Neskoré Zemiaky: Konzumácia, Odrody a Bezpečná Príprava

Zemiaky sú na Slovensku obľúbenou potravinou a vieme ich pripraviť na stovky spôsobov. Počas sviatkov sa zvyčajne spotreba zemiakov zvýši. No v častej konzumácii a hlavne v príprave zemiakov môže na nás číhať nebezpečenstvo. Kedy si na zemiaky naozaj máme dať pozor? Spýtala som sa odborníčky na výživu, RNDr. Barbary Svieženej PhD.

Výživová Hodnota a Konzumácia Zemiakov

Striedma konzumácia zemiakov je súčasťou zdravej výživy, avšak ich hodnotu netreba preceňovať. Vo všeobecnosti v súčasnosti ich spotreba skôr klesá - z historického hľadiska začali byť preferované skôr v súvislosti s väčším výpadkom obilovín.

Zemiaky sú určite zdrojom hodnotných živín, avšak do veľkej miery to závisí aj od spôsobu ich kuchynskej prípravy či vhodnej kombinácie s inými potravinami. Napríklad, samotné zemiaky môžu pôsobiť benefične pri hypertenzii (vysokom krvnom tlaku), ak ich však hojne posolíme, výhoda vyššieho obsahu draslíka v zemiakoch sa vynuluje. Zemiaky môžu ovplyvniť hladiny cukru v krvi, preto pri cukrovke je vhodné množstvo prijatých zemiakov sledovať. Zemiaky môžu byť rizikové aj z hľadiska ich konzumácie v kombinácii s liekmi na zrážanlivosť krvi. Pre vyšší obsah škrobu a vyšší glykemický index pri istých úpravách (zemiaková kaša) môžu byť nevhodné aj u ľudí s nadváhou a obezitou.

Pri nich odporúčame konzumáciu zemiakov max 3x do týždňa, a ideálne pečené aj so šupkou (vyšší obsah rezistentného škrobu). Obsah živín záleží od odrody, pôdy, pestovania a samozrejme skladovania a spôsobu úpravy v kuchyni. Vo všeobecnosti má zemiak 75 % vody, asi 15 % škrobu, približne 1 % bielkovín, 0,1 % tuku, 0,6 % vlákniny. Zaujímavý je obsah vitamínu C (samozrejme v uskladnených zemiakoch množstvo tohto vitamínu klesá na zanedbateľné množstvo), betakaroténu, vitamínov skupiny B, a minerálov: vápnik, horčík, draslík, železo. či fosfor (v surovom stave).

Bezpečná Príprava a Konzumácia

Jedenie zemiakov je bezpečné, ak dodržiavame niektoré základné pravidlá ich prípravy (odstrániť miesta s potencionálne vyšším obsahom nebezpečných glykoalkaloidov, najmä solanínu). Najväčšia koncentrácia je pod šupkou, a zvyšuje sa po vystavení svetlu. Najviac solanínu je v okolí púčikov (očiek) - tie treba určite vyrezať do väčšej hĺbky, a tiež v okolí poranení samotnej hľuzy. Na druhej strane, koncentráciu solanínu vieme znížiť pri teplotách od 170 °C a tiež použitím vhodných korenín pri vare, ako je napríklad kmín.

Zo štúdií vyplýva, že množstvá glykoalkaloidov v zemiakoch určených na konzumáciu sú vo všeobecnosti nízke a odstránenie spomínaných častí pred varením je postačujúce z hľadiska bezpečnosti. Obsah alkaloidov sa sleduje počas šľachtenia odrôd. Šľachtitelia nesmú prekročiť dávku 0,2 mg/g zemiakov. Po osvetlení uskladnených zemiakov táto hodnota môže narásť na 1 mg solanínu na gram. Nebezpečná dávka je 200 mg, čo znamená, že dospelý človek by musel zjesť 1 väčší zelený zemiak (surový).

Pre malé deti je vhodné zemiaky ošúpať a povariť alebo dusiť nad parou, aby sa nestratil väčší obsah živín. Dôležité však je, aby sme zemiaky pre deti pripravovali čerstvé a aby ich jedli ešte teplé. Škrob z čerstvo uvarených zemiakov je dobre stráviteľný. Po ochladení sa však menia fyzikálne vlastnosti škrobu. Pri ochladzovaní a opakovanom ohreve narastie množstvo nestráviteľného (rezistentného RS3 škrobu) až na 12%. Bez ohľadu na odrodu, varené zemiaky majú menej rezistentného škrobu v porovnaní so zemiakmi pečenými, najviac je však práve v ohrievaných zemiakoch. Pre deti je vhodné aj zmiešať zemiakové pyré s iným druhom koreňovej zeleniny.

Čisté šupky zo zemiakov získané napríklad odlúpnutím po ich naparení majú výbornú nutričnú hodnotu. Sú zdrojom dobre stráviteľného škrobu, bielkovín (aj aminokyselín lyzínu či metionínu), vlákniny a množstva minerálov. Nepoznám veľa možností na gastronomickú úpravu, ale dajú sa napríklad upiecť v rúre spolu napríklad s lístkami kučeravého kelu, na chutné večerné čipsy :-).

Varné Typy Zemiakov

Erteple, grule, krumple či švábka? Jednoducho zemiaky! Surovina, ktorú nájdeme v domácnosti každej gazdiny, modernej či klasickej. Na to, aby každé jedlo malo tú správnu chuť a konzistenciu, je dobré vedieť, z akého typu zemiakov ho pripraviť. Existuje množstvo druhov, ale len niekoľko z nich je varných.

Okrem vyššie spomenutých vlastností zemiaky rozdeľujeme aj podľa typov, ktoré určujú vhodnosť na spracovanie a použitie.

• Typ A: Tento druh zemiakov sa ľahko nerozvarí, je pevný a aj po uvarení drží svoj tvar. Ide o obľúbenú skorú odrodu zemiakov typu A. Šupka ja tenká a hladká, pričom dužina je lahodná s maslovou chuťou a pevnou štruktúru plodu. Kennebec zemiaky sú vhodné na prípravu šalátov, polievok, k duseným pokrmom či na vyprážanie.
• Typ B: Zemiaky typu B patria do skupiny univerzálnych zemiakov. Na rozdiel od typu A, majú vyššiu tendenciu sa mierne rozvariť.
• Typ C: Céčkové zemiaky sú zo všetkých druhov varných zemiakov najkrehkejšie a najsypkejšie, teda sa ľahko rozvaria.
• Typ D: Zemiaky typu D len ťažko nájdete na regáloch supermarketov, pretože spomedzi ostatné druhy sú tieto pre bežnú konzumáciu najmenej vyhovujúce.

Okrem bežných druhov sa možno stretnete aj so zmiešanými druhmi. Najčastejšie sú to typy AB alebo BC. Využitie takejto kombinácie vlastností slúži na všetko z daného druhu, pričom zemiaky budú mať prevahu vlastností prvého písmena.

Skoré, Poloskoré a Neskoré Zemiaky

I napriek tomu, že batáty u nás radíme medzi zemiaky, nepatria do tejto skupiny čeľadí. Skoré zemiaky majú tenkú šupku a ich konzistencia je lahodná. Skoré zemiaky sa zbierajú od mája do júna. Počas pestovania, skorá odroda zaberá v záhrade menej miesta, pričom sú aj menej náchylné na „škvrnovosť“ a choroby.

Zber poloskorých zemiakov sa deje od júla do septembra. Tieto zemiaky sa perfektne hodia na letné grilovačky podávané priamo z grilu.

Neskoré zemiaky majú hrubšiu šupku a možno ich použiť v rámci akejkoľvek prílohy. Pri správnom skladovaní vám dokážu vydržať aj dlhšiu dobu v porovnaní so skorými. Neskoré zemiaky sa zbierajú od septembra do októbra a sú vhodné na uskladnenie aj počas zimy.

Príprava Zemiakov

Varenie zemiakov je hotová alchýmia. Na to, aby sme zo zemiakov vyťažili čo najviac nutrientov, sa odporúča zemiaky zaliať mierne nad ich povrch. V hrnci zemiaky zalejte takým množstvom vody, aby zemiaky zakryla. Dôležité je poznamenať, že čím dlhšie trvá zemiakom prísť k varu, tým rýchlejšie strácajú na vitamínoch a mineráloch.

Varenie na pare patrí k najzdravším spôsobom prípravy zeleniny celkovo. Parením sa v zemiakoch zachová najväčšie množstvo vitamínov a udrží sa ich typická chuť.

Zemiaky kvôli obsahu škrobu po očistení majú tendenciu sčernať. V prípade, že ste očistili viac zemiakov než spotrebujete, vložte ich do misky so studenou vodou.

Zemiakový Šalát: Zdravšia Verzia

Slovenské domácnosti najmä cez sviatočné dni zvyknú pripravovať zemiakový šalát. V tomto prípade zemiaky nie sú v šaláte tou najhoršou zložkou - ide skôr o prítomnosť sladkej smotany či majonézy a podobných dochucovadiel. Keďže ja osobne takýto šalát nejem, pochutnám si napríklad na náhrade zemiakov zelerom, batátom, či tekvicou.

Pestovanie Zemiakov

V dnešnej dobe, kedy všetko dokážeme kúpiť v najbližšom supermarkete vzniká otázka, či má zmysel venovať čas, financie a trpezlivosť vlastnému pestovaniu. Zemiaky pestované vo vlastnej záhrade sú však nenahraditeľné. Zemiaky sú všestrannou základnou potravinou v domácnostiach.

Február je mesiac, kedy je vhodné začať sa zaoberať výberom sadbových zemiakov. Často sa naskytuje otázka, či je vôbec nutné kupovať novú sadbu alebo stačí nasadiť zvyšky z predošlej úrody?

Dôvodom prečo použiť certifikované sadivo namiesto konzumných zemiakov z obchodu, je že certifikovaná sadba bola vypestovaná za účelom ďalšieho množenia a teda zodpovedá určitému predpismi stanovenému biologickému stavu. Tým, že bola pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje žiadne vírusy, nematódy alebo plesne, ktoré by ste si jej ďalším pestovaním mohli preniesť na novú úrodu alebo do pôdy na záhrade. Konzumné zemiaky bývajú tiež často ošetrené proti klíčeniu.

Pri výbere zemiakov je dobré vyšpecifikovať hlavný účel použitia. Hľadáte zemiaky tvrdšej konzistencie, nerozváravé na prípravu zemiakového šalátu? Zemiaky, ktoré ľahko upečiete no nerozpadávajú sa pri varení?

Veľmi dôležitým kritériom pri výbere sú pôdne podmienky, výskyt chorôb a škodcov v danej lokalite. Každá odroda je rôzne odolná voči jednotlivým chorobám. Je málo známe, že náchylnosť na jednotlivé choroby môže byť iná na listoch a iná na hľúzach. Výskyt niektorých chorôb ako chrastavitosť alebo pleseň zemiaková priamo súvisí s typom pôdy. V prípade, že pestujete v piesčitých pôdach hľadajte odrody rezistentné na chrastavitosť. Ideálnym PH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0. Ph vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.

S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. Pred samotnou výsadbou zemiakov je nutné nechať hľuzy predklíčiť. Tento proces trvá približne 2 - 3 týždne.

Sadbové zemiaky sadíme do pôdy, ktorej teplota by nemala mať menej ako 6 stupňov Celzia. Zemiaky môžete vysádzať dokonca aj vo vlastnom parenisku či fóliovníku. Pokiaľ ste v sadení začiatočník, osvojte si predtým základné body, ktoré vám pomôžu pri starostlivosti o vaše rastliny.

tags: