Na Slovensku sa v malých vodných tokoch vyskytuje niekoľko druhov rýb, ktoré dosahujú úctyhodné rozmery. Medzi najznámejšie patria kaprovité ryby, dravce ako sumec a šťuka, ale aj ďalšie druhy, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Kaprovité ryby
Medzi kaprovité ryby patrí napríklad kapor, ktorý je veľmi obľúbený ako typická vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Chov kapra na Slovensku začal od 11. storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov.
Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Pôvodnou domovinou amura je juhovýchodná Ázia rieka Amur. Má vysoké z bokov sploštené telo s dĺžkou tela viac ako 1m a hmotnosťou viac ako 40 kg. Má mohutnú hlavu s očami umiestnenými nízko pod ústami. Telo pigmentované vytvárajúce pestrejšiu mramorovú kresbu. Konzumnú veľkosť 2000 - 4000 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Má chutné, jemné a biologicky hodnotné mäso. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi. Niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu - (vyrovnanejšie podkovičky a lepšie filety).
Dravé ryby
Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb.
Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
Ďalšie zaujímavé druhy rýb
Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom teľa pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. V našich vodách sa vyskytujú len ikernačky - samice úhora. V súčasnosti sa úspešne odchováva úhoria násada na našom území v rybochovných zariadeniach do tržnej veľkosti. Je zaujímavou športovou rybou.
Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.
Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg.l (9 -11 mg.l). Optimálne teploty pre chov sú 10 - 18 °C. Dosahuje hmotnosť do 20 kg, u nás dĺžku do 80 cm pri hmotnosti 7 - 10 kg.
Je nepôvodný druh dovezený zo Severnej Ameriky. U nás žije v tečúcich vodách horskej a podhorskej zóny. Má identické nároky na prostredie ako pstruh potočný, ale jeho výskyt je sporadický. Sivoň je pestrejšie sfarbený. Ikrenačka na jeseň vytĺka štrkovité hniezdo do ktorého sa neresí a následne zahrabe ikry. Ikry sú veľké 4 mm, bledožltej až žltej farby.
Patrí k našim pôvodným lipňovitým druhom rýb, ktorý obýva tečúce vody podhorskej zóny. Vyhovujú mu širšie toky s tvrdším pieščitým dnom, prípadne štrkovitým dnom. Za optimálne podmienky možno považovať teplotu vody 14 - 18 °C a obsah kyslíka na úrovni 8 - 10 mg. l. Je to krátkoveká ryba, ktorá sa dožíva spravidla 5- 6 rokov, zriedka viac. Potravu tvorí spočiatku planktón, neskôr hlavnú zložku potravy tvoria rôzne bezstavovce, najmä larvy vodného hmyzu, kôrovce, červy, mäkkýše, náletová potrava a príležitostne aj ikry a plôdik iných druhov rýb. V dobrých podmienkach rastie rýchlo.
tags:
