Možno to poznáte: Piatkový obed s veriacimi kolegami. „Ja si dám vyprážaný syr. Ja tiež. Trikrát. A vy? Ja poprosím to kuracie s ryžou.“ Všetky pohľady sa upriamia na štvrtého člena kolektívu, ktorý to zjavne vzal za horší koniec. Najprv malý prieskum pôstnej mienky.
„V piatky sa postím od mäsa. Neberiem to však úplne striktne, pretože ak som napríklad v reštaurácii na obede, kde si neviem vybrať z iných jedál, dám si aj mäso,“ hovorí 29-ročná psychologička Lucia. Študentka farmácie Veronika priznáva, že niekedy sa skončí piatok a uvedomí si, že úplne zabudla na povinnosť pôstu.
„Keďže je u mňa viacej bezmäsitých dní ako tých s mäsom, pre mňa pôst znamená dovoliť si kúsok mäsa, ale zdržať sa obľúbenej kávy, čokoládky, o modlitbu navyše. Ach, to zase bola kázeň! „Prevažne sa postím, ale nie každý piatok. Zdržiavam sa od mäsových výrobkov a iných zlozvykov,“ vraví pre Postoj 50-ročný policajt Cyril. Aj učiteľka Mária sa snaží v piatky nejesť mäso a ak môže, pracovný týždeň zavŕši svätou omšou.
„Pred piatkom si dám úmysel, na ktorý pôst obetujem. Zopár ľudí a hneď vidno niekoľko odlišností.
Katolícke spoločenstvá už od nepamäti odlišujú piatok od ostatných dní. V tento deň si pripomínajú Kristovo utrpenie a v radosti sa snažia trpieť spolu s ním, aby ho raz mohli osláviť. Veríme, že Kristus trpel a zomrel na kríži v piatok, a preto sa už prví kresťania snažili v tento výnimočný deň zjednotiť s Kristovým utrpením. Cirkev v tom čase dokonca považovala každý piatok za veľký piatok. Kresťania si tak kajúcnosťou pripomínali Kristovo utrpenie.
Aj väčšina dávnych kultúr považovala mäso za delikátny pokrm a vykŕmené teliatko zabíjali len na výnimočné udalosti. Keďže piatok bol ustanovený za deň kajúcnosti a umŕtvovania sa, jesť mäso na „oslavu“ smrti Ježiša Krista nebolo vhodné.
Nemajú sa jesť len „pozemské zvieratá“. Ryby zaraďujeme do inej kategórie. V latinčine sa mäso, ktoré sa nemá jesť v piatok, nazýva carnis. Toto slovo sa jasne vzťahuje na mäso zvierat a nikdy nezahŕňalo ryby. Dnes je to však inak, mäso je často lacnejšie ako ryby a už sa nespája len so slávnosťami.
Aby sme to zhrnuli, zámerom Cirkvi je nabádať veriacich, aby Bohu prinášali obety zo srdca a zjednocovali svoje utrpenie s utrpením Krista na kríži. Odrieknuť si mäso je najčastejším prejavom kajúcnosti, no stále treba mať na zreteli jeho podstatu. Celkom určite to neznamená, že všetky pôstne piatky treba mať na stole homára.
Veľký pôst a jeho význam
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí.
V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.
Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je príjemné.
Pôstny poriadok a Kódex kánonického práva
Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu:
- Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života.
- Kán.1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.
Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína:
- Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).
- Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť.
Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.
Veľký piatok - Piatok utrpenia Pána
Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.
Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby. Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany.
V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Odnedávna je tento deň známy hlavne vypekaním rôznych dobrôt. Veľká Noc sa už blíži. Kedy sa končí pôst a kedy môžeme ochutnať prvú klobásu či údené? Podľa väčšiny sa mäso môže jesť hneď na Bielu sobotu. Koľko je na tejto tradícii pravdy? Poďme to zistiť.
Pre katolíkov je Veľká Noc jedným z najdôležitejších sviatkov v roku. Mnohí sa však pýtajú, či sa vtedy môže jesť mäso a kedy sa končí pôst. Je známe, že Veľký piatok je dňom prísneho pôstu, ale kedy sa môže ochutnať prvé mäso? Už tento pondelok začína veľkonočný týždeň. Po Zelenom štvrtku prichádza Veľký piatok, kedy treba dodržiavať zdržanlivosť od mäsitých jedál a množstva potravín. To znamená, že človek by sa mal držať pravidla - čím menej, tým lepšie. Počet skonzumovaných jedál by nemal prekročiť tri, z toho len jedno by malo byť sýte.
A čo ostatné sviatky? Niektorí uznávajú zásadu, že mäso sa môže jesť hneď na Bielu sobotu. Je dôležité zdôrazniť, že pôst od mäsa je cirkevnou tradíciou a že nejedenie mäsa na Veľkú Noc nemá nič spoločné s učením, ktoré učil Ježiš Kristus. Táto tradícia vznikla približne v druhom storočí nášho letopočtu a v žiadnom prípade nie je predpísaná žiadnymi zákonmi.
Popolcová streda - začiatok pôstu
Popolcová streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou, ale do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele. Ide o nepovinný pohyblivý sviatok, ktorý v kalendári tento rok pripadá na obdobie od 14. V roku 2024 pripadá Zelený štvrtok na 28. marca, Veľký piatok 29. marca, Biela sobota 30. marca. Veľkonočná nedeľa na 31.
Varená šunka, údené klobásky, domáca slaninka, chren, vajíčka či koláčiky. To je sviatočné menu, ktoré sa počas Veľkej noci objavuje v každej domácnosti. Viete, aké zvyky sa s nimi spájajú a ktorý sa naopak z našich domácností vytráca?
Pôstna disciplína na Slovensku
Pôstna disciplína na Slovensku (schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy - podľa kán. 1253 CIC): Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
Rímskokatolíci sú viazaní zachovať tzv. prísny pôst , t.j. raz za deň sa dosýta najesť, a to zaväzuje: od 18. narodenín do 59. narodenín. Zdržiavanie sa mäsa zaväzuje: od 14. roku života. Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu.
Každý piatok v roku - na pamiatku smrti Pána Ježiša - je „dňom pokánia“. Ak na piatok padne niektorý cirkevný sviatok v stupni slávnosti (Narodenie Pána, Bohorodičky Panny Márie, Zjavenie Pána, sv. Jozefa, Zvestovanie Pána, Najsv. Srdca Ježišovho, Narodenie sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra a Pavla, sv. Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú.
C. Je starobylým zvykom v dňoch a obdobiach pokánia (teda piatky a Pôstne obdobie) zdržiavať sa hlučných verejných zábav.
Historické pozadie netuším, ale určite sa to dá vygoogliť. Pôst (prísny - prikázaný) sa má dodržať v Popolcovú stredu (začiatok pôstneho obdobia) a na Veľký piatok (deň smrti P. Ježiša). Ostatné piatky v roku je pôst z toho istého dôvodu, ale nie taký prísny.
Pôst spojený s modlitbou už praktizovali v židovskom náboženstve ako účinný prostriedok na získanie-vyprosenie rôznych vecí. Napr. kráľovná Ester so svojimi služobnicami sa 3 dni postila, aby zachránila životy Židov. P.Ježiš pred svojím verejným účinkovaním. Páter Pio atď. nechcem teraz menovať všetkých. Pôst s modlitbou má veľký význam, na ktorý sme žiaľ pozabudli a zostalo nám z toho už len príkaz, ktorému často nerozumieme.
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. Upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu).
Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst. Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 podľa odporúčania konštitúcie Paenitemini a v súlade s Kódexom kánonického práva uzniesla na tejto úprave:
- Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
- Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.
Skutky kajúcnosti konáme v dňoch pokánia - sú to jednotlivé piatky v roku a Pôstne obdobie, najmä Veľký týždeň. Zdržanlivosť od mäsa a mäsitých výrobkov povinný dodržiavať veriaci , ktorí už dovŕšili 14. rok života na Popolcovú stredu a každý piatok, ak naň nepripadne niektorý deň, ktorý je uvedený medzi slávnosťami. Prikázaný pôst sú povinný zachovať veriaci ktorí dovŕšili 18 rok života a nezačali 60.
Zachovávať pôst znamená: najviac len raz cez deň sa nasýtiť. Okrem toho jedného nasýtenia môžeme v deň pôstu jesť ešte dva razy, nie však do sýtosti, ale menej ako inokedy. Je prikázaný v tieto dni:
- na Popolcovú stredu;
- na Veľký piatok.
Dovolené je tým, ktorí ešte nedosiahli 18. rok, a tým, čo už začali 60. rok života, chorým a ťažko pracujúcim. Okrem povinných skutkov kajúcnosti, nariadených cirkevnou vrchnosťou, sa veľmi odporúča konať aj nepovinné skutky z vlastnej iniciatívy. Veď sebazapieraním v dovolených veciach sa cvičíme premáhať pokušenia k veciam nedovoleným. Skutkami kajúcností získavame pomáhajúcu milosť, zbavujeme sa dočasných trestov, čo sme si zaslúžili za spáchané hriechy a duchovne sa zdokonaľujeme.
Podrobný výklad pôstnych predpisov
Nejesť mäso zaväzuje každého od 14. roku života. Povinnosť postiť sa každého od 18. do 60. roku života. Prísny pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok.
Prísny pôst zakazuje požívať mäso a pokrmy z živočíšneho tuku. Pritom možno obed zameniť za večeru, pri ktorom môže sa človek najesť dosýta, možno začať už o 11. hodine, a to podľa ktoréhokoľvek času. Prísny pôst nezakazuje zameniť raňajky, večera za obed. Podľa kánonu sa má pôstiť od polnoci do večere, čo po takej hostine naozaj nie je ťažko zachovať. Pôst musí byť súvislý.
Klamal by sa, kto by si myslel, že takto by sa mohly zjesť dva obedy, ktoré sa zakazujú. Pôst je prerušená. Hriechom, z dostatočnej príčiny nijakým hriechom. Prísny pôst zakazuje dva úplné obedy. Množstvo pokrmu na obed nie je ustálené. Jeden potrebuje viac, druhý menej, aby sa nasýtil. Treba zachovať prirodzenú miernosť.
Kto sa na raňajky riadne nasýti, lebo v ten deň nemôže už zachovať prísny pôst. Kto sa na raňajky nenasýti a na obed len niečo zjedol, má právo večer sa najesť dosýta. Na raňajky povoľujú autori asi 60 gramov, t. j. inokedy, keďže nie každý vie odhadnúť množstvo podľa gramov. Na obed, keď je dovolené najesť sa dosýta, je veľmi výživný (vajcia) a asi 300 gramov v severných krajoch.
Ak chorí, robotníci, ktorí musia konať svoje povinnosti, môžu sa tieto množstvá zvýšiť. Medzi raňajkami a obedom, ako aj medzi obedom a večerou, keď sa človek môže najesť dosýta, možno požívať malé razy také množstvo. Obyčajné tekutiny sa môžu požívať kedykoľvek, ale ak si zahryznúť (chlieb, pečivo atď.), tak to už nie. toties quoties (kedykoľvek ľubovoľne). Ináč zákon sa stane iluzórny.
Podľa súčasnosti 18 rokov - pozn. veku až po začatý 60. rok. súčasnosti 18 rokov - pozn. pôstu, je povinný postiť sa iba od polnoci nasledujúceho dňa. však dovŕšil svoj 59. nasledujúceho dňa. Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom.
Výnimky a dišpenzy od pôstu
Od pôstu sú oslobodení:
- Cestujúci, ak je aspoň užitočná, ak trvá väčšiu čiastku dňa. služobníctvo, napr. keď kope, sváža zbožie atď. bicykli. Aj viac, aby boli oslobodení. cestovanie nevyčerpá.
- Kto má s tým vážne ťažkosti, bol by oslobodený.
- Kto trvá väčšiu čiastku dňa. hodín denne vyučujú, žiaci stále študujúci. keďže neistý zákon nezaväzuje. pôstu nie je dostačujúca, treba žiadať dišpenz. svojho územia a na svojou území aj cudzincov. pohreb atď. roka. ich aj jarné, letné, jesenné a zimné.
Historický kontext pôstu
Niekedy veriaci prežívali tieto dni o suchom chlebe a vode. storočiach kresťanstva. vinobrania v mesiaci septembri. Boli to dni rozpustilej zábavy. kajúcnosti, dni pokánia. Keď sa v 4. pôst pred Veľkou nocou, mnohé dovtedy zaužívané pôsty sa zrušili.
Zhrnutie a praktické rady
N... Na Popolcovú stredu a Veľký piatok musíme držať prísny pôst. Ilustračná snímka: www.
Skutok nábožnosti: účasť na sv. Návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným a rodinám.
Okrem povinných skutkov kajúcnosti, nariadených cirkevnou vrchnosťou, sa veľmi odporúča konať aj nepovinné skutky z vlastnej iniciatívy. Veď sebazapieraním v dovolených veciach sa cvičíme premáhať pokušenia k veciam nedovoleným. Skutkami kajúcností získavame pomáhajúcu milosť, zbavujeme sa dočasných trestov, čo sme si zaslúžili za spáchané hriechy a duchovne sa zdokonaľujeme.
Jeho utrpenie a smrť na kríž. nás to tiež vnútorne nedotklo. úplne prirodzene a pochopiteľne, nevenujeme zábave, ani oslavám... Cirkvi, ktorý má človeka oberať o radosť. tancovať, výskať, skákať, radovať sa, hodovať? čo má srdce, cit. si, že za mňa niekto umiera na kríži.
Disciplína schválená na 8. dňa 20. života. mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia." (c. nejesť mäso zaväzuje každého od 14. Povinnosť postiť sa každého od 18. do 60. roku života. Prísny pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok, zakazuje požívať mäso a pokrmy z živočíšneho tuku.
tags: #Maso
