Séria kníh Slepačia polievka pre dušu je známa po celom svete pre svoje dojímavé, poučné a veselé príbehy, ktoré sa prihodili ľuďom z rôznych kútov sveta. Tieto knihy ponúkajú čitateľom pohľad na rôzne životné situácie, motivujú k pozitívnemu mysleniu a hľadaniu šťastia v každodenných maličkostiach.
Čo robí Slepačiu polievku pre dušu tak výnimočnou?
Slepačia polievka pre dušu je skvelá a zároveň dáva priaznivý odkaz ďalším generáciám. Ponúka príbehy, ktoré ukazujú, že šťastie je o našom postoji rozhodnúť sa byť šťastný a že šťastie spočíva v každodenných maličkostiach, vďačnosti a z toho, aby sme si vzali zo zlej a nepriaznivej situácie to najlepšie.
Knihy z tejto série sú určené pre tých, ktorí sa ešte len zoznamujú s príbehmi zo Slepačej polievky a s knihami zameranými na osobný rozvoj. Odporúčam ju tým, ktorí radi čítajú príbehy na zamyslenie, pozitívne myslenie a hľadajú podporné slová k svojmu životu.
Vydávame knihy z oblastí biznis, motivácia, osobný a duchovný rozvoj, alternatívna medicína a jazyková literatúra, vždy sa pri výbere pýtame, čo daná kniha prinesie čitateľovi. Bude z nej mať úžitok? Posunie ho niekam? To sú pre nás hlavné kritériá a v rámci nich sa snažíme vyberať to najlepšie, čo sa v daných oblastiach v zahraničí vydáva a je relevantné pre náš trh.
Príbehy zo života
Pri troch malých deťoch sa denne deje všeličo vtipné. Ako prvá mi napadla jedna „nehoda". Varila som v kuchyni obed a začula som vedľa z izby moje 2 malé dcérky: „Uvidíme, čo mamina na to povie". A už som letela ako blesk, ale vlasy mladšej z nich som už nezachránila. Poprosila staršiu sestru, aby ju ostrihala a ona tak veľmi ochotne spravila s ružovými kvetinkovými nožnicami . Potom sme išli ku kaderníčke a tá ju pochválila, že okrem niektorých „zubov" to nie je až také zlé a môže z nej byť kaderníčka, ktorou teraz chce byť .
Je to už vyše dvadsať rokov, keď bol môj syn ešte škôlkar a boli sme na výlete v Piešťanoch. Prechádzali sme cez ,,Sklený most" a môj syn zostal stáť s veľkým úsmevom na tvári, oči mu žiarili a v tom skríkol: ,,Jeeej, trpaslíci, škriatkovia !" A rukami ukazoval pred seba. Keď som tým smerom pozrela, myslela som, že sa prepadnem od hanby, lebo oproti nám kráčali asi manželia v strednom veku malého vzrastu, ktorí boli výškovo ako môj syn. Darmo som synovi potichu vysvetľovala, že sú to obyčajní ľudia, syn už v hneve kričal. ,,A sú to škriatkovia a sú..." . Ešteže sa ti ľudia nenahnevali a len potichu prešli okolo nás.
Dcéra, keď bola malá, zostávala v škôlke posledná, lebo dlho spala a vystrájali ju domov upratovačky. Bývali sme od škôlky asi 3 minúty. Raz sa zjavila doma hneď poobede, že vraj sa jej nechce spať. Doma boli len starší synovia, ktorí prišli zo školy, tak boli trošku zaskočení a jeden z nich hneď bežal do škôlky, či im tam náhodou nechýba. Samozrejme tam poplach, pri 40 deťoch si nikto skôr nevšimol, že im jedno prekĺzlo a ušlo. Holt, bola iná doba, teraz by mi to už také úsmevné asi neprišlo.
Úsmevná chvíľa to bola hlavne pre ňu - neterku, keď mi ráno pred odchodom do práce zobrala mobil a omylom vypla budík. Nás najstarší si mýlil pojmy dávno a nikdy. A pár krát to vyzeralo na sociálku, keď mi v obchode povedal- mami kúp mi vodu ja som nikdy nepil. Naša dcéra ako škôlkarka povedala učiteľkám všetko, čo mohla. Takže učiteľky sa pravidelne bavili na nás účet. Keď ma v jeden deň, keď zrovna manžel nebol doma, navštívil môj šéf, neskôr môj brat a potom ešte aj známy, tak dcéra v škôlke povedala, že včera tatinko nebol doma a maminka mala na návšteve TROCH UJOV, ale chodili postupne. Znelo to všelijako, ale našťastie dcéru a aj mňa učiteľky v škôlke už dobre poznali, tak tušili, že je všetko OK. Na najbližšom rodičovskom združení sme sa na tom dobre pobavili.
Moja dcéra ako žiačka ZŠ- nechcelo sa jej na vyučovanie v pondelok, tak vopchala ortuťový teplomer do nedeľňajšej kuracej polievky, chcela nás nastrašiť, akú má vysokú teplotu. Teplomer samozrejme praskol a šťastie bolo, že sa dieťa priznalo, skôr ako sme začali jesť, polievka sa vyliala a začala variť nová, zeleninová.
Vnúčika som uložila späť a ja som sa išla osprchovať. On vstal a išiel má pozorovať. Skríkol: ,, Baaabka, ty máš vyfučané prsia." U mamy, ktorá kojila videl iné. Ale zať bol ochotný, že donesie kompresor a nafúka.
O slepačej polievke a ľudskej dobrote
Poltár sa okrem krásnej okolitej prírody mohol v tých časoch popýšiť komplexom veľkej sklárskej fabriky, ktorá už na prvý pohľad prezrádzala, že sa v jej útrobách vyrába niečo výnimočné. Obchodní zástupcovia ma hneď po mojom príjazde milo privítali a začali ma zaúčať do tajov tohto podniku. Poltárska skláreň spustila svoju výrobu v roku 1959, pričom sa zamerala na produkciu úžitkového skla, sodnodraselného skla a krištáľu.
Ukážky produktov z týchto materiálov mi boli ukázané vo vzorkovni, ktorá bola domovom naozaj mimoriadne zaujímavých a esteticky podmanivých produktov - či už to boli krištáľové vázy, poháre, taniere alebo rôzne výrobky z priezračného skla, na všetkých týchto produktoch bola viditeľná kvalitná a poctivá čistá ručná práca. O to šokujúcejší bol pre mňa pohľad do výrobne týchto krásnych predmetov, keďže ich produkcia vôbec nebola taká čistá a hladká akými sú samotné výrobky. Zamestnanci vo výrobe pracovali v tvrdých podmienkach v zajatí uhľového oparu, keďže uhlie a pece sú nevyhnutnou súčasťou výrobného procesu v sklárňach. O to mimoriadnejší bol pre mňa samotný výsledok ich náročnej práce.
Nielen obchodní zástupcovia ale i zruční sklári a ostatní ľudia pracujúci vo výrobe boli počas mojej návštevy na mňa veľmi príjemní a vľúdni. Môžem naozaj úprimne a hrdo vyhlásiť, že s takýmto prístupom som sa v priebehu všetkých mojich obchodných návštev stretol iba na Slovensku. Zamestnanci poltárskej sklárne boli na mňa totiž milí úprimným a nezištným spôsobom.
Pretože i keď som bol v porevolučnom období jedným z prvých obchodným návštevníkom tejto sklárne, ktorý pochádzal spoza západnej strany bývalej železnej opony, Poltárčania na mňa neboli vľúdni pre môj zahraničný akcent alebo vidinu obchodnej spolupráce ale preto, lebo to pokladali za prirodzené a slušné. V tomto bola výnimočná predovšetkým vedúca kvality sklárne pani Elena, ktorej dobrota, ľudskosť a nezištná prajnosť ma doslova prevalcovali a nechali ma v nemom úžase.
Počas celej prehliadky ma doprevádzala a na každú moju otázku pohotovo a s úsmevom odpovedala, s cieľom vysvetliť mi všetko čo najpodrobnejšie a najpresnejšie. Táto pani bola skrátka ochotná urobiť takmer čokoľvek, len aby som sa počas obhliadky cítil dobre. Keď som na konci mojej návštevy zamestnancom podaroval ako vďaku za ich čas a nezištnú ochotu vína z talianskej produkcie, na moje veľké prekvapenie ich nechceli prijať. Privolili až po mojom naliehaní - všetci až na pani Elenu, ktorá trvala na tom, že darček príjme iba pod podmienkou, ak ja prijmem pozvanie k nej domov na jej slepačiu polievku. Jej naliehanie bolo tak intenzívne, že mi neostávalo nič iné iba skromne privoliť.
Za pár minút som sa ocitol v útulnom, pekne zariadenom a čistučkom byte, kde pani Elena bývala so svojou rodinou. Ihneď ma k sebe prijali, prestreli mi tanier a prisunuli stoličku k ich rodinnému stolu, a spolu s nimi som v papučiach a dobrej nálade zažil jedno z mojich najkrajších posedení pri večeri. Videli ma síce po prvýkrát v živote, takisto ako som ja videl ich po prvýkrát v živote, ale ani im a ani mne to nebránilo v tom, aby sme spolu v uvoľnenej atmosfére prežili krásny podvečer plný zaujímavých debát. Nezabudnuteľným zážitkom bolo pre mňa ochutnanie pravej domácej slepačej polievky pani Eleny, ktorá bola jednoducho mimoriadna. Skrátka lepšiu slepačiu polievku som pred tým ani nikdy potom nejedol, tá chuť bola skrátka úžasná. Myslím, že práve pri vychutnávaní horúcich dúškov tejto polievky ma prebodlo a zahrialo pri srdci to očarenie z ľudskej dobroty týchto ľudí, ktorí žijú skromne, avšak o to prajnejší a vrúcnejší dokážu byť, keďže prechovávajú skutočné hodnoty.
Od tých čias sa do Poltáru vraciam s radosťou kedykoľvek môžem. S pani Elenou a jej rodinou ma od tej chladnej zimy roku 1990 viaže vrúcny a silný vzťah. Viem, že jej môžem kedykoľvek zavolať a porozprávať sa s ňou; viem, že ju kedykoľvek môžem požiadať o radu či pomoc; viem, že keď sa budem nachádzať v blízkosti Poltáru, vždy ma privíta s otvorenou náručou ako toho najvzácnejšieho hosťa. Stal som sa členom jej rodiny a ona tej mojej. A vždy keď prídem na návštevu, stojím na prahu bytu tejto výnimočnej ženy a obúvam si starostlivo nachystané papuče, cítim ako ku mne vanie vôňa jej práve dovarenej slepačej polievky...
Recept na domácu slepačiu polievku
Ak ste sa inšpirovali príbehom o slepačej polievke pani Eleny, tu je recept, ako si ju môžete pripraviť doma:
Ingrediencie:
- ½ sliepky
- 3 l vody
- Koreňová zelenina (1 ks petržlenu, 1 ks zeleru, 2 kusy mrkvy)
- 1 cibuľa
- 1-2 strúčiky cesnaku
- 4 ks nové korenie
- 4 ks čierne korenie
- 1 feferónka
- Soľ
- Petržlenová vňať
Postup:
- Slepačie mäso očistíme a vložíme do studenej vody.
- Pridáme koreniny, cibuľu aj so šupkou, cesnak a očistenú koreňovú zeleninu. Ak máme k dispozícii, najmä v lete, pridáme 1 paradajku a 1 zelenú papriku.
- Varíme pomaly cca 1,5 - 2 hodiny.
- Polievku precedíme, mäso oberieme, mrkvu pokrájame a spolu so závarkou vložíme do taniera.
- Pred podávanám posypeme zelenou peržlenovou vňaťou.
Užitočné rady:
- Mäso dávame zásadne do studenej vody a varíme pomaly, vývar je chutnejší a číry.
- Ak nemáme sliepku, môžeme použiť aj kuracie trupy, polievka je tiež chutná.
- Cibuľu dáme aj so šupkou, polievku pekne zafarbí.
Slepačia polievka pre milovníkov psov
Okrem Slepačej polievky pre dušu existujú aj špeciálne edície, ako napríklad Slepačia polievka pre milovníkov psov. V tejto knihe nájdete viac ako 350 strán plných príbehov o bezhraničnej láske, prítulnosti a neochvejnej vernosti našich štvornohých priateľov. Príbehy hovoria o odvahe, zmysle pre humor, múdrosti tvorov, bez ktorých si nevieme predstaviť jediné mesto, obec, záhradu či rodinný dom. Prečítajte si o asistenčnom psíkovi, ktorý dokázal vytočiť telefónne číslo záchrannej služby, o milujúcom retrieverovi, ktorý zachránil svojmu pánovi život, o hrôzostrašnom dobermanovi, ktorý sa staral o osirelé káčatko, o tom, ako stretnutie s výnimočným psom zmenilo bezdmovcovi život.
tags: #Polievky
