Ľudstvo ako druh je bez akéhokoľvek kompromisu skaza pre tento svet. Môžeme si navrávať čo chceme, no najväčšie škody na planéte sme napáchali my. A dokonca nám to ani netrvalo tak dlho. Generácie, ktoré sa najviac pričinili, ešte stále chodia po Zemi.
Našťastie sa ľudstvo postupne spamätáva, to už však vyzu veľkú, jeseterovitú rybu, ktorá svojim vzhľadom a rozmermi pripomína bájne zviera, do vôd slovenského Dunaja nevráti. Môžeme si ju však pripomenúť a týmto spôsobom uctiť. Kedysi sa však nachádzalo aj na území Slovenska.
Vyza veľká - majestátny obor Dunaja
Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra.
Zaujímavosťou je, že na jej chrbte sa nachádzajú ostne, čím môže pripomínať čínskeho draka. Tie však postupom jej veku zanikajú. Jej apetít logicky s vekom rastie. Rozrastá sa aj spektrum jej jedálnička, čiže s vyšším vekom sa stáva mäsožravou a požiera aj menšie ryby.
Smutné však je, že aj napriek jej majestátnosti, tak veľkého jedinca už neuvidíte. Tie sa stali legendami či súčasťou expozície v múzeách. Vyza veľká je totiž veľmi obľúbeným cieľom pytliakov.
Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. A prečo je takým vychýreným terčom rybolovu? To zodpovedá aj fakt, že na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin.
Kedysi sa vyza lovila pre jej mäso, ktoré bolo považované za delikatesu a najmä ho vďaka jej rozmerom bolo poriadne veľa. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. V 50. rokoch sa mala vyskytovať na slovenskom území vyza, ktorá vraj dosahovala dĺžky 7,4 metra a vážila 500 kilogramov. Tieto údaje sú však chybné a preto je jasné, že išlo o falošnú správu. Vyza veľká totiž váži už pri rozmeroch 5 metrov okolo jednej tony.
Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste. Ako rýchlo prišla, tak aj odišla, no rozhodne môžeme byť pyšný, že v našich vodách plávalo aj toto úžasné stvorenie.
Vyza veľká skutočne pôsobí akoby bola vytrhnutá z fantasy sveta, aké sa rodia v hlave J. K. Pár krokov za chlpatým mamutom „pláva“ nad hlavami návštevníkov Prírodovedného múzea v Bratislave obrovská šesťmetrová ryba s hrozivou papuľou a so štyrmi fúzmi.
Podľa riaditeľa Jána Kautmana dokonca ani odborníci, zoológovia pri pohľade na model nechcú uveriť, že takýto obor kedysi žil 50 metrov od budovy múzea, v Dunaji. A nie dávno, pred 60 rokmi. Dnes už len dožíva v Čiernom a Kaspickom mori. Vedci hľadajú spôsoby, ako vrátiť vyzu späť do rieky.
Snahy o záchranu jeseterov
Pred dvoma týždňami na konferencii o jeseteroch vo Viedni zaznelo, že v prípade európskych jeseterov už nejde o ohrozenie, ale o vymieranie. K záhube sa blíži aj jeseter hviezdnatý. Z Európy zmizol jeseter atlantický. Jesetery vymierajú, pretože ľudia premenili veľké európske rieky na pevnosti nedobytné pre život.
Dunaj kedysi nemal na území Slovenska hlavné koryto. Rieku tvorila pulzujúca sieť ramien, ktoré sa vlnili a každý rok prekresľovali svoj tvar. Bol to jedinečný svet, obraz nesmiernej tvorivej sily vody. Toky, ktoré si kedysi každý rok vytesávali v krajine nové koryto, však ľudia spútali do napriamených kanálov, predelili ich priehradami a odrezali od bočných ramien. Nielen ryby stratili domov. To je akoby niekto všetkých ľudí vyhnal na ulicu.
Chrániť jesetera znamená pokúsiť sa zreštaurovať jeho domov, rieku. Jeseter je vlajkovým druhom Dunaja, podobne ako hlucháň hôrny predstavuje dáždnikový druh slovenského lesa. Ak zachránime domov jesetera, zachránime aj množstvo ďalších druhov. Nebude to však ľahké.
„Dunaj je najmedzinárodnejšia rieka na svete. Preteká cez najviac krajín,“ hovorí Pekárik, ktorý sa podieľa na najnovšom nadnárodnom dunajskom projekte, ktorého cieľom je monitorovať a zlepšiť migráciu jeseterov a ďalších druhov rýb. Projekt odštartoval toto leto, vedci označia niektoré ryby akustickými vysielačkami a budú sledovať ich pohyb a mapovať ich prostredie. Na niektorých miestach budú umelo vysádzať pôvodné dunajské línie jeseterov.
Na Dunajskom ostrove pod Viedňou sa už pred dvoma rokmi v rámci projektu LIFE Sterlet vybudovala v lodnom kontajneri chovňa jesetera malého. Je vlastne jediným druhom jesetera, ktorý prežil v slovenskej a rakúskej časti Dunaja. Do roku 2021 plánujú vedci vypustiť niekoľko tisíc mladých jedincov do úseku medzi Viedňou a Bratislavou a potom ich budú intenzívne monitorovať.
Práve jeseter malý tvoril s vyzou, najväčším druhom jesetera, akúsi dvojicu. Počas neresu vyhľadávali podobné prostredie. Vyza vážila viac ako tonu, rekordné úlovky sa blížili k dvom tonám. Obry kedysi tiahli na jeseň vo veľkých húfoch z Čierneho mora proti prúdu Dunaja a pod Bratislavou sa na jar neresili.
Vyza sa lovila od nepamäti. Jej mäso sa vozilo z Prešporka na trhy do Viedne, dokonca až do Paríža. Lovila sa s pomocou plotov a sietí, ryby sa vyháňali s hlukom, búchaním a krikom z hlbších vôd do plytčín.
Vyzy, ako aj ostatné druhy jeseterov, tvoria veľmi starú skupinu rýb. Boli súčasníkmi dinosaurov. „Prežili dinosaury, no pravdepodobne neprežijú človeka,“ smutne konštatuje ichtyológ Pekárik a pozoruje čierneho kormorána, ako sa vlní pod hladinou Dunaja a loví.
Stále je záhadou, prečo vyzy míňali toľko energie na takmer 2-tisíc kilometrov dlhú cestu. „V Panónskej nížine existovalo kedysi Panónske more, ktoré bolo prepojené s Čiernym morom. Dunaj vtedy ústil do mora pri Devíne v oblasti Devínskej brány. Panónske more ustupovalo, Dunaj sa predlžoval.
V dunajskej úžine Železné vráta na hranici medzi Srbskom a Rumunskom sa postavila v 70. a 80. rokoch minulého storočia dvojica priehrad s rovnakým menom. Železné vráta I a Železné vráta II. Poslednú vyzu videli na území Slovenska o dve desaťročia skôr. V roku 1957 pri obci Sap. Pri pozorovaní bol aj svetovo uznávaný ichtyológ Eugen Kornel Balon.
Fotografiu vyzy veľkej má na pozadí monitora. Nefotil ju v rieke, ale v akváriu. Pri maďarskom meste Tiszafüred. Vyza sa dožíva vysokého veku. Ako človek, 100 rokov a viac. Pohlavne dospieva medzi 15 až 20 rokom.
Kedysi sa vyza lovila pre kožu a veľmi kvalitné mäso, ktoré sa mohlo jesť aj v čase pôstu. Dnes je mimoriadne cenným artiklom kaviár. A hoci by mal všetok pochádzať z prísne certifikovaných umelých chovov, analýzy DNA preukázali, že v mnohých konzervách sa nachádzajú aj ikry z posledných divo žijúcich rýb. Pytliactvo nevymizlo.
Vyzy podľa pozorovaní rumunských vedcov stále tiahnu hore prúdom Dunaja. A pod Železnými vrátami neúnavne hľadajú, kadiaľ by mohli prejsť. Popri vodných dielach sa zvyknú stavať rybie priechody. Sú to malé bočné kanály s prúdiacou vodou. „Odmietajú vstupovať do úzkych priestorov. V prípade Gabčíkova to nie je nerealizovateľné. „Mohla by sa využiť existujúca ramenná sústava a staré koryto.“
Podľa Pekárika vieme, ako teoreticky dostať vyzu späť do stredného toku Dunaja, no zatiaľ nevieme, ako by sa mohla vrátiť nazad do mora. Aj napriek tomu sa oplatí investovať úsilie do hľadania riešenia. Nejde tu totiž len o veľké či malé ryby. Ale aj o človeka.
„Len zdravý riečny ekosystém nám dokáže poskytovať všetky ekosystémové služby v plnej miere. Je to niečo, čo nám rieka poskytuje zadarmo,“ vysvetľuje ichtyológ. Človek si zo všetkých služieb vybral len niektoré na úkor ostatných - najmä výrobu energie. No zdravá rieka má napríklad silnú samočistiacu schopnosť. Pri riekach existuje jeden z najproduktívnejších ekosystémov na zemi - lužný les. V podmáčaných, zaplavovaných mokradiach sa nachádza najrýchlejšie rastúca biomasa. Prirodzenosť rieky má vplyv na zdroje pitnej vody.
Už sme spomenuli, že vyza je vlajkový druh Dunaja. A zreštaurovať Dunaj tak, aby sa v ňom znovu dobre cítila vyza, znamená zreštaurovať prostredie aj pre ľudí. Čo by sa vlastne stalo, ak by sa podarilo vrátiť vyzu, ak by sa podarilo aspoň čiastočne obnoviť kontinuitu Dunaja? Do svojich domovov by sa mohli vrátiť pôvodné druhy rýb, ktoré by spestrili konkurenciu v rieke.
Invázne druhy tvoria v slovenskom úseku Dunaja viac ako 30 percent zo všetkých rýb. Platí to aj pre Nemecko a Rakúsko. „V podstate každá tretia ryba v Dunaji je býčko čiernoústy, invázny druh, ktorý sa veľmi rýchlo šíri,“ upozorňuje Vladimír Kováč, biológ, expert na ontogenézu, ekológiu rýb a biologické invázie z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Za rýchlou inváziou je práve narušená kontinuita rieky. Dunaj sa vplyvom rôznych zásahov a priehrad predovšetkým oteplil. Priemerne o dva stupne Celzia! Nielen vplyvom klimatickej zmeny, ale najmä preto, že po vybudovaní množstva priehrad v Nemecku a Rakúsku voda tečie pomalšie, dlhšie sa zdrží na jednom mieste a slnko ju viac zohrieva. „Dva stupne je veľmi vysoké číslo, pretože to vytvorilo priaznivé podmienky pre druhy, ktorých pôvodným domovom je Čierne more a dolný tok Dunaja,“ dodáva Kováč.
Riziko inváznych druhov rýb spočíva aj v tom, že môžu prenášať nové choroby, na ktoré domáce druhy rýb nie sú evolučne pripravené. Paralelu nachádza Kováč s ľuďmi. „Na Slovensku je veľká časť alergií spôsobená inváznymi rastlinami. Rieka nechýba len rybám.
Podľa neho už nie je šanca obnoviť Dunaj do podoby, akú mal v 19. storočí. No stojí za to znova prepojiť hlavné koryto s bočnými ramenami. Čo sa v posledných rokoch deje. Umožniť rieke, aby znovu „komunikovala“ so svojimi ramenami, je veľmi dôležité. Rybám by sa sprístupnili neresiská. Znovu by sa otvorili miesta, kde by mohli rásť mladé ryby. A najmä, zvýšilo by to celkové množstvo rýb v Dunaji, čo je ďalší vážny problém.
„S kolegami zo zahraničia odhadujeme, že v súčasnosti v rieke nie je viac ako 30 percent z pôvodného množstva rýb. Inými slovami, je tu potenciál, aby sa počet rýb v Dunaji strojnásobil,“ hovorí Kováč. Ako veľmi by sa zvýšila atraktivita územia pri Dunaji? „Keď som bol študent, vnútrozemská delta a jej ramená boli prakticky nedotknutou prírodou,“ hovorí Kováč.
Podľa neho je hanbou, že stále nebol vyhlásený národný park Podunajsko. „No chýba mi aj to, že sa Dunaj veľmi málo využíva rekreačne v Bratislave a v okolí.“ Takmer vôbec sa podľa neho nevyužíva potenciál Dunaja ako mestotvorného prvku či priestoru na športovanie. A netýka sa to len Bratislavy.
A čo ak by sa naozaj vrátila ikonická vyza? „Predstavte si, že by bolo možné pozorovať vyzy veľké napríklad zo Starého mosta v Bratislave,“ mieni ekológ Janák. „Podľa mňa by to bolo niečo úžasné aj pre bežných ľudí a turistov, ktorí do Bratislavy prúdia.“ Ani rybám, ani ľuďom sa nemôže páčiť domov pretkaný pustými kanálmi.
Najväčšia ryba v Dunaji dorastá do šiestich metrov a váži jednu tonu. Najdlhšia rieka Európskej únie preteká Slovenskom len na 172 kilometrovom úseku cez Bratislavu, Štúrovo a Komárno.
Zaujímavosti o Dunaji
Prinášame niekoľko faktov, ktoré ste o našej najkrajšej rieke zrejme nevedeli:
- „Najmedzinárodnejšia“ rieka sveta: Dunaj je po Volge druhá najdlhšia európska rieka, no prvenstvo si drží v rámci Európskej únie. Povodie zasahuje na územie osemnástich štátov a desiatimi aj priamo preteká, alebo tvorí štátnu hranicu. Stáva sa tak najmedzinárodnejšou svetovou riekou.
- Najkrajšie rieky sveta: Britský Telegraph zostavil rebríček 14 najkrajších riek sveta, kde zaradil aj dve európske rieky - Rýn a Dunaj. Naša najväčšia rieka sa tak zaradila k vodným tokom ako Níl, Brahmaputra, Mekong či Kenai.
- Najohrozenejšia rieka Európy: Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zaradil Dunaj ako jedinú európsku rieku do rebríčka desiatich najohrozenejších riek sveta. Môže za to poškodzovanie vodného toku výstavbou priehrad, hrádzí, zvyšujúca sa lodná doprava, regulácia toku a úprava brehov.
- Austrálčania na Slovensko po Dunaji: Dunaj dvíha aj slovenské turistické štatistiky. Práve vďaka plavbám po rieke Bratislavu za rok navštívi napríklad 27-tisíc Austrálčanov. Ide však o jednodňových turistov, ktorí takýmto spôsobom navyšujú štatistiku v Bratislavskom kraji.
- Dunajský obor sa vracia: Na Dunaji sa nachádzajú najväčšie zhromaždiská vtákov, pod vodnou hladinou žije viac ako 60 druhov rýb, čo je najviac zo všetkých vodných tokov na Slovensku. Kedysi tiahli korytom Dunaja aj vyzy veľké, najväčšie druhy jeseterovitej ryby.
- Rieka vytvára vzácne biotopy: Na Dunaj a jeho prítoky je viazaných niekoľko národných parkov a chránených území. Vzácne druhy rastlín a živočíchov tu vytvárajú jedinečné biotopy.
- Najvyšší prietok je v Štúrove: Najväčší dlhodobý priemerný prietok na Dunaji na našom území je pod Štúrovom, a to 2314 kubických metrov za sekundu. V Bratislave je to 2061.
- Kvalita vody sa zlepšuje: Hoci to tak v súčasnosti nemusí vyzerať, kvalita vody v Dunaji sa skutočne zlepšila.
- Najväčšia povodeň na Dunaji: Od 30. mája do 6. júna 2013 trvali zatiaľ najväčšie povodne na Dunaji na našom území.
V minulosti, približne do 16. storočia, sa každý rok na jeseň konalo pri brehoch Dunaja veľkolepé prírodné divadlo - proti prúdu rieky neúnavne plávali stovky obrovských, niekoľkometrových rýb. Boli to vyzy - najväčšie ryby, aké bolo možné v Dunaji vidieť.
V strážnych búdach, rozmiestnených na brehu Dunaja, sedávali pozorovatelia, ktorí hlásili ich príchod. Ťah výz bola významná udalosť, na ktorú čakali stovky zvedavcov, roztrúsených v okolí rieky.
Vyzy plávali proti prúdu vo veľkých húfoch, podaktoré občas vystrčili chrbát nad hladinu, vtedy bolo vidno, že sú skutočne obrovské. V záznamoch rybárskych cechov sa píše, že kapitálne kusy mali aj desať metrov. Chytiť veľkú vyzu bola udalosť a prísľub dobrého obchodu.
Z Podunajska sa vyzy vyvážali aj do Prahy, Mníchova, Krakova, ba až do Paríža. Ich mäso bolo o to cennejšie, že sa smelo jesť aj v čase pôstov, podobne ako mäso ostatných jeseterovitých rýb.
Vyza je morská ryba, ale rozmnožuje sa v riekach. Proti prúdu dokáže prekonať aj stovky kilometrov. Dunaj si vyzy vyberali obzvlášť rady. Existujú jarné a jesenné línie vyzích populácií. Jarné migrujú logicky na jar, jesenné prezimujú po migrácii v dunajskej delte.
Keď vyzy tiahli hore Dunajom, tlačili sa často aj do prítokov - Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Obrovská, nevyužitá energia vodného toku Dunaja však nedala ľuďom najmä v 20. storočí spávať, a tak vybudovali na rieke viacero vodných diel - najväčšie sú takzvané Železná vráta, ktoré vznikli začiatkom 70. rokov na srbsko-rumunskom úseku Dunaja a naše slávne-neslávne vodné dielo Gabčíkovo, ktoré začalo svoju prevádzku koncom roku 1992.
Práve Železné vráta sú príčinou, prečo nemôžu ryby migrovať proti prúdu na neresiská. Je smutný pohľad najmä na migrujúce ryby, ktoré sa v pravidelných intervaloch vracajú pod priehradu a tam čakajú, lebo nedokážu prejsť touto neprekonateľnou bariérou.
Ichtyológovia hľadajú spoločne s vodohohospodármi spôsoby, ako umožniť rybám prechod cez tieto prekážky. Jedným z angažovaných špecialistov je aj ichtyológ Ladislav Pekárik zo Zoologického laboratória Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Je členom medzinárodnej skupiny, ktorá sa snaží o záchranu jeseterovitých rýb. Hovorí, že vo vyspelých krajinách je bežné stavať popri priehradách rôzne rybovody či dokonca rybie výťahy, ktoré pomáhajú rybám prekonávať prekážky v pôvodných migračných trasách.
V prípade výz je však problém s veľkosťou týchto stavieb. Väčšinou sa totiž konštruujú pre menšie ryby, takže postaviť rybovod, ktorým by prešli aj niekoľkometrové vyzy, je komplikované.
O veľkosti výz existujú desiatky mýtov či neoveriteľných správ. Reinartz (2002) uvádza maximálnu dĺžku 8 metrov pri váhe 3200 kg, český ichtyológ Baruš (1995) uvádza maximálnu dĺžku výz dokonca desať metrov, pri váhe vyše troch ton, tieto údaje však nedokladá žiadnym zdrojom.
Môžeme ale teda pokojne veriť vyššie uvedeným záznamom stredovekých rybárskych cechov, že vtedy mohli dunajské vody brázdiť skutočne aj také obryne. Dnes už kvôli nadmernému rybolovu dorastajú vyzy len čosi vyše troch metrov, pričom váha nepresahuje 270 kilogramov. Napriek tomu, že vyza trávi v sladkej vode len malú časť svojho života, možno ju s privretým okom označiť za najväčšiu sladkovodnú rybu.
Vyza sa lovila od nepamäti na viacero spôsobov, najúčinnejšie však boli lovné ploty, ktoré rybári nastavali rybám do cesty. Do dna rieky zatĺkli koly a do medzier medzi nimi nastražili siete. Ryby potom vyhnali z úkrytov v hlbokej vode hlukom, búchaním, krikom nezriedka aj streľbou z dela. Vyplašené vyzy sa v panike zamotali do sietí, kde ich potom ubíjali palicami, nabodávali na ostne (harpúny) a podobne.
Poslednú vyzu na Slovensku ulovili v roku 1925 pri Štúrove, merala tri metre a desať centimetrov, vážila 150 kilogramov a mala 30 kilogramov ikier (Dvořák 2007). Vidieť jednu z posledných výz na Slovensku mali možnosť zoológovia v roku 1957 pri obci Sap. Pozorovanie neskôr osobne potvrdil svetoznámy ichtyológ Eugen K. Balon.
Posledná zdokumentovaná vyza v Dunaji, bola ulovená do záťahovej siete pri Paksi v Maďarsku v roku 1987, merala tri metre a vážila 181 kilogramov. Pravdepodobne zostala po vybudovaní Železných vrát „uväznená“ v úseku nad priehradou. Bežne však vyzy v Dunaji podľa dobových dokumentov dosahovali omnoho väčšie rozmery - pekný, takmer šesť a pol metra dlhý model vyzy, môžete vidieť v bratislavskom Prírodovednom múzeu.
tags:
