So slávením sviatkov Veľkej noci a kresťanských obradov sa už tradične spája aj požehnanie jedla. Práve táto súčasť veľkonočných sviatkov je skôr regionálnym zvykom na východe Slovenska.
„Jedno slávenie je v kostole okolo stola a druhé slávenie je doma okolo stola, ale vždy je to stolovanie, a preto jedlo má významnú funkciu. Ak chceme vyjadriť nejaké spoločenstvo, tak pripravíme hostinu. Symboly, ktoré sa na Veľkú noc používajú, napríklad vajíčko ako symbol nového života, pretože všetko začína od vajíčka, od jadra. Symboly korešpondujú s posolstvom Veľkej noci, s posolstvom nádeje, oživovania, kolobehu sveta,“ skonštatoval Mons. Anton Fabian.
Požehnanie jedla sa vo väčšine dedín a miest uskutočňuje zvyčajne ráno na Veľkonočnú nedeľu. V Košiciach si môžete dať požehnať potraviny aj dnes.
Ide pôvodne o rusínsky zvyk, ktorý sa rozšíril na celé územie Slovenska. Pôvodné nemecké obyvateľstvo jedlo nesvätilo.
Do prúteného koša sa pripravili vajíčka, šunka, klobásky, chlieb, koláče, chren, soľ, maslo a v niektorých oblastiach zvykli priložiť aj víno alebo pálenku. Jedlo sa svätilo na prvej, rannej, svätej omši.
Potom sa v domácnostiach usporiadala slávnostná hostina, podobná tej vianočnej. Niekde sa udržal zvyk, že matka po návrate domov z omše kládla košík každému členovi domácnosti na temeno hlavy, ako ochranu pred zasiahnutím bleskom, alebo aby sa hromov nebáli.
Na začiatku sa predniesla modlitba. Zväčša otec rodiny, gazda, rozkrojil prvé vajíčko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny. Každý dostal jeden mesiačik, ako symbol zmŕtvychvstania a znovuzrodenia. V nešťastí si mali spomenúť, s kým v ten deň jedli veľkonočné vajíčko a nešťastie ich nakoniec obišlo.
Počas hostiny sa mali všetci najesť do sýta, čo malo zabezpečiť sýtosť po celý rok. Ani jedna omrvinka nesmela vyjsť nazmar. Omrvinky, škrupinky či kosti sa starostlivo odložili, lebo sa im prikladala magická moc.
Slovo Pascha je odvodené od starej židovskej slávnosti Péssach. Paska, či pascha, paschaľnyj chlib, mama pascha, sa piekla na Bielu sobotu. Tradícia pasky sa k nám rozšírila z východného kresťanského obradu.
Zvykol sa piecť prevažne v oblasti severovýchodného Slovenska. Niekde bol na povrchu vyzdobený pečenými vrkočmi a guľôčkami z cesta, čo malo pripomínať tŕňovú korunu Ježiša Krista. Pasky sa zvykli piecť aj v rôznych veľkostiach. Veľká bola určená na svätenie, menšia sa pripravila pre návštevy a drobné pasky sa piekli pre deti.
Upečená paska sa ráno na Veľkonočnú nedeľu vložila do košíka k ostatným jedlám ako vajíčka, šunka, klobásy, tvaroh a pod. Jej príprava, pečenie a konzumácia mala obradný charakter. Jej veľkosť či chuť po upečení predpovedali budúcu úrodu.
Pred rozkrájaním ho gazda zo spodnej strany prežehnal znakom kríža. Paska sa pri slávnostnom stolovaní rozdelila medzi všetkých členov rodiny a jedla sa ďalšími posvätenými pochutinami. Pravidlom bolo, že ani jedna omrvinka nesmela vyjsť nazmar.
Od škrupiniek z uvarených vajec až po omrvinky z obradnej pasky. Niekde dal gazda z posvätených jedál dobytku aby boli celý rok zdravé, plodné a silné.
Samozrejme sa v rôznych oblastiach a regiónoch Slovenska piekli rôzne obradné pečivá. Niekde to bola pascha, inde pečka, veľkonočná baba, veľkonočný koláč alebo vianočka. Každý región má svoje obradné pečivo, ktorému boli pripisované magické účinky.
Veľké jarné upratovanie museli gazdinky každoročne ukončiť najneskôr týždeň pred Veľkou nocou. To znamená, že na Kvetnú nedeľu už bol v každom dome poriadok. Počas Veľkého týždňa už ani okná neumývali, ani nič neprali.
Na Bielu sobotu katolícki veriaci (rímski aj grécki) pripravovali jedlá na svätenie do košíka, evanjelickí veriaci pripravovali také isté jedlá s tým rozdielom, že ich nesvätili.
V Čaklove už na Veľký piatok gazdiné v keramických formách piekli veľkonočný koláč - baránka, ktorého potom zdobili bielou sladkou plnkou. Varili tiež veľkonočné vajíčka v cibuľových šupkách, aby ich zafarbili. Neskôr ich ozdobovali aj voskom. Keďže je to deň prísneho pôstu, jedli iba pečené zemiaky s „juchu“.
V obci Čaklov na Bielu sobotu deň varili šunku v kapuste, klobásy, cviklu a v neposlednom rade z mlieka a vajec pripravili „sirec“, ak tak neurobili už deň predtým. V neskoršom období aj „pulňeňinu“, ktorá sa piekla z mäsa, chleba a vajec. Potom gazdinky z každého jedla dali do košíka, pridali ešte soľ, chren, slaninu, vajíčka a pálenku. Košík nakoniec prikryli tkaným ručníkom a pobrali sa s ním do kostola. Po obrade Vzkriesenia pred kostolom kňaz košíky s veľkonočným jedlom posvätil.
Po posvätení sa každá gazdiná ponáhľala rýchlo domov. Susedy sa navzájom aj predbiehali, ktorá je šikovnejšia. Panovala totiž povera, že ak rýchlo prídu domov, skoro dokončia žatvu a kravy im nebudú utekať z poľa domov. Okrem toho ešte gazdiná, keď dobehla do dvora, raz obehla s košíkom okolo domu. Až potom s kresťanským pozdravom Pochválený Ježiš Kristus - alebo na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno u gréckokatolíkov s pozdravom Christos voiskres - vošla do domu. Položila košík na stôl a všetky požívatiny z neho vybrala a nakrájala na tanier. Pred jedlom sa všetci spoločne pomodlili. Pokiaľ sa všetci nenajedli, gazdiná nesmela od stola odísť, lebo verili, že by tak počas celého roka nemala ani chvíľku voľného času. Okrem toho platil pre gazdinú zákaz piť počas jedenia vodu, aby vtáky neozobávali mladú pšenicu.
V Hanušovciach nad Topľou veľkonočný syr pripravujú niektoré rodiny slano-korenistej chuti, iné ich varia na sladko. Aj tu sa každá gazdiná s veľkonočným košíkom ponáhľala rýchlo domov, lebo sa hovorilo, že ktorá prvá domov dorazí, skôr robotu na poli porobí. Občas to vyústilo až do humornej situácie, keď v snahe predbehnúť susedu sa gazdinej vysypal obsah košíka na cestu.
V obci Komárany do veľkonočného košíka okrem bieleho koláča „paski“ dávali veľkonočný syr, ktorý nazývali aj „hrudka“, tiež šunku, ktorú údili celú aj s kosťou, vajíčka a klobásu. Priložili cviklu v sklenenom pohári, kus slaniny, maslo a soľ. Okrem toho v tejto obci pripravovali na Veľkú noc aj mäsový syr. Pripravovali ho tak, že osolené a okorenené rozbité vajcia rozmiešali s posekanou zelenou petržlenovou vňaťou a na drobné kocky pokrájaným chlebom, šunkou a slaninou. Túto masu vyliali na rozvaľkané hnetené alebo kysnuté cesto a upiekli v rúre. Mäsový syr však dnes už častejšie pripravujú bez podkladového cesta.
Pavlovské katolícke ženy nechystali na svätenie košíky, ale „zajdi“ s jedlom, ktoré išli dať posvätiť do hanušovského kostola peši cez chotár Hrabovec. Keď sa vracali domov, išli im naproti chlapi, aby im s ťažkým bremenom na chrbte pomohli. Svätenie jedál totiž bola na Šariši a Zemplíne výslovne ženská záležitosť.
V Sačurove okrem ostatných jedál varili na Bielu sobotu aj „sciranku“ so sladkým mliekom, aby sliepky niesli veľa vajec.
Keď sa na Bielu sobotu na oslavný liturgický spev v Hanušovciach nad Topľou mohutne rozozvučali kostolné zvony, gazdiná, ktorá v tom čase bola doma, vzala zvonček, spiežovec a cengajúc ním pobehala po celom dome, aby sa v ňom cez rok nezdržiavali hlodavce.
Zo sväteného jedla sa ani len omrvinka, ani vaječné škrupinky nesmeli len tak vyhodiť. V niektorých rodinách ich spálili, no na gazdovstvách mali iné využitie. V Pavlovciach uschovanú svätenú kosť zo šunky zasadili do zeme spolu so sadenými zemiakmi alebo inými okopaninami.
V Čaklove odkladali aj vaječné škrupinky a pri prvej orbe ich spoločne s kosťou zo šunky zaorávali do prvej vyoranej brázdy. V tejto dedine bolo tiež zvykom polievať dobytku nohy svätenou vodou, aby ich na paši neboleli.
Na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno chodievali svätiť jedlo gréckokatolícki veriaci v Sačurove. Ženy v obrúsku uviazanom okolo drieku zvanom „partok“ niesli veľkonočný koláč „pasku“. V košíku nechýbala šunka, doma uvarený vajcový syr, vajíčka, slanina. No a doma na stole nesmela chýbať takzvaná „pulňina“ zapečená s mäsom. Špecifikom oproti iným obciam je to, že tu dávali svätiť aj zápalky a kriedu.
Posvätenými zápalkami zažínali hromničné sviece počas ohrozenia živelnými pohromami. Kriedou označovali - ohraničovali svoje domy zvonku, aby zabránili pôsobeniu negatívnych síl zo záhrobia. S posväteným veľkonočným košíkom utekali gazdiné rýchlo domov, aby sa im kravy kde-kade netúlali, ale čo najskôr sa z poľa vrátili domov. Potom s ním obišli celé obydlie, aby sa v dome nechytil požiar. Škrupinky zo svätených vajec nevyhadzovali, ale zakopali do zeme, resp. na posvätenie niesli olúpané vajíčka.
Veľkonočná nedeľa bolo zároveň jedným z dvoch dní počas roka (druhým bolo Božie narodenie 25. decembra), kedy sa nevarilo, nežehlilo, a dokonca ani riad neumýval. Všetko muselo byť pripravené - navarené a vyžehlené - deň predtým.
Jedli sa iba posvätené jedlá a v tento deň nechodili ľudia na žiadne návštevy, aj dedinská krčma bola zatvorená (Čaklov).
Po návštevách sa v túto nedeľu nechodilo, iba ak k rodičom.
K tradíciám kresťanov po celom svete patrí aj požehnávanie veľkonočných pokrmov. Tradičné veľkonočné košíky obsahujú šunku, vajíčka, syr, pasku, ale aj soľ či pŕhľavu.
„Požehnanie veľkonočných pokrmov je starobylá tradícia, ktorá siaha minimálne do 12. Podľa gréckokatolíckych obradov požehnáva kňaz jedlo až po svätej liturgii v Nedeľu Paschy. „Predtým ešte medzi treťou a štvrtou hodinou nadránom slávime utiereň. Tradícia požehnávania jedál, ktorú kresťania prebrali zo židovského prostredia, spájala v sebe dve skutočnosti. Prvou z nich je tzv.
Pri symbolike požehnania jedál zohráva dôležitú úlohu aj čas. Zároveň však dodáva, že „zaujímavé je aj symbolické vysvetlenie niektorých stredovekých cirkevných spisovateľov, ktorí hovoria, že ako sa diabol odvážil pokúšať Ježiša po skončení štyridsaťdňového pôstu, keď vyhladol (porov.
Jedlá si každý prinesie v košíku, ktorý naplní obradnými veľkonočnými jedlami a zakryje vyšívaným či tkaným obrúskom. Zaujímavou otázkou je, čo urobiť v prípade, ak sa všetko požehnané jedlo neskonzumuje.
Veľkonočná nedeľa bola vrcholom sviatočných dní. Skončil sa 40-dňový pôst a práve preto bol v tento deň obed najhonosnejší. Pozostával z viacerých chodov a nesmeli chýbať ani rôzne druhy koláčov, ktoré sa v minulosti pripravovali iba počas sviatkov.
tags:
