„Boh nikdy nevolá k dielu, ku ktorému by nedal potrebné milosti.“ Aj s takouto myšlienkou sv. Vincenta de Paul, napísanou na záložke s motívom Pána Ježiša, sme odchádzali z Provinciálneho domu Spoločnosti dcér kresťanskej lásky v Nitre v nedeľu 14. júna 2015.
Duchovné cvičenia a prijatie do ZZM
Po duchovných cvičeniach, ktoré viedol P. Ondrej Skočík CM, sme boli všetci plní pekných dojmov a duchovných zážitkov. Duchovné cvičenia boli ukončením tejto polročnej formácie a zároveň boli akoby ukončením Školy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie (keďže prebiehali počas týchto dvoch veľkých sviatkov). Výraznou bodkou bolo prijatie do aktívneho členstva ZZM, a to počas nedeľnej svätej omše.
V jeho homílii zazneli tieto myšlienky: “….mnohí z Vás sa za krátky čas zasvätíte Panne Márii, ktorá je sprostredkovateľkou všetkých milostí a darov….. ….mnohí, ktorí budete vstupovať do združenia, ste prešli istou formáciou, stretnutiami, poznaním tajomstva Božej lásky, tohto odkazu neba pre nás…. má svoje pokračovanie, a to máme teraz preniesť do nášho života v prospech Božieho kráľovstva spolu s Pannou Máriou. Staňme sa teda naozaj aktívni. z Boha lásku a snažia sa ju rozdávať, napriek tomu, že prídu mnohé ťažkosti, nejaké nepríjemnosti, nejaké krízy. ktorou máme ísť. Boh je láska a ten, kto je v Bohu, zvíťazí.
Po homílii nasledoval obrad prijatia aktívnych členov do Združenia Zázračnej medaily. Na znak príslušnosti k združeniu dostal každý člen z rúk P. Ondreja dekrét o prijatí, ktorý bude tento slávnostný deň pripomínať; odznak združenia - Zázračnú medailu, ako stálu prítomnosť Panny Márie a štatúty združenia, ktoré budú našim sprievodcom a zapísali sme sa do Knihy aktívnych členov združenia. P. do združenia. v očiach slzy. Veď sme sa spoločne prihovorili Bez hriechu počatej Panne Márii, Matke Božej a Matke ľudí, učeníčke Ježiša Krista a podľa príkladu sv. Kataríny Labouré sme si ju zvolili za Matku, aby sme sa zasvätili Bohu, nášmu Otcovi.
… prijmi celé moje bytie, disponuj so mnou, telom i dušou, aby som tak mohol/a nasledovať Krista a prijať svetlo a silu Ducha Svätého.» V kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily sme sa so zázračnými medailami na krku cítili ako skutočné Božie deti v sieni kráľovstva nášho Otca; ako deti, ktoré Mu plne dôverujú. a vo všetkých srdciach. Jemu na slávu po všetky veky vekov.
Obetné dary a torty
Obetné dary niesli novoprijatí členovia v sprievode. Medzi darmi boli dve torty zlatej farby - jedna symbol rubu a druhá líca Zázračnej medaily - dielo a dar jednej z prijatých aktívnych členiek, Alenky Kozárovej zo Šurian. Po slávnostnom požehnaní, na záver sv. omše, nasledovalo poďakovanie pátrovi, sestrám, duchovnému sprievodcovi o. biskupovi Mons. Štefanovi Vrablecovi.
História výroby koláčov
História výroby koláčov je fascinujúca a siaha tisíce rokov do minulosti. Oslávte Deň koláčov, ktorému každý rok venujeme na celom svete špeciálnu pozornosť práve 23. januára.
- Egypt (okolo 2000 pred Kr.): Prvé „koláče” boli jednoduché zmesi obilia a medu.
- Grécko a Rím: Gréci zdokonalili koláče pridaním orechov, ovocia a medu. Rimania potom tieto recepty rozšírili o techniky používania cesta a náplní.
- Európa: V stredoveku sa koláče stali bežnejšími, najmä vďaka rozvoju pečenia chleba.
- Renesancia (14. - 17. storočie): Objavenie cukru ako základnej prísady zmenilo koláče na sladkú delikatesu. Pečenie sa stalo umením, a to najmä na kráľovských dvoroch.
- 18. - 19. storočie: Koláče sa stali dostupné všade. Priemyselná výroba a vznik pekární priniesli lacnejšie a rozmanitejšie produkty.
- 20. storočie: Koláče sú dnes neoddeliteľnou súčasťou osláv, od narodenín po svadby. Vďaka sociálnym sieťam a televíznym reláciám o pečení je príprava koláčov aj kreatívnym hobby.
Moderné trendy zahŕňajú používanie bio surovín, bezlepkové varianty či vegánske recepty. Výroba koláčov prešla od jednoduchých chlebových placiek cez kráľovské delikatesy až po dnešné kulinárske umenie. Každá kultúra prispela k ich vývoju, čím vznikol nekonečný svet chutí a možností.
Deti zvyčajne obľubujú sladké koláče, ktoré sú vizuálne atraktívne a plné chutí, ktoré poznajú. Koláče sú zvyčajne jemné, mäkké a ľahko sa jedia, čo je pre deti príjemné. Farebnosť koláčov je pre deti tiež lákavá. Koláče mávajú pestré polevy, ovocie, čokoládové ozdoby alebo detské motívy, čo ich robí vizuálne príťažlivými. A deti milujú jedlo, ktoré vyzerá zábavne a lákavo. Koláče sa stali aj akousi odmenou za dobré správanie alebo úspechy, čím u detí získali mimoriadnu emocionálnu hodnotu.
Pôst v Starom Zákone
V Starom Zákone je pôst aktom pokory, pokánia a zbavenia sa zlých skutkov. Potrebná je taktiež duchovná disciplína a zbožná pokora. Ide o vyjadrenie ľútosti a kajúcnosti. Písmo nám hovorí o Rajskej záhrade, kde bol strom, z ktorého nemohli Adam a Eva jesť. Mojžiš prv než prijal tabule sa postil, Eliáš pred stretnutím na hore sa postil a Ezdráš prv ako sa vydal na cestu tiež.
Pôst v Novom Zákone
Nový Zákon a pôst v ňom dokonale charakterizuje sv. Peter Chryzológ slovami: „Pôst je dušou modlitby a milosrdenstvo je životom pôstu.“ Kristus vysvetľoval pôst v kontexte duchovného života a pokánia. V Matúšovom evanjeliu 6, 16-18 varoval pred verejným prezentovaním pôstu s úmyslom získať ľudskú pochvalu. Miesto toho povzbudil svojich učeníkov k tomu, aby pôst vykonávali s pokorným a skrytým srdcom, smerujúc svoju pozornosť k Bohu a duchovnému rastu.
Modlitby v Starom Zákone
Mnohé modlitby v Starom Zákone sú modlitbami chvály a vďačnosti, v ktorých ľudia oslavujú Boha za jeho stvorenie, milosrdenstvo a vernosť. Mnohí proroci a postavy Starého Zákona sa modlili v duchu pokory a kajúcnosti. V týchto modlitbách vyjadrovali svoje uznanie za hriechy a prosili o Božie milosrdenstvo. Ľudia v Starom Zákone často spájali svoje modlitby s Božími sľubmi a zmluvami. V modlitbách potvrdzovali svoju vernosť Bohu a prosili ho, aby bol verný svojim sľubom.
Modlitby v Novom Zákone
Význam a sila modlitby je presvedčivo dosvedčená v živote a spasiteľnej činnosti Ježiša Krista. Ježiš bez modlitby nevykonal ani jeden svoj čin. Svojich učeníkov naučil nenahraditeľnú modlitbu Otče náš, ktorá sa raz a navždy stala modlitbou Jeho svätej Cirkvi. Neprekonateľným vzorom modlitby je takzvaná arcipastierska modlitba, ktorú Ježiš vyriekol po ustanovení Eucharistie a pred svojím spasiteľným utrpením.
Obety v Starom Zákone
Jedným z hlavných dôvodov pre obety bolo spáchanie hriechov a obnovenie s Bohom. Židia obetovali zvieratá ako symbolický akt zmierenia s Bohom a očistenia od hriechu. Existovali rôzne druhy obetí (napríklad horlivé obete, obety chleba a vína) mali rôzne symbolické významy a boli spojené s rôznymi aspektmi náboženského života a kultu. Je dôležité poznamenať, že Starý Zákon obsahuje mnoho príkladov obetí, ale aj učí o duchovnom význame a hodnote oddanej srdcovej modlitby a kajúcnosti.
Obety v Novom Zákone
V Novom Zákone je opakovane zdôrazňované, že Ježišova obeta na kríži bola obetou za hriechy ľudstva. V Evanjeliách Ježiš hovorí, že prišiel „dať svoj život ako výkupné za mnohých“ (Marek 10,45). To znamená, že svojou obetou na kríži vynahradil hriechy ľudí. Apoštoli zdôrazňovali, že kresťania majú od Boha odpustenie hriechov na základe Ježišovej obety. Ježišova obeta slúži ako príklad obety a služby pre kresťanov. Kresťania sú vyzývaní nasledovať jeho príklad a byť ochotní obetovať svoje životy pre Boha a pre službu druhým.
Cirkev v Starom Zákone
Starý Zákon sa nezaoberá priamou existenciou ani pojmom cirkev v tom zmysle, ako ho poznáme v kresťanskej tradícii. Miesto toho sa v Starom Zákone hovorí o zboroch alebo zhromaždeniach ľudu, ktoré sa stretávali na náboženské a kultové účely, ale to boli zväčša národné alebo komunitné zhromaždenia izraelského národa. Starozákonný Izrael mal zbor alebo zhromaždenie, ktoré sa zhromažďovalo na dôležité náboženské sviatky a pri dôležitých náboženských udalostiach, ako boli napríklad obetné obrady v chrámoch.
Udalosti vo farnosti Myslava
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1990 | Vysviacka otca biskupa Alojza Tkáča. Novým správcom farnosti sa stal vdp. Pavol Bugoš. |
| 1991 | Obnova ružencového bratstva. Začiatok maľovania kostola. |
| 1993 | Rozdelenie farnosti Myslava na 2 farnosti: Myslava a KVP. Pokračuje prestavba a stavba fary. |
| 1994 | Posvätenie nového zvona pomocným biskupom Bernardom Boberom. |
| 1995 | Úmrtie kostolníka Jozefa Macáka. Svätá omša z kostola vysielaná na celé Slovensko. Druhá návšteva Slovenska svätého Otca Jána Pavla II. |
| 1996 | Založenie Misijného omšového spolku. |
| 1998 | Postavený a vysvätený Dom rozlúčky na cintoríne. Úmrtie kostolníka Michala Kelbela. |
| 1999 | Farnosť dostala posilu v osobe kaplána Mgr. Ing. Dušana Lupča. Úmrtie kostolníka Tibora Sobotku. Duchovná obnova pred adventom. |
| 2000 | Začiatok ľudových misií pre farnosti KVP a Myslava. |
| 2002 | Správca farnosti Pavol Bugoš promovaný na Doktora posvätnej teológie. Príchod vdp. Martina Uháľa. |
| 2003 | Diakonskú prax si vykonával diakon Jozef Sabo. Obnova Ružencového Bratstva. |
Celé slávnostné podujatie sa začalo svätou omšou, ktorú celebroval v sprievode nášho duchovného otca aj vdp. Michal Tondra, dekan z Trstenej. Do slávnostnej vigílie sa zapojil aj obecný úrad, ktorý hlavne reprezentoval starosta obce Vladimír Borák, poslanci OZ a aj zamestnanci Ocú. Zvláštnosťou sv. omše boli aj špecifické obetné dary : svieca, ruženec, kameň, lieky, torta, lesné a záhradné plody. Prvý deň osláv sa začal na obed sviatočnou furmankou. O 13:00 hod. sa na amfiteátri zišla takmer celá obec, aby ako inak ako svätou omšou jednak „odštartovali“ oslavy, no zároveň si uctili sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Po omši nám Oravské múzeum priblížilo históriu zalóženia našej obce, a grófka Helena Thurzo „osobne“ odovzdala poverovaciu listinu starostovi obce. Nasledoval príhovor starostu obce V.
Veľkým prekvapením boli vystúpenia Veselovskýchj hudobnýchj skupín, ktoré sa nám po 20. ročnej prestávke predviedli v pôvodnom zložení, a to skupina VARIANT a „Pňačkovci“ - skupina TEMPO. V nedeľu pokračoval program vystúpením tanečných skupín TANKRU a BREJKERI, ďalej hudobných skupín SCHODY a KÉFAS. V piatok 14. Riaditeľka MKS p. Rydzoňová prečítala jednotlivo ocenených občanov a zástupcov miestnych spolkov a organizácií, starosta obce V. Mudr. Mgr. Serafín Balcerčík st. Ing. Serafín Balcerčík ml. Alžbeta Ganobčíková - najstaršia občianka v obci /nar. Jozef Stopjak - najstarší občan v obci /nar. Karol Pekarčík - najstarší občan v obci a spolková činnosť /nar. Mgr. Mgr. vdp. vdp. Ing. Mudr.
tags: #Torta








