Najväčšími rybami na svete nie sú veľryby, ako sa väčšina ľudí domnieva, a to z jednoduchého dôvodu. Veľryby totiž nie sú ryby ale cicavce. Najväčšími rybami na svete sú paryby dosahujúce úctyhodnú dĺžku až 12 m. Podaktoré zdroje uvádzajú dorast 18 - 20 m, avšak najväčší zmeraný kus bol 12,65 m dlhý s obvodom tela 7 m.
A o akom druhu paryby vlastne hovoríme (píšeme)? Dovoľte, aby sme Vám predstavili Žraloka veľrybieho s vedeckým názvom Rhincodon typus (angl. Whale Shark).
Žralok veľrybí
Naša obrovská paryba - Žralok veľrybí - žije prevažne v teplých vodách Atlantického, Pacifického a Indického oceánu. Je vzácny a nemožno ho stretnúť len tak na želanie. Neustále pláva otvoreným oceánom. Pri zháňaní potravy ho však možno stretnúť aj v blízkosti útesov. Pohybuje sa od hladiny až do hĺbky 130 m. Je to migrujúci samotár. Zriedkavo je vidieť aj skupinu týchto žralokov, avšak sú to vždy nedospelé kusy.
Zvláštnosťou tohto obra a jeho blízkych príbuzných, ktorých spomeniem nižšie, je jeho strava. Nie je krvilačným predátorom a aktívnym lovcom ako väčšina žralokov, ktorí sú postrachom pláži. Paradoxne sa najväčšia ryba na svete živí tou najmenšou potravou, ktorú more poskytuje - planktónom. Pre ľudí je Žralok veľrybí úplne neškodný. Pláva si pokojne takmer bezstarostne oceánom s doširoka otvorenou tlamou a filtruje tisíce litrov vody cez chrupavkovité hrebene, medzi ktorými sa nachádza hubovitý filter.
Žraloka veľrybieho si nemožno spliesť so žiadnym iným druhom. V porovnaní s inými žralokmi má široké ústa posunuté dopredu. Je výrazne sfarbený - má svetlé škvrny a čiary na tmavom chrbte.
Žralok obrovský
Najbližším príbuzným Žraloka veľrybieho a zároveň druhou najväčšou rybou na svete je Žralok obrovský s vedeckým názvom Cetorhinus maximus (angl. Basking Shark). Svoj anglický názov "Slniaci sa žralok" získal pravdepodobne z dôvodu, že často odpočíva na hladine s otvorenou tlamou akoby sa len tak vyhrieval na slnku.
Dosahuje dĺžku 980 cm. Vyskytuje sa v oblasti centrálneho a západného Stredomoria, od Maroka po Nórsko vrátane Severného mora a západného Baltského mora. Videný bol aj v Jadrane, avšak k tomu treba nie len Žraloka obrovského, ale aj obrovské šťastie. Tak isto ako Žralok veľrybí sa živí planktónom a pre človeka je neškodný. Samozrejme nesmieme ho naľakať, provokovať a dotýkať sa ho. Prudký rozmach obrovskou chvostovou plutvou by nám mohol spôsobiť vážne zranenia.
Žraloka obrovského si taktiež nemožno spliesť s iným druhom. Je šedohnedej farby niekedy so svetlými škvrnami na boku. Jeho charakteristickými znakmi sú: predĺžený špicatý rypák, extrémne dlhé žiabrové štrbiny a obrovská tlama. Žiabrové štrbiny mu obkolesujú takmer celú hlavu. Takisto ako Žralok veľrybí, migruje jednotlivo alebo v skupinách (mladé jedince). Okrem otvoreného mora ho možno stretnúť aj v zátokach a pri ostrovoch ležiacich v blízkosti pobrežia. V zimnom období sa uťahuje do hlbších vôd.
V minulosti veľa Žralokov obrovských padlo za obeť veľrybárom, no v súčasnosti je vo väčšine krajín zaradený medzi ohrozené druhy.
Žralok veľkotlamý
Ďalším príbuzným planktónožrútom je Žralok veľkotlamý. Jeho vedecký názov je Megachastia pelagios (angl. Megamouth). Spomenieme ho len povrchne, pretože tento žralok sa označuje ako najtajomnejší. Dorastá do dĺžky 520 cm a pohybuje sa v hĺbkach od 50 - 1500 m. A prečo je najtajomnejší?
Prvé zmienky o ňom pochádzajú z roku 1976, čo nebolo tak dávno ak si spomenieme ako dlho už žraloky existujú. Záznam pochádzal z Indopacifickej oblasti. Neskôr bol videný aj v Atlantiku. Všetko čo sa o týchto zvláštne vyzerajúcich žralokoch mohli vedci dozvedieť pochádza z náhodného úlovku, alebo jedincov vyvrhnutých na breh. Doposiaľ je známych iba 9 záznamov. Jednalo sa však len o nedospelé samce a jednu 470 cm dlhú samicu (z Japonska). Jednoznačne isté je však to, že tak ako jeho dvaja predchádzajúci príbuzní, sa živí planktónom. Čo sa týka jeho vzhľadu má čiernu tlamu olemovanú svetielkujúcim tkanivom.
10 najväčších rýb sveta
Možno vás zaujíma, aká je najväčšia ryba na svete a kde ju môžete nájsť. Uvažovali sme o všetkých druhoch rýb patriacich do skupín Chondrichthyes a Osteichthyes žijúcich na Zemi. To je viac ako 28 000 druhov.
Nevenovali sme sa vyhynutým rybám, napríklad skupine Placodermi, kde Dunkleosteus a Titanichthys mohli vážiť viac ako 3,5 tony.
Tu je zoznam 10 najväčších rýb sveta:
- Žralok veľrybí (Rhincodon typus)
- Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)
- Veľký biely žralok (Carcharodon carcharias)
- Žralok tigrí (Galeocerdo cuvier)
- Manta obrovská oceánska (Mobula birostris)
- Slnečnica oceánska (Mola mola)
- Slnečnica južná (Mola alexandrini)
- Jeseter beluga (Huso huso)
- Mola ostrouchá (Masturus lanceolatus)
- Slnečnica kapcavá (Mola tecta)
Podrobnejšie informácie o vybraných druhoch:
Žralok veľrybí (Rhincodon typus)
Najväčšia ryba na svete je žralok veľrybí (Rhincodon typus), ktorý je tiež najväčším známym existujúcim druhom žraloka a zároveň najväčšou žijúcou rybou na planéte. Žralok veľrybí môže dosiahnuť dĺžku až 12 metrov, ale existujú aj správy o jedincoch dlhých až 18 metrov. Najväčší vedecky nameraný žralok veľrybí vážil 47 000 kg a bol dlhý 41,5 metra. Bol ulovený 11. novembra 1949 neďaleko Pakistanu.
Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)
Žralok obrovský (Cetorhinus maximus) je druhou najväčšou rybou na svete. V minulosti vážil viac ako 4,2 tony a môže byť dlhý až 13 metrov. Je to jeden z troch žralokov živiacich sa planktónom na svete. Tento žralok vyskytujúci sa v teplých vodách na celom svete dostal svoje meno preto, lebo sa zdá, že sa pri kŕmení vyhrieva vo vode.
Jeseter beluga (Huso huso)
Jeseter beluga (Huso huso), ktorý sa nazýva aj jeseter veľký, môže vážiť až 2,072 tony a dorásť do dĺžky 7 metrov. Najväčšie z týchto jeseterov sú zvyčajne hrbaté. Všetky majú dlhé chrbtové plutvy a kratšie análne plutvy. Tento druh Osteichthyes žije predovšetkým v povodí Kaspického a Čierneho mora.
Slnečnica južná (Mola alexandrini)
Slnečnica južná (Mola alexandrini), nazývaná aj Ramsayova slnečnica, južná oceánska slnečnica, krátka slnečnica alebo slnečnica hrboľatá, môže vážiť až 2,3 tony a byť dlhá až 3,3 metra. Hoci mnohé z rýb na tomto zozname sú veľmi nepolapiteľné, nie je nezvyčajné vidieť tieto Osteichthyes ležať na boku tesne pod vodnou hladinou v oceánoch južnej pologule.
Žralok tigrovaný (Galeocerdo cuvier)
Žralok tigrovaný (Galeocerdo cuvier) môže vážiť až 3,11 tony a dorásť do dĺžky 7 metrov. Tento žralok, ktorý je jediným členom rodu Galeocerdo, sa zvyčajne vyskytuje v okolí ostrovov v strednom Pacifiku, ale ľudia ho môžu spozorovať všade, kde sa vyskytujú tropické alebo mierne vody. Žraloky tigrované sa najradšej zdržiavajú osamote. Medzinárodná únia na ochranu prírody má tohto žraloka na zozname takmer ohrozených druhov z dôvodu nadmerného rybolovu. Žraloky tigrované sú veľmi agresívne a v počte zabitých ľudí skončili na druhom mieste za žralokom bielym.
Napriek tomu má každá z týchto najväčších rýb svoje jedinečné vlastnosti.
Obrovská raja
Rybár zo severnej Kambodže ulovil podľa výskumníkov najväčšiu sladkovodnú rybu na svete - obrovskú raju. 300-kilogramová ryba, ktorá meria asi 4 metre, sa našla neďaleko ostrova na rieke Mekong v provincii Stung Treng. Vedci sa ju následne rozhodli sledovať.
Tím vedcov z výskumného projektu Wonders of Mekong potom zmeral a zvážil rybu predtým, ako ju vypustili späť do rieky. Výskumníci uviedli, že bola zdravá a dúfajú, že prežije. Raja dostala aj štítok, ktorý vedcom umožní sledovať jej ďalší pohyb a veria, že sa dozvedia viac o správaní sa týchto druhov žijúcich v rieke Mekong, uvádza portál NBCNews.
Podľa expertov tento úlovok človeku pripomína, ako málo vie o mnohých obrovských sladkovodných živočíchoch. Miestny rybár Moul Thun raju chytil a nasledujúci deň kontaktoval výskumníkov. Už niekoľko mesiacov sú vedci v kontakte s miestnymi a žiadajú, aby ich vyhľadali, ak sa im podarí nájsť významný úlovok.
Hogan ozrejmil, že o obrovskej sladkovodnej raji sa toho vie málo. Tvor má podľa vedcov ústa veľké ako banán a je bez zubov. "Žijú na dne a lovia krevety, mäkkýše a malé ryby. Môžu ich nasávať vďaka ústam a rozdrviť ich," povedal Hogan.
Vedci sa domnievajú, že táto lokalita by mohla byť dôležitým sezónnym miestom, kde sa zhromažďujú tieto sladkovodné živočíchy. Horná časť Mekongu je takisto biotopom pre obrovské sumce a iné druhy veľkých sladkovodných rýb.
Na celom svete má väčšina týchto druhov problémy a ich populácie sa znižujú. Z toho dôvodu sa experti snažia urobiť viac pre ochranu. Predchádzajúcou najväčšou zaznamenanou sladkovodnou rybou bol 293-kilový sumec, ktorého rybári ulovili v roku 2005 v Thajsku.
Vyza veľká (Huso huso)
Obrovská jeseterovitá ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami (žraloci sú paryby, z morských rýb presahuje vyzu svojou maximálnou dĺžkou okolo 15 m hlístoun strieborný, ktorý je ale veľmi štíhly).
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z nich sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.
Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou miestneho organizovaného zločinu. Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresoviská. Gigantické ryby staré desiatky a niekedy i veľa cez sto rokov tiahly proti prúdu a dlhé tisícročia sa neresili stále na rovnakých miestach. Rozmach našej civilizácie tento úžasný prírodný úkaz behom krátkej doby doslova vymazal z reality a dnes už je málokto schopný si predstaviť, o čo sme nenávratne prišli.
Základné údaje o vyze:
- Dĺžka: priemerná: 150 až 300 cm, obvyklé maximum: do 500 cm, rekordné hodnoty: asi 850cm
- Hmotnosť: priemerná: 30 až 200 kg, obvyklé maximum: do 1000 kg, rekordné hodnoty: kolem 2500 kg
Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch.
Namáhavú cestu na neresisko i produkciou ohromného množstva pohlavných produktov si vyzy nemôžu dovoliť každoročne. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov.
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda - asi ako keby sa z našich vôd vytratila šťuka alebo sumec.
Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm.
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Bežným úlovkom sú ryby o hmotnosti 50 - 150 kg.
tags:
