Ako deti jedia sladkosti: Vplyv a zdravšie alternatívy

Sladká chuť vzbudzuje v človeku príjemné a lahodné pocity, sladkosti sú preto veľmi obľúbené, najmä u detí. Pre zdravé fungovanie ľudského tela však nie sú vôbec nevyhnutné, organizmus sa bez nich úplne zaobíde. Na druhej strane, sladkosti netreba automaticky považovať za škodlivé a aj do zdravého jedálnička sa zmestí drobná sladkosť. Nepriaznivý je ich nadmerný príjem, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť vzniku obezity a zubného kazu, ako aj nedostatku vitamínov a minerálnych látok. Nadmerná konzumácia sladkostí je najmä zlozvykom.

Formovanie stravovacích návykov u detí

Chuťové preferencie dieťaťa môžeme ovplyvniť už pri zaraďovaní prvých príkrmov. Odporúča sa, aby dieťatko najprv spoznalo chuť zeleninového príkrmu, až následne ovocia alebo kaše. Ak sa postupuje v opačnom poradí, stáva sa, že dieťa, ktoré okúsi sladkú chuť ovocia, neskôr odmieta zeleninovo - mäsový príkrm, ktorý je menej sladký. Dieťa je teda ochotné spapať iba jedlo so sladkou chuťou. Taktiež pri zavádzaní mliečnych výrobkov či pečiva je rozumné zvykať dieťa na druhy bez prídavku cukru - biely jogurt a nesladené mliečne výrobky, obyčajné pečivo, nie keksy alebo vianočku.

Ak si dieťa sladkosti nepýta a je spokojné i bez sladkostí, nemusíme mu ich ponúkať. Netreba mať pritom výčitky, že ho o niečo ukracujeme. Keď dieťa začne chodiť do kolektívu, stretávať sa s rovesníkmi, je iba otázkou času, kedy prvý raz ochutná sladkosti a tie mu zachutia. Potom už nie je dobré ani úzkostlivé zakazovanie sladkostí. Tu je lepšie, ak rodič dá dieťaťu drobnú sladkosť a má viac menej pod kontrolou, koľko sladkostí dieťa zje. V opačnom prípade hrozí, že dieťa bude konzumovať sladkosti tajne.

Ako učiť deti správnemu prístupu k sladkostiam

Dieťa treba usmerniť, že sladkosti sú potraviny, ktoré sa jedávajú s mierou. Mali by mať punc „zvláštnej“ potraviny, ktorú si treba vypýtať. Dieťa by malo jedávať sladkosti so súhlasom rodičov, malo by sa vždy opýtať, či si môže sladké zobrať. Dieťa by sa tak malo naučiť, že sladkosti sa nekonzumujú hocikedy a v hocakom množstve. U starších detí nie je vždy jednoduché ustriehnuť, koľko sladkostí pojedli, ale v našej snahe by sme nemali poľavovať. Malý školáčik, ktorý má skôr sedavú životosprávu, by nemal dostať viac ako 30 g sladkostí denne. Dieťa, ktoré športuje, veľa behá, môže skonzumovať i o trochu viac.

Zdravšie alternatívy sladkostí

Sladkosti sa zvyknú označovať ako „prázdne kalórie“ - telu dostávajú veľa energie, ale málo, alebo takmer žiadne hodnotné živiny, nehovoriac o zbytočných prídavných látkach. Ak dieťa obľubuje sladkosti, mali by sme mu ponúkať také, ktoré nie sú nadmerne kalorické (tukové, šľahačkové, presladené) a v ktorých je čo najviac hodnotných látok. Je ideálne, ak túžbu dieťaťa po sladkom uspokojí ovocie. Dobrou voľbou sú doma pripravované sladkosti, napríklad ovocno- jogurtové dezerty, keksíky z ovsených vločiek, so sušeným ovocím. Výživovú hodnotu sladkostí zvýšia suroviny, ako sú gaštany, med, celozrnná múka, orechy, semienka olejnatých plodín. Ak má dieťa chuť na sladké, môžeme mu ponúknuť kúsok čokolády s vysokým obsahom kakaovej hmoty, ktoré obsahujú priaznivo pôsobiace antioxidačné látky. Aj takéto zdravšie sladkosti sú však stále sladkosťami a mali by sa jedávať s mierou. Zdrojom veľkého množstva prázdnych kalórii sú i sladené nápoje. Ich nadmerný príjem je častým neduhom u dnešných detí.

Odborný pohľad na sladkosti v detskej výžive

MUDr. doc. MUDr. Katarína Babisnká, PhD. vyštudovala detské lekárstvo na lekárskej fakulte UK v Bratislave, no náhoda ju zaviedla do Výskumného ústavu výživy.

Globálny pohľad na stravovacie návyky detí

Stravovacie zvyky sú rozdielne iba regionálne, ale líšia sa aj od človeka k človeku. To čo jeme počas dňa na Slovensku sa určite nedá porovnať s tým, čo zje priemerný človek napríklad v Ugande či v Kórei. Americký fotograf Gregg Segal sa rozhodol vytvoriť krásnu fotosériu. V priebehu troch rokov zmapoval stravovacie návyky detí v 9 krajinách sveta. Vytvoril fotosériu, kde je dieťa obklopené všetkým, čo v priebehu 7 dní zje. Fotoséria odráža nielen to, ako sa strava odlišuje od detí v rôznych krajinách sveta, ale aj ako sa odlišuje naprieč spoločenskými vrstvami.

Napríklad, mladé dievča pochádza z brazílskeho kmeňa. Jej strava pozostáva najmä z miestnych rýb a ovocia. Davi žije v hlavnom meste Brazílie v jednoizbovom byte na okraji slumu. Jeho strava pozostáva najmä z ryže a strukovín s trochou bravčového mäsa. Jedáva tiež vajíčka, cestoviny a kaše. Mladý Henrico dokonale ukazuje kontrast v Brazílii medzi deťmi. Pochádza z luxusnej štvrte na predmestí Brazílie. Má rád brazílsky guláš z čiernych fazúľ, bravčoviny a ryže. Anchal žije v malej plechovej chatrči na okraji Bombaja. Jej rodina je chudobná, no rodičia sa snažia, aby Anchal nebola nikdy hladná. Jej jedlo pozostáva z placiek, okry s karfiolom a kari, či zo šošovice. Kým Anchal žije v chatrči, Adveeta žije v priestrannom bombajskom byte. Je vegetariánka, miluje juhoindickú kuchyňu, najmä dosas, čo sú palacinky z fermentovanej ryže a šošovice, podávané s pikantným čatní a jogurtom.

Osobný prístup mamičiek k sladkostiam

Čo rodina, to iný prístup k sladkostiam. Ahojmama.sk oslovila mamičky, ako riešia sladkosti u nich v domácnosti.

• Andrea, matka troch detí, hovorí: „Nechcem, aby jedli keksíky či čokoládky, tak ich doma ani nemáme. Samozrejme, sladké jedia - ovocie, domáci džem, kompóty, občas puding. Pečiem aj koláče, kde dávam cukor podľa vlastného uváženia, a výlučne hnedý."
• Zuzana kupuje sladkosti pre svoju 16-ročnú dcéru sama: „Snažím sa, aby tam boli kvalitné sladkosti, s poriadnou chuťou. Dcére každý deň do školy pribalím niečo z našej mištičky, prípadne si vyberie sama."
• Michaela, matka šesť a trojročnej dcéry, preferuje zdravé sladkosti: „Žiaľ, neviem ich uchrániť ani od klasických čokoládok a keksíkov. Som zasa za to, že keď to už raz dieťa dostane a teší sa z toho, nezakážem mu to."
• Dominika, ktorá má 11 a 9-ročného syna, vyznáva zásadu: „Myslím si, že sladké a deti patria spolu. Priznáva však, že chlapcom musí ukázať mieru."
• Vanda, matka dvoch detí, opisuje: „Pred deťmi sme sa tvárili, že sladké neexistuje. Dávali sme im celozrnné rožky, pohánkové či špaldové chrumky. Teraz však, keď už sú väčšie, je nám hlúpe klamať."

Praktické rady pre zdravé stravovanie detí

Výživa detí je základom pre ich celoživotné zdravie, preto by sme mali svedomito pristupovať k tomu, čo dávame jesť našim malým, či veľkým ratolestiam. Správna životospráva je zároveň aj vyvážená strava a v školskom veku od 6 do 15 rokov priamo ovplyvňuje správanie a schopnosť sústrediť sa.

Najčastejšie chyby, ktoré ako rodičia pre naše deti robíme/nerobíme:

• Zabúdame na pravidelnosť. Deti jedia nárazovo a často neskoro pred spánkom prijímajú vysoké množstvo sladkostí.
• Štatistika hovorí, že viac ako 12 000 detí na Slovensku trpí obezitou.

Buďme my tí, ktorí spravíme ten správny krok a vyvarujme sa chybám v stravovacích návykoch našich detí. Tu je pár rád, ako na to:

1. Deti by mali mať svoj jedálniček čo najpestrejší, aby sme zabezpečili organizmu dostatočný prísun všetkých živín.
2. Veľmi dôležité je nakúpiť kvalitné ovocie o ktorom vieme, že nie je chemicky ošetrené, alebo dlhý čas nebolo skladované v nevhodných podmienkach.
3. Najvhodnejší nápoj pre deti je voda. Na spestrenie pitného režimu môžeš ponúknuť nesladený bylinkový / ovocný čaj, alebo nesýtenú minerálnu vodu.
4. Toto je zlaté pravidlo pre každého z nás - radšej menšie jedlá, ale častejšie. Deti by mali jesť pravidelne počas celého dňa, to znamená 3 - 6 krát denne.
5. Spracované potraviny a fastfoodové jedlá majú často vysoký obsah soli, nasýtených tukov a cukru a zároveň veľmi málo vlákniny.

Nabaľ deťom zdravú desiatu, napríklad: rôzne orechy, semiačka, syry, biely jogurt a nezabudni desiatu obohatiť aj čerstvým ovocím či zeleninou. To isté platí aj pre dezert po obede - nakrájané ovocie, alebo jogurt sú zdravé možnosti, ako deťom doplniť potrebnú energiu.

Vplyv spôsobu komunikácie o jedle na stravovacie návyky detí

Psychológovia a pediatri sa zhodli, že práve takto formulované požiadavky na deti platia v oblasti výchovy, zlepšujú ich správanie, pretože im presne vymedzujú hranice. V otázkach jedla a nastolovania zdravých stravovacích návykov môžu mať opačný účinok - zákaz akoby podporoval chuť do jedla a teda majú deti tendenciu prejedať sa.

Spôsob, akým rozprávame o jedle, mu nechtiac dáva moc. Ak jedlo onálepkujete hoci aj „zlým“, „nezdravým“ - priťahujete k nemu pozornosť, tak môže túžba po ňom rásť. Niektorí preto tvrdia - nekategorizujme jedlo na dobré a zlé!

Taktiky pre zdravšiu komunikáciu o jedle

• Sladkosti nie na každý deň: Doprajte si ich počas sviatkov, víkendov, narodenín a dbajte na to, aby vedeli - toto sú príležitosti, kedy si ich môžeme dovoliť.
• Ktorú zeleninku, ovocie si vyberieš?: Pri robení obeda nechávajte deťom priestor na výber, čo si chcú k jedlu pridať, a zahrňte do výberu viacero zdravých možností.
• Sústreďte sa na pozitíva zeleniny: mrkva nám dáva zdravé oči, ovocie posilňuje imunitu, kyslá kapusta pomáha črevám tráviť.

Pokojne vysvetlite, ako sa cukor v tele spracúva a ako funguje, čo robí s koncentráciou, snami (pridajte, čo si u detí po príjme cukru všimnete), ale nestrašte.

Napokon sa sústreďte na pozitívne vyhlásenia, ktoré deťom dávajú kontrolu nad vlastným výberom aj nad jedlom. Posilníte ich sebavedomie a zdravší výber jedla.

tags: #Deti