Prevod pozemkov vo Veľkom Slavkove pripomínajú praktiky mafie. Okrem pozemku z kauzy prezidenta Andreja Kisku sa diali vo Veľkom Slavkove pod Tatrami aj ďalšie mimoriadne podozrivé prevody.

Prípad Eleny Repelovej

V roku 2005 dôchodkyňa pani Elena Repelová (86) z Popradu prišla na to, že z pozemku v Slavkove jej nápadne ubudlo. Prípad sa teraz po kauze Jána Franca rozhodla zverejniť. Pani Repelová chce, aby Národná kriminálna agentúra preverila jej prípad rovnako, ako preveruje kauzu Kiska - Franc. Polícia zatiaľ na túto otázku neodpovedala.

Pri pozemkoch Eleny Repelovej síce nefiguruje priamo Kiska, ale inak má prípad podobný priebeh aj aktérov a figurujú v ňom viacerí Kiskovi známi. Pri škandalóznom prevode pozemkov pani Repelovej bol tak ako vo Francovom prípade Michal Šuliga. O Šuligovi Kiska povedal, že sa s ním „dlhšie poznal“. Šuliga Kiskovi na súde tykal a povedal, že majú stále dobré vzťahy.

S vedením firmy Agras sa poznal aj Kiska a priamo od Agrasu aj kupoval niektoré vydržané pozemky. Kiska sa chce pri vymáhaní obrátiť na Sirockého, ktorý pre Kisku v minulosti pracoval na výstavbe jeho nebankoviek.

Podrobnosti o pozemkoch pani Repelovej

Pani Repelová mala pôvodne vo Veľkom Slavkove 4 500 m2 pozemkov, a to rovno pri poľnohospodárskom družstve, ktoré bolo najskôr poľnohospodárskym podnikom, štátnym majetkom, neskôr prešlo do súkromných rúk, volalo sa Grabo, potom Agras. Stále však ide o to isté družstvo. Paradoxne, pani Repelová v niekdajšom poľnohospodárskom podniku dlhé roky pracovala, všetkých ľudí, o ktorých je reč, počínajúc vtedajším šéfom podniku Vojtechom Klimekom, Michalom Šuligom či Júliusom Sirockým teda poznala a všetci títo ľudia poznali ju.

„Tritisíc metrov si dali osvedčiť a zobral si ich konateľ z firmy Stavrea Michal Šuliga a ďalej to rozpredával. Našiel si takého bieleho koňa, Sirockého, ktorý predtým robil u neho osobného šoféra. Takže chvíľu mali tie pozemky napísané na seba Sirocký so Šuligom, tí ich potom predali a pozemky menili majiteľov, prehadzovali si ich. Ja som zistila, že moje nie sú, náhodne. Podľa prídelovej listiny a zoznamu parciel mi odrazu chýbalo tritisíc štvorcových metrov. Tak som šla na kataster, na pozemkový úrad a dala som to na súd. A neuspela som.

Pôvodná žaloba bola podaná priamo proti Michalovi Šuligovi, v priebehu konania sa však zistilo, že sa menili vlastníci. Sudkyňa preto predvolávala nových majiteľov, ktorí však na pojednávania nechodili, a keď konečne prišli, zistilo sa, že pozemky už nevlastnia, ale ich predali ďalej.

Keď Repelovci prišli na to, akým spôsobom zostali bez pozemkov, podali žalobu. Súd sa však vyrovnal s kauzou úplne inak ako v prípade sporu Jána Franca s Kiskom.

„V rozsudku sa píše, že noví majitelia nadobudli pozemky v dobrej viere, a preto ich nemožno poškodiť. Sudkyňa sa nás navyše pýtala, či má ona teraz volať na pojednávanie pol republiky, lebo pozemky sa posúvali stále, už ten, čo kúpil, to predal ďalej, ten ešte ďalej. Ale pojednávalo sa to deväť rokov, keby to bol súd rozhodol na začiatku a sudkyňa to neodročovala, nik by ďalej neprevádzal pozemky.

Okresný súd Poprad v rozsudku na jednej strane konštatuje, že žalobcovia, teda Repelovci majú pravdu v tom, že právny predchodca žalovaných, a to firma Stavrea Poprad nemohla nadobudnúť vlastníctvo k týmto pozemkom na základe ich vydržania. Na strane druhej však pozemky prisudzuje novým vlastníkom.

Odkedy Elena Repelová zistila, že prišla o svoj majetok, nemôže jesť ani spať. V noci bdie alebo sa budí a nedokáže sa zmieriť s toľkou nespravodlivosťou.

„Aké mám pocity? Čo mám povedať? Mali sme mať niečo po rodičoch, aby to zdedili naše deti a nevyšlo…Keď som sledovala ten proces medzi pánom prezidentom a pánom Francom, videla som, že je to ten istý prípad a spôsob, ako aj tento náš. Po čase som sa ukľudnila, ale keď som videla, ako rozhodol sudca, znova som o tom začala premýšľať, nemohla som ani spať.

Tá je rozhodnutá obrátiť sa na Prezídium Policajného zboru, konkrétne Národnú kriminálnu agentúru, ktorá momentálne prešetruje, či v prípade Francovho pozemku, ktorý kúpil prezident Kiska, nedošlo k podvodu. Chce, aby bol aj jej prípad priložený k prípadu Jána Franca a aby sa NAKA pozrela aj na to, akým spôsobom prišla o pozemky ona.

„Vkladám nádej do polície, že možno nejako uspejem.

Syna pani Repelovej Vladimíra najviac trápi to, ako prípad pozemkov bolí jeho mamu. „Nespí po nociach a stále len spomína na to, aká krivda sa jej stala. Od súdnictva, po všetkých jej bývalých kolegov, všetci ju oklamali. Tí ľudia, od ktorých to najmenej čakala, ju obrali o to, čo bolo záujmom skupín, ktoré odpredávajú a podvodom získavajú pozemky,“ hovorí s tým, že aktuálne sú už pozemky stavebné.

Reakcia Michala Šuligu

Hlavný aktér, ktorého meno figuruje v pozemkových kauzách, ktoré aktuálne vyplávali na povrch, Michal Šuliga vraví, že on je vo všetkých týchto prípadoch úplne nevinne.

„Agras bol štátny majetok. Klimek tam mal nejaké problémy, večne za mnou chodil, ja som mal stavebnú firmu, ktorá v tom čase fungovala, staval som napríklad hotel Hubert a podobne. Vždy prišiel za nami Klimek, že chce požičať a niečo nám za to ponúkne. Vravel, že má tieto pozemky voľné, tak keď ich mal voľné, kúpili sme,“ hovorí Šuliga.

„Určite sme to nevedeli. Aj družstvo sme kúpili v dražbe ešte po iných, oficiálne, dalo sa to do poriadku. Navyše som robil celý územný plán Veľkého Slavkova. Takto sme sa dostali k tým pozemkom. Ale normálne, legálnou cestou. Aj ten Julo Sirocký, netreba ho menovať, lebo chudák, to je obyčajný chlapec, žiadny biely kôň. To je môj spolužiak. Aj pri pozemkoch pani Repelovej, ja som nemohol vtedy kupovať, boli určité problémy, rozvádzal som sa, tak som kúpil na neho.

„Veď je tak starý ako ja. Zoznámili sme sa, keď kupoval možno tie prvé pozemky, tie, čo má ešte jeho manželka. Potom sme mu stavali Triangel, tak som ho poznal a vravím mu, že je taká možnosť, taký pozemok, my teraz peniaze nemáme, Julo vie na chvíľu vyplatiť, kúpiš to? Kúpim.

Kauza Andreja Kisku

Prezident Andrej Kiska čelí závažným pozemkovým škandálom, ktoré preveruje polícia. V jednom figuruje priamo. V ďalšej kauze sú ľudia, s ktorými Kiska robil podozrivé pozemkové obchody pod Tatrami a poznal sa s nimi.

Je podozrivé či Stavrea mohla stavať pre Kiskovu nebankovku medzi májom a júlom 1999 bez toho, aby sa Kiska so Šuligom zo Stavrey predtým poznali. Prípravy stavby zvyčajne trvajú niekoľko mesiacov, rovnako ako výber stavebnej firmy.

Celý prípad preveruje polícia, ktorá podľa zistení Pravdy vyšetruje aj to, kedy Šuligova firma stavala nebankovku pre Kisku a či sa obaja nepoznali už skôr ako na jar 1999, teda skôr ako došlo k možnému podvodu pri Francových pozemkoch.

Kiska tvrdí, že so Šuligom sa pred kúpou prvého pozemku od Šuligovej Stavrey, ku ktorej došlo 26. mája 1999, nepoznal. Prezident tvrdí, že parcelu kupoval cez inzerát v konkrétnom denníku, ktorý sa však zatiaľ nenašiel, a to ani v archíve knižníc.

Francov pozemok bol zjavným podvodom vydržaný firmou Agras notárskou zápisnicou z 3. júna 1999, aby ho v júli 1999 získal Kiska.

Kiska sa k Francovi správal počas celého sporu povýšenecky a až po prehratom súde sa mu ospravedlnil za to, že ho do toho celého zatiahol. Celý prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra už viac ako rok ako podvod.

tags: