Určite ste počuli, alebo si pamätáte na obdobie, kedy odborníci odporúčali vajíčka jesť len obmedzene. Odvtedy však prešlo veľa času a novšie štúdie prinášali sále viac dôkazov o tom, aké je vajce užitočné a prospešné pre zdravie nielen dospelých, ale i detí.
Prečo sú vajíčka prospešné pre deti?
Vajíčka patria medzi základné a biologicky cenné potraviny. Preto nesmú chýbať v detskom jedálnom lístku. Vajíčka majú veľmi vysokú výživovú hodnotu. Vaječný žĺtok a bielok sú zdrojom 13 % vysoko kvalitných bielkovín. Bielkoviny z vajíčok sú biologicky hodnotnejšie ako napríklad bielkoviny z mäsa, mliečnych alebo rastlinných výrobkov. Majú vysoký obsah esenciálnych aminokyselín, ktoré si ľudský organizmus nevie sám vyrobiť. Tieto esenciálne aminokyseliny sú pre ľudský organizmus nevyhnutné.
Vaječný žĺtok obsahuje 12 % tukov s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín a esenciálnych mastných kyselín. Obsah cukrov je zanedbateľný.
Vajcia sú aj hodnotným zdrojom vitamínov A, D, E, K a vitamínov skupiny B a karoténov. Lecitín v žĺtku, ktorý obsahujú vajíčka viac ako maslo, mlieko či kaviár, je potrebný pre činnosť nervových buniek. Lecitín dokonca znižuje cholesterol. Vajíčka obsahujú aj minerálne látky, z ktorých obzvlášť významné je najmä železo s vysokou mierou využiteľnosti a selén.
Štúdia, ktorú viedla Lora Iannotti z Brown School, Washington University ukázala, že kŕmenie detí vajíčkom zlepšuje vývoj a funkciu ich mozgu. Konkrétne výskum ukázal, že konzumácia jedného vajca denne počas šiestich mesiacov výrazne zvyšuje hladinu cholínu a DHA kyseliny v mozgu detí, látok, ktoré sú veľmi dôležité pre zdravie mozgu.
Už predchádzajúce výskumy ukázali prospešnosť konzumácie vajec, okrem iného sa ukázalo, že zlepšujú rast. Výskum realizovaný v júni priniesol výsledky, že vajíčko denne podporuje rast detí a zabraňuje podváhe , či zakrpatenému vzhľadu.
„Podobne ako mlieko a semiačka, aj vajcia sú dôležité pri ranom vývoji dieťaťa, pretože obsahujú mnoho cenných živín. Vajíčka poskytujú esenciálne mastné kyseliny, bielkoviny, cholín, vitamíny A a B12, selén a ďalšie nevyhnutné živiny vo vyšších alebo porovnateľných množstvách ako v iných živočíšnych potravinových produktoch...“ vysvetľuje Lora Iannotti.
Podľa odborníčky sú vajcia ľahko dostnupnou možnosťou, ako dať dieťatku v malom množstve stravy, veľké množstvo dôležitých živín , potrebný je však ich denných príjem.
Kedy začať s vajíčkami?
Aj naši pediatri odporúčajú vajce pridávať do stavy už od polroka života - v prvom rade žĺtok, v ktorom je najviac živín. Môžete po rozmiešať spolu so zemiakovou či mrkvovou kašičkou alebo zavariť do polievky.
Bielok je odporúčaný zvyčajne od jedného roka , keďže ide o potenciálny alergén. Avšak posledné štúdie z roku 2016 ukazujú, že skoré zavedenie vajec - celých vajec - medzi 4. - 6. mesiacom života bolo spojené so zníženým rizikom vzniku alergie na vajcia.
Kvôli zdravotným účinkom bielkovín z bielka, a najmä kvôli lepšej dostupnosti železa z celého vajca, odporúčajú nutriční špecialisti ponúkať celé vajíčko, teda obidve časti naraz. Bielok je štedrým zdrojom bielkovín. Žĺtok zase obsahuje všetky tuky. Nasýtené, ale aj veľmi prospešné nenasýtené, plus vitamíny a minerálne látky.
Ak je totiž v príkrme viac žĺtka, ktoré je samo o sebe horšie stráviteľné (a je aj pomerne tučné), prípadne sa podáva s druhom zeleniny, ktorý je takisto ťažšie stráviteľný, môže to byť príčina, prečo bábätku nesadne príkrm. Nemusí to byť hneď o vajíčku ako takom. Ak však bábätko opakovane zvracia po konzumácii vajíčka, je treba myslieť na možnú alergiu na vajcia.
Na overenie, či vajce nespôsobuje alergickú reakciu, sa odporúča ponúkať ho v malých množstvách tri dni po sebe. Prvý deň veľmi malé množstvo, druhý a tretí deň o niečo viac. Počas týždňa môžeme podávať vajíčko pravidelne namiesto mäsa. Je potrebné striedať mäso, ryby, vajcia aj strukoviny. Aby malo bábätko pokryté všetky zdroje železa, zinku, aj omega-3 mastných kyselín a iných dôležitých látok.
Podľa výživových poradkýň do 8. mesiaca môžeme v jednej porcii podať tretinu až polovicu vajca, od 8.
Cholesterol vo vajíčkach - je nebezpečný?
V nedávnej minulosti sa dostali do skupiny nezdravých potravín pre vysoký obsah cholesterolu vo vaječnom žĺtku. Ten mal mať za následok zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení. Dnes už sa vie, že to tak nie je.
Odborníci upozorňujú na obsah cholesterolu v žĺtku. V súčasnosti sa však vie, že hladinu cholesterolu v krvi neovplyvňuje ani tak obsah samotného cholesterolu v prijatej potrave, ale predovšetkým nadmerný príjem nasýtených mastných kyselín a tzv. transmastných kyselín, ktoré sa nachádzajú najmä v lacných margarínoch, pokrmoch pripravených fritovaním, v hotových jedlách a podobne.
Vajíčka, hlavne žĺtky, majú síce vysoký obsah cholesterolu, ale obsahujú aj iné látky, ktoré majú na hladinu cholesterolu v krvi opačný vplyv, tvrdia výživové poradkyne v publikácii Začíname s príkrmami. Ide o kartenoidy a fosfolipidy, ktoré zamedzujú vstrebávaniu cholesterolu a tukov do tela, zvyšujú v krvi dobrý (HDL) cholesterol, podporujú tvorbu žlčových kyselín a majú protizápalový a antioxidačný účinok. Tým sa riziko ochorenia srdca a ciev znižuje.
„Navyše o cholesterole nemožno všeobecne povedať, že by nášmu telu škodil. Cholesterol je totiž dôležitý pri tvorbe bunkových membrán, niektorých hormónov, vitamínu D a žlčových kyselín potrebných na trávenie tukov. Pripomínajú tiež, že podľa Americkej pediatrickej akadémie sa neodporúča obmedzovať príjem cholesterolu do dvoch rokov dieťaťa. Rizikový sa však pri každodennej konzumácii vajec ukazuje skôr nadbytok bielkovín alebo nedostatok niektorých nevyhnutných látok.
Ako často by mali deti jesť vajíčka?
Podľa viacerých autorov by mal dospelý človek skonzumovať za týždeň maximálne 3 - 4 vajcia. Tak, ako dospelý človek, aj dieťa nad 1 rok by malo obmedziť príjem cholesterolu na 300 mg denne. Keďže vajíčko obsahuje 213 mg cholesterolu, deti by ich nemali jesť veľmi často.
No rovnako by ich nemali ani zo stravy úplne vylúčiť. Treba si uvedomiť, koľko cholesterolu dostáva dieťa z iných potravín. Ak sa v jeho jedálničku nachádza plnotučné mlieko, syr, jogurt, zmrzlina alebo mäso, nemalo by vajcia jesť veľmi často. Stačí 2 - 3 vajcia do týždňa.
Pre deti bude dostatočné, ak zjedia jedno až dve vajíčka týždenne.
Ako skladovať vajíčka a udržať ich čerstvé?
Pri nakupovaní vajíčok sa vyhýbame ich nákupu na miestach, kde nie je dodržiavané riadne skladovanie (predaj z auta, na tržnici, v stánkoch a pod.). Tiež nenakupujeme vajíčka, ktoré sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Rozhodne nekupujeme vajíčka s prasknutou alebo poškodenou škrupinou. Farba škrupiny (hnedá alebo biela) neovplyvňuje výživové hodnoty vajíčok. Či biele alebo hnedé, obe sú rovnako výživné. Treba si všímať aj pôvod vajíčok . Je lepšie si kúpiť vajcia z blízkeho regiónu s označením SK ako vajcia, ktoré precestovali stovky kilometrov a deň ich znášky nemusí byť zrejmý.
Po každom nákupe uložíme vajíčka na svoje miesto do chladničky a to do priehradky alebo na poličku. Skladujeme ich pri teplote + 4 + 5 stupňov Celzia. Vajíčka skladujeme v chladničke na najchladnejšom mieste, nie vo dverách chladničky, ktoré sú „najteplejším miestom“ chladničky. Vajíčka z kartónového obalu vyberte! Nie je vhodné, aby boli v kartónovom obale, pretože otváraním a zatváraním chladničky a tým aj kolísavosťou teploty, tento môže navlhnúť. Tak môže dôjsť ku kondenzácii vody na škrupine, čo spätne podporuje bakteriálny rast a preniknutie baktéríí do vajíčka. Vajíčko uložíme tupým ( širším ) koncom hore, pretože tzv. dýcha a práve tam sú kapiláry. A aby bielok zostal v strede a nebol v kontakte so vzduchovým vačkom na širšom konci. Ak je vajíčko v chladničke dlhšie ako 10 dní, treba ho prevrátiť, aby sa žĺtok neprilepil ku škrupine.
Od uloženia vajíčka do chladu mu plynie spotrebná doba. Zvyčajne je to 28 dní, pri správnom skladovaní aj o niekoľko dní viac. Vajíčka sa môžu predávať najneskôr 7 dní pred uvedeným dátumom minimálnej trvanlivosti.
S vajíčkom treba narábať opatrene. Vajíčko by sme mali umyť bezprostredne pred použitím, nikdy nie skôr. Celkovo ale vajíčka umývať nemáme! Vaječné škrupiny by sa nemali umývať, lebo obsahujú ochrannú vrstvu, ktorá bráni prechodu baktérií cez ich póry. Je dôležité vedieť, že pri vysokých teplotách sa salmonela ničí, preto je z hľadiska bezpečnosti konzumácie vajce potrebné prehriať ich aspoň cez 70 stupňov Celzia, čiže nekonzumovať ich v surovom stave.
Po rozbití vajíčka myslíme na umytie rúk. Na vaječných škrupinách sa môžu udržať salmonely, preto je potrebné po manipulácii s vajíčkami si poriadne poumývať ruky, aby sme na pripravované jedlo nepreniesli žiadne mikroorganizmy.
Prepeličie vajíčka
Prepeličie vajíčka majú veľmi vysokú výživovú hodnotu a okrem iného, obsahujú takzvané ovomukoidy a ovoinhibítory. Tieto účinne pôsobia proti alergii na peľ, trávy a roztoče. Pri alergickej reakcii sa pri kontakte alergénu so špecifickou protilátkou IgE nadviazanej na žírnych bunkách uvoľňujú z týchto buniek rôzne druhy mediátorov, z ktorých najznámejší je histamín. Až donedávna sa väčšina alergických prejavov pripisovala práve histamínu. Prepeličie vajíčka obsahujú bielkoviny, cukry, stopové prvky, hlavne selén a zinok a veľký obsah vitamínov A, B1 a B2, D a tiež železa. Ich najcennejšími prednosťami je však obsah omega 3 a 6 mastných kyselín.
Odporúčajú sa deťom aj športovcom ako zásobáreň bielkovín. Takisto priaznivo pôsobia na našu imunitu. Vajíčka sú drobné ( pomer je 1 ku 5 - slepačie vajce ku prepeličiemu) ale veľmi hodnotné.
Prepeličie vajíčka sa považujú za delikatesu. Varené, aj surové. Patria medzi najzdravšie a najbezpečnejšie spomedzi vajec. Zaujímavosťou je aj to, že prepeličie vajíčka neprenášajú salmonelózu.
O prepeličích vajíčkach panuje predstava, že obsahujú menej cholesterolu a viac vitamínov a minerálov ako slepačie. No pri porovnaní 1 g prepeličieho a slepačieho vajíčka zistíme, že prepeličie vajíčka obsahujú viac celkového, LDL aj HDL cholesterolu. Ak jedno slepačie vajce nahradíme 4-5 prepeličími, cholesterolu, tukov, aj energie prijmeme viac. Takisto nie je pravda, že by obsahovali prepeličie vajíčka viac vitamínov a minerálov.
Ako pripraviť vajíčka pre deti?
Vajíčko musí byť vždy dôkladne tepelne spracované, bielok i žĺtok musí byť tuhej konzistencie, pretože vajíčka patria medzi rizikové potraviny, v ktorých sa môže nachádzať salmonelóza. Pozor by sme si mali dávať na surové vajíčka napríklad v zmrzline.
Presný vek, od kedy môžeme deťom podávať napríklad vajíčko namäkko, nie je určený, ale podľa MUDr.
V skutočnosti na vaječnom bielku nie je nič zlé a aj malé dieťa si môže bez výčitiek dať kúsok praženice či inak upraveného celého vajíčka.
Vajicko na makko asi od roka a pol, aj volske oko. Dovtedy dobre uvarene, bielko asi od roka. Teda, presne od roka, v narodeninovej torte 😉Nikdy na nic nereagoval.
Nutričné hodnoty vajíčok
Vajíčka sú výborným zdrojom bielkovín, tukov, vitamínov (A, D, E, B12), minerálov (železa, jódu, fosforu) a aminokyselín, ktoré sú dôležité vo výžive detí. A zároveň bývajú obľúbené v ich jedálničku. Deťom chutia, ľahko sa prežúvajú, nám sa dobre pripravujú…
Z nutričného hľadiska sú vajcia pre batoľatá a deti neuveriteľne významným jedlom. Už jedno vajíčko je výborným zdrojom železa, bielkovín, tukov, vitamínov A, D, E, B12, B6, cholínu, folátu, ryboflavínu, biotínu, zinku, vápnika, selénu, jódu, fosforu, luteínu, taurínu, imunoglobulínov a ďalších prospešných látok.
Jedno veľké natvrdo uvarené vajce obsahuje približne 147 mg cholínu.
Luteín a zeaxantín sú kľúčové živiny podporujúce zdravie očí nielen u detí. Patria medzi karotenoidy a okrem zeleniny sa nachádzajú v malom množstve aj vo vajciach. Obe živiny ovplyvňujú aj intelektuálne procesy, a to najmä v podobe chápania a vedomého vnímania.
Ďalšie benefity vajíčok
- Štúdie potvrdzujú, že vajíčka zohrávajú dôležitú úlohu pre udržiavanie ideálnej hmotnosti dieťaťa.
- Deti, ktoré jedia na raňajky vajíčka, prijmú na obed menej kalórií, čo je spôsobené práve vysokým podielom bielkovín vo vajciach.
- Výskumy zistili, že tehotné a dojčiace ženy, ktoré jedli vajíčka, zabezpečili pre svoje deti dostatok cholínu. Cholín je významnou látkou nevyhnutnou pre správny vývoj a činnosť mozgu dieťaťa. Ak je už dieťatko väčšie, cholín je dôležitý aj pre pamäť či učenie.
Ak napríklad dieťa odmieta mäso a ryby a chce len vajíčka, o bielkoviny a vitamíny D a B12 nebude ochudobnené.
tags: #Deti
