke ťahy štetca, figúry prvý okraj - pripomínajú výrezovosť fotografie a tým umocňujú jedinečnosť momentu
- Impresia, východ slnka - snažil sa vyvolať rozruch, líši sa od doterajšej tvorby, nezvyčajné tmavé farby, nezaujímal sa o obsah ale o meniacu sa kvalitu svetla, maľoval rýchlo, farbu nanášal aj v hrubých vrstvách, obraz nezachytáva výjav ale náladu
- Rouenská katedrála - cyklus 28 obrazov
- Lekná
Ďalší významní predstavitelia
- Alfred Sisley - Má anglický pôvod, bol výlučne krajinár, je predstaviteľom naozaj čistého impresionizmu, dokáže verne zobraziť atmosféru vody či meniacu sa atmosféru.
- Auguste Renoir - V jeho prvých dielach je zjavný vplyv Courbeta, Styky s Monetom ho vedú k uplatneniu techniky delenia ťahu farieb, čo je jedným z výdobytkov impresionizmu. Renoir uprednostňuje pred námetmi krajiny kompozície a portréty. Oslavuje ľudovú veselosť krčiem, venuje sa vysokej parížskej spoločnosti a vytvára niektoré z najnádhernejších obrazov. Renoirovo vlastné impresionistické obdobie končí s dielom Raňajky veslárov, tj. v lete roku 1880. Znepokojuje ho smerovanie impresionizmu, preto - ako Cézanne - sa vracia ku klasickej tradícii. Rozhodne však, či už maľoval zábavu alebo robil portréty, prejavovala sa v jeho tvorbe silná vlastná citlivosť a vernosť citovej atmosféry.
- Moulin de la Galette - mnohofigurálna kompozícia, dynamický pohib, scetlo prenikajúce cez koruny stromov, maľba je idealizovaná
- Kúpajúce sa ženy
- Portrét pani Charpentierovej
- Edgar Degas - Grafik, maliar a sochár. Je považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov impresionizmu, bol hlavným iniciátorom výstav no napriek tomu sa nikdy za impresionistu nepovažoval. Maľoval hlavne figurálne kompozície. Medzi jeho najčastejšie námety patria baletky, ženy, konské dostihy. Maľoval tiež rozličné scény z veľkomesta (ulice, nočné podniky, cirkus, nevestince a iné). Oproti obdivu impresionistov k voľnej prírode a slnečnému svetlu uprednostňoval Degas umelé svetlo divadelných rámp a lokálov. Bol jedným z prvých maliarov, ktorí umelecky znázornil efekty nového plynového osvetlenia.
- Žena s chrizantémami
- Baletná škola - Baletky v šatni
- Preteky amatérov
- Po kúpely
- Koniec arabesky
- Camille Pissarro - Bol maliar a kresliar, najstarší z členov skupiny impresionistov. Maľoval život na francúzskom vidieku, hlavne krajiny, ako aj scény z Montmartru. Vyučoval maliarstvo, medzi jeho žiakov patrili aj Paul Gauguin a Paul Cézanne. Celý život zachytával svoje dojmy, ktorým dospel pri pozorovaní rozmanitých prejavov prírody. Vrcholom jeho impresionistickej tvorby je obdobie v rokoch 1870 až 1880. Jeho tvorba sa v tomto období vyznačuje farebnými objavmi, samo svetlo sa stáva „námetom“, hlavným činiteľom na obraze. Vábia ho zlatisté a striebristé efekty, zelené a krehké lístie, rozkvitnuté stromy, obilné polia, potoky a barančeky na oblohe.
- Ohyb rieky Loing
- Cesta pri Louveciennes
- Pont-Royal a Louvre
tags:
