Ovocie a zelenina pestovanie na Slovensku

Není nad zeleninu a ovocie, ktoré sú doma pestované. Nie lenže, sa líši svojou chuťou, ale narozdiel od zeleniny a ovocia z obchodu, majú aj viac vitamínov a potrebných živín pre naše telo.

Pestovanie v byte a na balkóne

Ak žijete v byte a nevlastníte ani hriadku v komunitných záhradách, môže sa vám zdať, že ste odkázaný na ovocie a zeleninu len zo supermarketov. Máme pre vás dobrú správu - vypestovať si vlastnú úrodu môžete aj na svojom balkóne! Sladké jahody či paradajky, pažítka či chilli papričky - vyrastú aj u vás doma. Vypestovať si vlastné čerstvé ovocie a zeleninu môže byť náročné, ak žijete v byte alebo bytovom dome, ale nie je to nemožné.

V článku nájdete 7 najľahšie pestovanateľných rastlín na balkóne: bylinky, reďkovky, chilli papričky, pažítka, hrášok, paradajky a jahody.

Tipy na pestovanie

• Pri pestovaní zo semien si dajte pozor, aby ste ich nedali veľa do jedného sadbovača.
• Polievajte ich len orosovačom.
• Hneď ako vaša priesada začne príliš hustnúť, je potrebné rastlinky rozsadiť.
• Opatrne ich vyberte aj s korienkami a vložte do kvetináča.

Do kompletného presádzania zo sadbovača sa neponáhľajte. Ak ste semienka zasadili napríklad teraz - v marci, ideálny čas na presadenie bude v máji.

Začiatkom jari sa začnú záhradkárstvá plniť prvými priesadami na sadenie. Zaobchádzajte s nimi rovnako, ako keby ste si ich vypestovali u seba doma. Priesady len presadíte do väčších kvetináčov, ktoré obsahujú vhodný substrát. Pri kúpe priesad šetríte časom, no na druhej strane neviete, v akom substráte a v podmienkach daná sadenička rástla. Navštívte preto len overené záhradkárstvá a pestovateľov. Odporúčame: Pri pestovaní zo semien máte najväčšiu istotu v tom, v akom prostredí vaše rastliny rástli.

Užitočným pomocníkom pri pestovaní sú aj balkónové skleníky a mini skleníky, ktoré ich chránia pred výkyvmi jarného počasia. Výhodou je aj fakt, že takto sadaničky nezaberajú priestor vo vašom interiéri.

Bylinky

Čerstvé bylinky z obchodov sú skutočne drahé v pomere ku gramáži, ktorú dostanete. Omnoho viac sa vám oplatí si ich vypestovať u seba na balkóne. V záhradkárstve si kúpte substrát, ktorý je vhodný na pestovanie byliniek. Pri zalievaní to nepreháňajte. Na nadmernej vlhkosti v kvetináčoch pohorí väčšina začínajúcich pestovateľov. Myslite na to, že bylinky rastú v uzavretom kvetináči, voda nemá kam odtekať.

Reďkovky

Sú rýchlo rastúce rastliny, ktoré sa dajú pestovať v nádobách a nevyžadujú veľa priestoru. Na pestovanie reďkoviek je ideálna nádoba s hĺbkou aspoň 15 cm. Veľmi dobre rastú v priepustnej, humóznej a mierne vlhkej pôde. Reďkovky potrebujú pravidelné zalievanie, pretože vysychajú rýchlejšie ako iné rastliny. Tieto červené guličky uprednostňujú slnečné lúče pred tieňom. Ideálne miesto pre pestovanie reďkoviek je na južnej alebo juhozápadnej strane balkóna. Reďkovky sú hotové na zber asi po 4 až 6 týždňoch od výsevu.

V Kondela nás prekvapila efektivita pestovania v inteligentom kvetináči BIOR. Disponuje samozavlažovacím systémom a LED osvetlením s časovačom a nastaviteľnou výškou.

Chilli papričky

Pestovanie chilli papričiek výrazne narástlo na popularite za posledné roky. Pokiaľ chcete aj vy patriť do komunity pestovateľov chilli papričiek, tak máme pre vás skvelú správu - vôbec to nie je náročné! Chilli papričky potrebujú veľa priestoru pre rast, preto vyberte dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 20 cm. Pre chilli papričky vyberte pôdu s vysokým obsahom živín a dobre priepustnú. Rastliny sú náročné na živiny, budete ich musieť prihnojovať každé 2 týždne. Chilli papričky pochádzajú z Južnej Ameriky, sú to teplomilné rastliny.

Pažítka

Pažítka je skvelou rastlinou pre začiatočníkov. Táto aromatická bylina sa dá ľahko pestovať a dodáva jedinečnú chuť do všetkých pokrmov. Zasadiť ju môžete do okrúhleho kvetináča s priemerom aspoň 20 cm. Ako substrát použite piesčitú pôdu, do ktorej pridáte kompost. Pažítka má rada vlahu, no s polievaním to nepreháňajte - je citlivá na kyslú a mokrú pôdu. Opatrný buďte aj s umiestnením kvetináča a vyhnite sa priamemu slnku. Pažítku môžete zbierať kedykoľvek počas vegetačného obdobia.

Hrášok

Hrášok je výborná voľba na pestovanie na balkóne. Bude sa mu dariť, ak ho zasadíte do hlbokej nádoby (aspoň 30 cm) s drenážnymi otvormi. Hrášok zasaďte do zásaditej dobre priepustnej vlhkejšie pôdy. Umiestnite ho na slnečné miesto, avšak nie na priame svetlo. Rastlinu zalievajte primerane. Nepotrebuje príliš veľa vody, ale zároveň však pôda nesmie vyschnúť. Len čo bude mať rastlina dva až tri pravé listy, pripevnite ich k pevnej opore, napríklad k oblúkom GILDO alebo tyči HOMS. Hrášok je vhodný na konzumáciu po 50 až 70 dňoch od výsadby.

Paradajky

Paradajky sú obľúbenou zeleninou a skvelou voľbou pre balkónové záhradkovanie. Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, musíte si vybrať druh paradajky, ktorý sa hodí na pestovanie v kvetináči. Dobre sa osvedčili druhy ako Cherry Tomatoes alebo Patio Tomatoes. V záhradkárstve kúpite substrát vhodný na pestovanie paradajok. Takáto zemina má optimálne zloženie, dobre zadržiava vodu a obsahuje dostatočnú dávku potrebných živín. Balkónové paradajky hnojte približne každé 2 až 3 týždne. Keď paradajky začnú rásť, podväzujte ich k opore, aby sa nepolámali.

Uľahčite si starostlivosť o popínavé rastliny s našou sadou na výsadbu rastlín GARDO.

Jahody

Väčšina druhov jahôd potrebuje dostatok slnečného svetla, preto by ste mali nájsť priestor na balkóne, ktorý je najviac exponovaný k slnku. Pôda pre jahody by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny, v záhradkárskych potrebách kúpite aj špeciálny substrát určený na pestovanie jahôd. Jahody polievajte pravidelne, každý druhý deň, počas horúcich dní aj každý deň. Majú radi vlhkú pôdu, nie však premočenú.

Plánovanie a starostlivosť o záhradu

Jedna s najdôležitejších vecí, na ktorú by ste mali myslieť je, aby ste samotné pestovanie nebrali ako nudnú činnosť alebo povinnosť, ktorú musíte za každú cenu urobiť. Pestovať zeleninu nie je len tak. K tomu, aby ste sa dočkali vytúženej úrody, je potrebné, aby ste si zo starostlivosti o ňu vybudovali pravidelnú rutinu. Je to záväzok, ktorému sa musíte naplno venovať od jari až po jeseň. Tak, ako pri iných činnostiach aj pri pestovaní si musíte všetko starostlivo naplánovať.

Choďte do svojej záhrady, na konkrétne miesto, kde by ste chceli, aby zelenina bola. Na toto miesto by malo byť priame slnečné svetlo, a to aspoň po dobe 6 až 8 hodín denne. Rozhodnite sa, ktoré druhy zeleniny by ste chceli pestovať a nie je to len kvôli tomu, aby ste v záhradkárskom obchode nezabudli na to, aké semienka ste mali v pláne si kúpiť. Ak spolu zasadíte určité druhy zeleniny s inými rastlinkami, môže to priniesť úžitok a výhody pri ich pestovaní.

Predpestovanie zeleniny

Zelenina, ktorá sa zvykne pestovať ako úplne prvá, je paprika. Rovnako tak ako napríklad rajčiny, zeler, pór a chilli sa aj paprika, odporúča pred vysadením do zeminy predpestovať. Ak už viete, že sa budete pestovaniu venovať aj naďalej, bolo by pre vás najlepšie, obstarať si skleník. Dbajte o to, aby ste nezabúdali zeleninu pravidelne polievať a sem tam jej pomôcť tým, že okolo nich prekopete pôdu a odstránite nežiadúcu burinu. Miestnosť v ktorej sa zasadené rastlinky nachádzajú by mala mať 20 - 25 °C. Vhodné miesta na ich umiestnenie sú parapety okien, ale veľmi dobré sú aj pareniská. Vďaka teplote, ktorú vytvárajú je to ideálne prostredie pre vývoj rastliniek.

Pestovanie ovocia

Narozdiel od zeleniny, ovocie delíme do dvoch kategórii. Sú nimi ovocie rastúce na kríkoch a ovocie, ktoré rastie na stromoch. Obe druhy potrebujú rozdielnu starostlivosť nato, aby sme sa mohli mohli dočkať krásnych chutných plodov.

Drobné ovocie

Medzi obľúbené drobné ovocie patria: ríbezle, egreše, maliny, černice, čučoriedky, jahody, brusnice, a tak tiež čoraz viac populárny rakytník. Tak ako ako aj iné rastliny, aj drobné ovocie potrebuje dostatok slnečného žiarenia a vlahy. Pôda, ktorá vyhovuje väčšine je humózna s dostatkom živín s neutrálnou alebo mierne kyslastou pôdnou reakciou. Niektoré však uprednostňujú rašelinovú pôdu. Keďže hlavný cieľ každého záhradkára je bohatá a chutná úroda mali by sme si dávať záležať, čo pri sadení/starostlivosti používame. Jedna zo základných vecí, ktoré potrebujeme je určite kvalitné hnojivo. Vďaka nemu, sú rastliny silné a sú schopné tvoriť plody.

Sadenie drobného ovocia

Ovocie, ako sú maliny, ríbezle, čučoriedky, černice, arónie, moruše a zemolez je dobré začať sadiť v jeseni a to až do doby, kým nás nenavštívia prvé mrazy. Ale sú aj nejaké výnimky, ako sú napríklad jahody, ktoré sa sadia v auguste. Ale, ako už bolo zmieňované, ako prvé si pripravte pôdu zapracovanú kompostom alebo maštaľným hnojom. Dbajte o to, aby ovocné sadenice, ktoré si zaobstaráte boli zdravé a vitálne. Ak majú korene na sebe nejaké poškodenia, odstránime ich. Pri tejto úprave sa ale vyhnite strihaniu a úprave, vlásočnicových korienkov, pretože sú veľmi dôležité. Vďaka nim rastlinka príma vodu a živiny. Ešte pred tým, než rastlinku zasadíte, musíte jej korene ponoriť na niekoľko hodín do vody. Sadenie zbytočne neodkladajte a snažte sa ich zasadiť čo najskôr. Vzdialenosť, ktorá by mala byť medzi jednotlivými sadenicami je 1, 5 až 2 metre od seba.

Ovocné stromy

Vďaka niekoľkým jednoduchým krokom, vás naučíme, ako si ovocné stromy posadiť a následne sa o ne starať. Ovocné stromy by sme si mali vyberať podľa našich klimatických podmienkach. A samozrejme sadenice ovocných stromov by mali byť zdravé, silné a s dobrou korunou. Vyberte pre svoj ovocný stromček miesto, kde je dostatok miesta a slnečného svitu. Ak už miesto vybrané máte pripravte si pôdu. Správna pôda by nemala mať veľmi vysokú schopnosť vsiaknutia, pretože po dlhých a výdatných dažďoch môže stromček uhynúť.

Na samotné sadenie stromčeka si samozrejme pripravte náradie. K úžitku vám bude motyka, krompáč alebo lopaty a rýle. Na ich uskladnenie sa vám môže hodiť tento pekný a zároveň praktický záhradný domček. Pôdu obohaťte o kompost alebo hnojivo. Jama, do ktorej bude stromček umiestnený, by mala byť väčšia, ako koreňový bál stromčeka. Umiestnite stromček tak, aby mali korene dostatok miesta, a tak, aby stál rovno a nehýbal sa. Jamu zahrabte dostatok pôdy a pre ešte lepšiu stabilitu zem udupte. Následne strom a jeho blízke okolie polejte dostatkom vody. Môžete pôdu tak tiež mulčovať. Mulčovanie je dobré kvôli tomu, že pomáha udržovať pôde stálu vlhkosť a zároveň zabraňuje rastu buriny. Je to proces, pri ktorom okolo stromčeka nasypete vrstvu prírodného materiálu. Môžu to byť: suché listy, kôra, slama, ale aj hnoj.

Pestovanie zeleniny - tipy pre začiatočníkov

Niektoré druhy zeleniny neklíčia priamo v záhone. Rastú vonku v záhrade alebo na balkóne až od určitej veľkosti. Ak by ste chceli pestovať zeleninu, ako napr. rajčiaky, predkultivujte ich v skleníku alebo v dome a byte na parapete. Mimoriadne dobre prosperujú priesady v malých kvetináčoch so špeciálnym substrátom, keď sú na svetle a teple.

Každý druh zeleniny má odlišné rastové podmienky. Aby bol váš záhon sezónne rozmanitý, odporúčame vám vopred ho dobre naplánovať a rôzne druhy nasadiť kombinovane. Užitočné informácie o tom nájdete na obaloch od semien a v kalendároch výsadby - a tu v poradcovi.

Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Reďkev rastie veľmi rýchlo, nemá vysoké nároky na pôdu a nepotrebuje veľa živín. Už po štyroch až šiestich týždňoch môžete zbierať prvú zeleninu. Ak chcete sadiť reďkev, nepotrebujete čas kultivácie - jednoducho nasadíte semená od marca do pôdy do hĺbky asi 1 cm. Pritom dodržte vzdialenosť asi 5 cm. Reďkev znesie slnko a polotieň. Pre začiatočníkov je vhodný aj šalát, cuketa a fazuľa kríčková.

Tabuľka: Vhodná kombinácia zeleniny

Aktuálna situácia v pestovaní zeleniny na Slovensku

Pestovatelia zeleniny a zemiakov majú oproti konvenčnej poľnohospodárskej výrobe niekoľkonásobne vyššie náklady na založenie a pestovanie plodín. Pestovanie zeleniny a zemiakov je taktiež výrazným spôsobom ovplyvňované poveternostnými podmienkami, najmä úhrnom prírodných zrážok, ktoré padnú na danej lokalite, v danom ročníku. Aktuálna situácia na poliach poukazuje na vysokú hladinu spodnej vody. Aj v roku 2023 bola vysoká zásoba zimnej vlahy, o ktorú sa zaslúžil predovšetkým na zrážky bohatý mesiac január.

Pestovanie konzumných zemiakov a zeleniny na Slovensku je alokované do teplejších pestovateľských oblastí s možnosťou využitia závlah, kde sa v súčasnosti vyrába viac ako polovica konzumných zemiakov a podstatná časť zeleniny. Zvyšok produkcie je rozložený v ostatných krajoch u väčších či menších pestovateľov, ktorí väčšinou nemajú prístup k závlahám. Pestovanie zeleniny a zemiakov je tak výrazným spôsobom ovplyvňované poveternostnými podmienkami, najmä úhrnom prírodných zrážok, ktoré padnú na danej lokalite, v danom ročníku.

Dovoz a výroba

Bohužiaľ, na Slovensko ročne dovážame ročne stovky tisíc ton ovocia a zeleniny, zemiakov a hrozna, ktoré by sme si vedeli vypestovať a spracovať samiMáme dostatok pôdy, priaznivé klimatické podmienky, slovenský spotrebiteľ má záujem o slovenskú produkciu a máme aj exportné možnosti, napríklad v cibuli, čerešniach, jablkách. Bohužiaľ, čísla za posledné roky poukazujú na rastúci dovoz zo zahraničia, čo sa veľmi negatívne prejavuje na salde zahraničného obchodu.

Niektoré druhy zeleniny a ovocia nedokáže dodávať na trh celoročne, ani ich skladovať, preto je dovoz nevyhnutný. V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov, najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov, t. j. 6,7 percenta z celkovej osevnej plochy zeleniny. Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny.

Tabuľka: Zberová plocha a produkcia zeleniny na Slovensku v roku 2022

Rýchlo rastúca zelenina

V tomto článku vám prinášame niekoľko druhov zeleniny, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo.

Reďkovky

Tie sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať, a zberať po celý rok. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm. Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.

Špenát

Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Ten správny špenát by mal mať tmavo zelenú farbu. Naopak uvädnuté zažltnuté lístky značia, že sa niekde stala chyba.

Rukola

Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. V lete rastliny kvitnú skôr, avšak nevytvoria toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať až príliš horkastú príchuť. Hlavne z tohto dôvodu odporúčame pestovať ju v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac. Zaistíte si tým čerstvé lístky neustále k dispozícii. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly (rokety) a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy.

Šalát

Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu. Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní - listový 7 týždňov, hlávkový 10 - 11 týždňov a rímsky 11 - 12 týždňov.

Kríčkové fazule

Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú. A aj napriek tomu, že majú kríčkové fazule nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, na mieste s chudobnou pôdou od nich žiadne zázraky nečakajte. Ďalším nárokom je teda kvalitne spracovaná, kyprá, priepustná záhradná zemina. Okrem kompostu môžete pridať tiež listovku (t. j. zemina vzniknutá rozkladom lístia), ktorá pôdu rozvoľní a pomôže v nej udržať potrebnú vlahu.

Hrášok

Ak chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Najlepšie sa však hrášku darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2 - 3 týždňoch. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví". Označiť ju tiež môžete ako zväzkovú, lahôdkovou či vňaťovú cibuľku.

Jarná cibuľka

Hoci jarná cibuľka nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi, parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. O poznanie lepšie sa jej bude dariť, ako jej názov napovedá, z jari. V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Pokiaľ si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte.

Baby karotka

Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.

Uhorky nakladačky

Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách, čo z nich robí celkom univerzálnu plodinu. Nakladačky sú, rovnako ako všetky uhorky, citlivé na chlad, čo je teplota pod 10 °C. Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Na rovnakej ploche ich môžete pestovať až 3 - 4 roky. Vhodná predplodina je napr. repa, ďatelinotrávne miešanky, hrach, pór, cibuľa a fazuľa. Naopak nevhodné sú jahody či zemiaky. Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov. Dĺžku ovplyvňuje počasie, zdravotný stav porastu, postupný výsev a tiež zvolená odroda.

Cukety

Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. Ak necháte plody prerásť, potom tvorba semien cuketu vyčerpáva a zamestnáva, a tak už nevytvára ďalšie plody. Tradičné a najčastejšie sú cukety s tmavo zelenými plodmi. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch.

tags: