Divadelná hra s názvom Chlieb s maslom prichádza do Serede. Môžete sa tešiť na obľúbených hercov, ktorých poznáte z rôznych televíznych seriálov. Hlavnými postavami sú herec, architekt a predavač obuvi, ktorí hľadajú význam vzťahov a rôzne cesty, ako v nich zotrvať. Zdanlivo ich nespája nič, ale opak je pravdou. Spájajú ich totiž ženy.
Úľavný pocit slobody strieda strata istôt a tepla domova. “Som slobodný!” - to je ústredné zvolanie v divadelnej hre o trochu mužoch, ktorí hľadajú zmysel partnerských vzťahov a ako v nich zotrvať. Herci Juraj Loj, Branislav Deák, Martin Mňahončák a Dominika Žiaranová vtiahnu publikum do sveta mužských dilem, kedy sa na misky váh kladú sloboda i beznádej na jednej strane a lákavý svet lásky na druhej. Ženy sa skrátka k mužom nehodia.
Nádherný príbeh o živote troch pánov a ich “životných žien”… Do jedného bytu, kde žijú ako spolubývajúci herec s architektom, má prísť na oslavu manžel s manželkou. Normálna situácia.. by bola, pokiaľ by sa ten herec nezamiloval do manželky a ten manžel sa pred príchodom na oslavu s touto svojou manželkou nerozišiel.. Zrazu je tu jeden nenormálny prepletenec vzťahov, čomu kraľuje, samozrejme, žena…
“Najlepšie by bolo, keby muži a ženy žili zvlášť a navštevovali by sa len občasne, za odmenu…” Striedanie pocitov šťastia a beznádeje „slobodného muža“, na druhej strane lákavý svet lásky a istoty sú hlavnou dilemou mužského sveta.
V predstavení režisérky Aleny Lelkovej treba počítať so všetkým - s tým dobrým, aj s hrozbou, že skončia o chlebe s maslom. Treba počítať so všetkým... Divadelná hrá o troch kamarátoch, ktorých na prvý pohľad nič nespája.
Divadelné predstavenie s podtitulom “… ženy sa skrátka k mužom nehodia…” sa koná 29. januára 2019 o 19:00 hod. v divadelnej sále Domu kultúry v Seredi. Cena vstupenky je 15 eur v predpredaji v pokladni kina Nova, 16 eur na mieste v deň predstavenia. Predstavenie Chlieb s maslom sa koná 29. januára 2019 v divadelnej sále DK Sereď.
Geniálna súčasná komédia, ktorá bola uvádzaná na vyše ako sto divadelných scénach. Vstupné: 13 € v predpredaji 15 € v deň konania 5 € ŽŤPS + vozičkári Dĺžka podujatia: 90 minút Rok výroby: 2016 Dátum lokálnej premiéry: 4. november 2016 Dátum svetovej premiéry: 9.
Páčil sa vám článok? 03. Peter Pavlac je kúzelníkom „mieru“ a miery. Hľadá a nachádza cesty aj pre nás. V tomto prípade, hoci viem, že ono vyjadrenie vyzneje trochu zľahčujúco, ukázal samotný autor medzi paralelami hrôzy a hrôzy svetlo. Vedľa seba sa ocitla hnijúca a už temer zapáchajúca nekrotická a nikdy nepreliečená rana zverstiev minulosti, ktorá vykročila na cestu „von z nory“ spoločne s ranami na zápästí nevypočutej generácie dneška. Ranami na predlaktí. Áno, pretože, kým človek - rodič, starý rodič vo svojej ulite hľadá neustále obžalobu, narobí pri svojej malosti pre zášť aj to najväčšie zlo, no páchané najmä na Bohu, mladosť popri tom v už práchnivej duši matky, otca Boha nenachádza, zostáva jej len skelet. Slova. Ale, čo je na hre prínosné, nezostáva mlčať. Dokonca ponúka návod nám všetkým. Polemík by bolo možno mnoho. Vraždy, odsúdení, uránové bane, utýraní, šialení. Áno, ale dnes aspoň pomenujeme toho a toho vraha. Problém, ktorý je spomenutý, je neúprosné a týrajúce mlčanie otca, v 50tych rokoch odohrávania sa tzv, Akcie B, v tom čase ešte chlapca, Jozefa L. ( Martin Huba ). Ale stále, podotýkam, je a existuje v ich rodine, na čo aj autor poukazuje, súdržnosť, viera, láskavosť. Boh. Nádej a um. Rodina dnes - hovoríme? Áno, do mobilných telefónov, píšeme statusy, deti necháme uzatvárať sa s klamlivým, samozrejme, niekým iným podsúvaným virtuálnym svetom. Vzali sme pred pár rokmi deťom vzťahy, my sami sme sa im partnermi ale nestali. Hovoríme, áno. Hovoria naše deti? Čo? Počuli sme ich dnes, včera? A, v nedeľu...len prázdno. Prázdna truhlica lásky, na stole spráchnivený chlieb… Je to naopak? Máme toho dostatok? Ja neviem či by skôr nebolo dostatkom, ak by sme mali s láskou pripravený krajec chleba s maslom, pohár mlieka a ráno jedno vrúcne objatie pre syna, dcéru. Nevieme, čo je chudoba, hovoríte? A, nie sme chudobní a hladní? Je to len jedlo, čo nás nasýti? Nechýba nám práve To? Prechádzka a celý deň len pre naše deti ako rodina. A nie pocit sklamaní a zlomov z celého týždňa bez viery, do nedele - bez Pokoja. A, čo ešte chýba, presne to, na čo som narážala pri prežívaní utrpenia rodiny malého Jozefa L. - um, báseň. To Slovo, z ktorého sme vzišli. Možno začať i Proglasom prebásneným Viliamom Turčánym, ktorého výročie úmrtia sme si 9. mája mohli pripomenúť. Je to práve krása slova s dôrazom na cit sformulovaného tak, aby liečilo rany. O toto boli členovia rodiny na čele s otcom Albertom L. ( rovnako M. Za predstavenie a pohľad autora, ktorý už presvedčil mnohokrát aj ako dramaturg, som vďačná. Rovnako dramaturgia ( Miriam Kičiňová ) umožnila slovám doznieť. Režisérka Mariana Luteránová nechala obrazom dostatok času, aby v divákovej duši dozreli. Napriek tomu, predstavenie môže práve pozobúdzať tie krvácavé prejavy našich rán. Našich, vašich, závisí od veku, no zobudí čaro slova. Dokáže, ale ozaj, ak človek chce, vidieť to dobré. Opäť sa ospravedlňujem, ak vznikne polemika a hnev, no aj mladosť by sa, a to už aj dnes, mala právo sťažovať. Zničené sny Jozefa L. dozrejú v Samovi, vo vnukovi( Daniel Žulčák) a vnučka Ester ( Michaela Trokanová - poslucháčka VŠMU) nájde svoju niť na napísanie hry. Nie je nič viac ako podané ruky, „malý kúsok večnosti“ a možnosť pokračovať. Starý otec, Jozef L. nájde odpustenie voči svojmu otcovi pre jeho nekonečné: „ Musíme čakať. Vďaka hľadaniam, snahe o konsenzus, schopnosť tvorivosti inscenačného tímu, sa možno našla cesta a spôsob, ako vzájomnú komunikáciu uchopiť. Pred pár rokmi som pre divadlo hľadala hru pre tri herečky. Do rúk sa mi dostala aj táto írska hra a už som ju nepustila. Dotkla sa ma na prvé prečítanie a vedela som, že to bude jedna z tých, ktorú raz niekde urobím. Režisér je často oslovovaný divadlami režírovať konkrétne tituly z dramaturgického plánu, ale má aj svoje srdcovky, s ktorými čaká na vhodnú konšteláciu okolností, pretože mu nie je jedno s kým a kde ju naskúša. Pre mňa a túto hru nastal ten čas práve tu v Košiciach. Hra Elaine Murphy Little Gem, v našom preklade Moje Baby, je hra o živôtikoch žien troch generácií - vnučky, mamy a starej mamy. Zachytáva ich počas jedného roku náročného na udalosti, každej z nich prinesie do života veľkú zmenu, s ktorou sa im bude treba vysporiadať. Robia to svojsky, vtipne, obdivuhodne i dojímavo. Sú úplne obyčajné, mohli by ste ich stretnúť v obchode alebo na ulici, ale práve preto ozajstné a blízke. Všeličo. Napríklad prostredie, kde postavy žijú, tiež výrazne sformovala veľká fabrika. Je tu široká sociálna vrstva ľudí s istými ekonomickými limitmi, ale so svojskou kultúrou i jazykom, hrdosťou na svoj pôvod, zdedené tradície a hodnoty. Hra sa pôvodne odohráva v Dubline. Nie . Hra je napísaná tak dobre, že ju konkrétne prostredie nelimituje. Za krátky čas od jej vzniku to potvrdzujú mnohé úspešné uvedenia hry v rôznych kútoch sveta. Od Írska až po Austráliu. Sú Vám blízke témy žien a ich osobných životov ako napríklad spoločensko-politické témy? Nemám to takto nastavené. Misky strieborné, nádoby výborné sú o štúrovských ženách, ale robila som aj Barylliho Chlieb s maslom so samými mužmi. Tichý bič je inscenácia o Milovi Urbanovi, o morálnej zodpovednosti človeka v konkrétnom politiku, Das Ding bol o globalizácii, Jurgova Hana zas o potrebe identity… Nemám jednu tému, ktorá by ma dookola provokovala a nedala mi spávať. Zaujíma ma človek, jeho kvality, slabosti, smiešnosti, vzťahy a tak nejako pátram po ľudskosti, ktorá zas výrazne ovplyvňuje to, ako vyzerá spoločnosť. Zdá sa mi, že z našich životov mizne nasmerovanie k druhému. Obeta a pokora nám už znejú takmer archaicky. Máme očakávať komédiu alebo drámu? Dobrý mix smutného i smiešneho, tak ako to v živote chodí a v kvalitných hrách býva. Asi najviac na tom texte ma baví spôsob, ako sa tu rozpráva aj o tých najsmutnejších veciach. Bez pátosu, sentimentu, s nadhľadom, s iróniou, humorom. A pritom vás to dojme a zasiahne. Tá hranica sa niekedy ťažko stráži a my sa snažíme z textu vytiahnuť na povrch všetko dobré, čo v ňom prúdi. Táto hra sa často inscenuje v minimálnej scénografii, s dôrazom na text. Lebo sa naň dá spoľahnúť. Ja si myslím, že si zaslúži viac. Tak to autorka napísala. Má to formu standupových výstupov, ktoré síce popisujú udalosti ex post, ale takým šikovným spôsobom, že ide o plnokrvné dramatické situácie, v ktorých ako divák dokážete živo odčítať ďalšie postavy. Zároveň vám to dáva priestor na akýsi exkurz do hlavy a myšlienok postáv, čo je zaujímavé samo o sebe. Toľkokrát by sme chceli vedieť, čo tomu druhému asi tak prúdi hlavou… Aj pre herečky je to vzrušujúca skúsenosť, lebo s podobným typom textu zatiaľ nepracovali. Posledná aktualizácia: 11. KULTÚRA - 21. decembra - 26. 21.12. 21.12. 21.12. 22.12. 22.12. 22.12. 23.12. 23.12. 23.12. 26.12. 26.12. Ulica M. R. Mlynárska záhrada, Garbiarska ul. 22. 25. 31. 1. januára o 00.30 hodine na parkovisku oproti Gymnáziu čaká všetkých NOVOROČNÝ OHŇOSTROJ. 29.
tags:
