Starostlivosť o detskú výživu je jednou z najdôležitejších úloh, ktorým čelí každý rodič. Výber správnych potravín, ich načasovanie a postupné zavádzanie môže ovplyvniť zdravie a vývoj dieťaťa na celý život. Jedným z kľúčových momentov vo výžive dojčiat a batoliat je otázka, od kedy môže dieťa bielok.

Výživové hodnoty vajec

Vajcia sú základnou súčasťou ľudskej stravy už po stáročia. Obsahujú vysoké množstvo bielkovín, vitamíny A, D, E a K, minerály ako železo, fosfor a zinok a tiež zdravé tuky. Zatiaľ čo žĺtok je známy svojimi tukmi a vitamínmi, bielok sa skladá takmer výlučne z bielkovín. Tieto bielkoviny sú pre telo ľahko stráviteľné a hrajú dôležitú úlohu pri raste svalov, regenerácii tkanív a podpore imunity.

Už jedno vajíčko je výborným zdrojom železa, bielkovín, tukov, vitamínov A, D, E, B12, B6, cholínu, folátu, ryboflavínu, biotínu, zinku, vápnika, selénu, jódu, fosforu, luteínu, taurínu, imunoglobulínov a ďalších prospešných látok.

Vajíčka patria medzi základné a biologicky cenné potraviny. Preto nesmú chýbať v detskom jedálnom lístku. Vaječný žĺtok a bielok sú zdrojom 13 % vysoko kvalitných bielkovín. Bielkoviny z vajíčok sú biologicky hodnotnejšie ako napríklad bielkoviny z mäsa, mliečnych alebo rastlinných výrobkov. Majú vysoký obsah esenciálnych aminokyselín, ktoré si ľudský organizmus nevie sám vyrobiť. Tieto esenciálne aminokyseliny sú pre ľudský organizmus nevyhnutné.

Vaječný žĺtok obsahuje 12 % tukov s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín a esenciálnych mastných kyselín. Obsah cukrov je zanedbateľný. Vajcia sú aj hodnotným zdrojom vitamínov A, D, E, K a vitamínov skupiny B a karoténov. Lecitín v žĺtku je potrebný pre činnosť nervových buniek. Lecitín dokonca znižuje cholesterol. Vajíčka obsahujú aj minerálne látky, z ktorých obzvlášť významné je najmä železo s vysokou mierou využiteľnosti a selén.

Štúdie potvrdzujú, že vajíčka zohrávajú dôležitú úlohu pre udržiavanie ideálnej hmotnosti dieťaťa. Deti, ktoré jedia na raňajky vajíčka, prijmú na obed menej kalórií, čo je spôsobené práve vysokým podielom bielkovín vo vajciach.

Cholín a jeho význam

Výskumy zistili, že tehotné a dojčiace ženy, ktoré jedli vajíčka, zabezpečili pre svoje deti dostatok cholínu. Cholín je významnou látkou nevyhnutnou pre správny vývoj a činnosť mozgu dieťaťa. Ak je už dieťatko väčšie, cholín je dôležitý aj pre pamäť či učenie. Jedno veľké natvrdo uvarené vajce obsahuje približne 147 mg cholínu.

Luteín a Zeaxantín

Luteín a zeaxantín sú kľúčové živiny podporujúce zdravie očí nielen u detí. Patria medzi karotenoidy a okrem zeleniny sa nachádzajú v malom množstve aj vo vajciach. Obe živiny ovplyvňujú aj intelektuálne procesy, a to najmä v podobe chápania a vedomého vnímania.

Alergie na bielok

Alergie na potraviny sa najčastejšie objavujú v prvých rokoch života. Tráviaci systém dieťaťa sa v tomto období len vyvíja, a preto môže reagovať citlivejšie na niektoré zložky stravy. Bielok obsahuje špecifické proteíny, ako je ovomucoid a ovalbumin, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie. Alergia na bielok je relatívne bežná u malých detí, ale väčšina detí z nej v priebehu rokov vyrastie. Medzi najčastejšie príznaky alergie patrí vyrážka, ekzém, zažívacie ťažkosti, opuch pier alebo dýchacie ťažkosti.

Kedy zavádzať bielok do stravy?

Všeobecné odporúčania pediatrov uvádzajú, že bielok by mal byť do stravy zaradený po prvom roku života dieťaťa, keď je tráviaci systém lepšie pripravený spracovávať zložité bielkoviny. Niektoré novšie štúdie však naznačujú, že postupné zavádzanie potenciálnych alergénov, vrátane bielku, už medzi 6. a 12. mesiacom veku môže pomôcť znížiť riziko vzniku alergií.

Zaraďovanie nových potravín, vrátane bielku, nie je iba otázkou výživy. Je to tiež príležitosť, ako dieťa učiť novým chutiam a textúram. Pozitívny zážitok spojený s ochutnávaním nových jedál môže mať dlhodobý vplyv na vzťah dieťaťa k stravovaniu.

Odporúčania Evky Blaho

Na tému zavádzania vajíčka do stravy sme sa porozprávali s Evkou Blaho, nutričnou poradkyňou z Jem iné:
Žĺtok môžeme do stravy zaradiť už okolo 5 - 7 mesiaca. Má vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín omega - 3, ktoré sú potrebné na rozvoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy. S bielkom by bola o niečo opatrnejšia. Bielok sa všeobecne odporúča zaradiť až okolo roka, práve kvôli častej alergickej reakcii. Najnovšie štúdie však ukazujú, že čím skôr sa alergény zaradia do stravy, tým nižšie je riziko vzniku alergií. Žĺtok by mal „do kontaktu“ s dieťaťom prísť po prvýkrát v menšom množstve. Nutričná poradkyňa odporúča štvrť, maximálne polovicu z uvareného vajíčka. Vajíčko uvarte natvrdo, vyberte žĺtok, pridajte k naparenej zelenine a rozmixujte.

Ako zavádzať bielok do jedálnička

Zaradenie bielku do jedálnička dieťaťa vyžaduje starostlivú prípravu a sledovanie. Bielok by mal byť podaný v malej dávke, vždy tepelne upravený, a reakcie dieťaťa by mali byť pozorne sledované. Ak má vaše dieťa alergiu na bielok, nie je nutné úplne vylúčiť vajcia z jedálnička. V niektorých prípadoch môže byť dieťa alergické iba na surový bielok, ale dobre toleruje tepelne upravené vajcia, napríklad v pečive. Akonáhle dieťa bielok dobre znáša, môže táto zložka výrazne obohatiť jeho stravu. Bielok je významným zdrojom kvalitných bielkovín, ktoré podporujú rast a vývoj svalovej hmoty. Obsahuje tiež aminokyseliny, ktoré telo samo nevyrába, a je tak ideálnym doplnkom stravy malého dieťaťa.

Praktické rady a tipy

  • Odborníci odporúčajú pridať vajíčka do detskej stravy už vo veku šiestich mesiacov alebo v momente, kedy dieťa začne konzumovať tuhšiu stravu.
  • Do prvého roku by však dieťatko malo dostávať iba žĺtok, vaječný bielok by mal byť zo stravy vylúčený.
  • Po prvom roku sú vhodné už celé vajíčka uvarené natvrdo. Je potrebné začať s menšími množstvami a postupne sa vajcia môžu pridávať aj do iných jedál.
  • Pre deti bude dostatočné, ak zjedia jedno až dve vajíčka týždenne.

Vajíčka a cholesterol

V nedávnej minulosti sa dostali do skupiny nezdravých potravín pre vysoký obsah cholesterolu vo vaječnom žĺtku. Ten mal mať za následok zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení. Dnes už sa vie, že to tak nie je. Odborníci upozorňujú na obsah cholesterolu v žĺtku. V súčasnosti sa však vie, že hladinu cholesterolu v krvi neovplyvňuje ani tak obsah samotného cholesterolu v prijatej potrave, ale predovšetkým nadmerný príjem nasýtených mastných kyselín a tzv. transmastných kyselín, ktoré sa nachádzajú najmä v lacných margarínoch, pokrmoch pripravených fritovaním, v hotových jedlách a podobne.

Omega vajcia

Na trhu sú dokonca aj Omega vajcia, ktorých výnimočnosť spočíva vo vysokom obsahu omega-3 mastných kyselín a vitamínu E, nosnice sú totiž kŕmené surovinami bohatými na tieto zložky. Zatiaľ kým v bežnom vajíčku je 20 mg omega-3, v Omega vajci je týchto prospešných kyselín o 100 mg viac. Pritom z hľadiska energie i obsahu celkového tuku sú na tom rovnako. Podobne jestvujú aj vajíčka so zvýšeným obsahom selénu, ktorý je zas účinnou zbraňou proti rakovine.

Ako skladovať vajíčka

  • Pri nakupovaní vajíčok sa vyhýbame ich nákupu na miestach, kde nie je dodržiavané riadne skladovanie.
  • Nenakupujeme vajíčka, ktoré sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu.
  • Rozhodne nekupujeme vajíčka s prasknutou alebo poškodenou škrupinou.
  • Po každom nákupe uložíme vajíčka na svoje miesto do chladničky a to do priehradky alebo na poličku.
  • Skladujeme ich pri teplote + 4 + 5 stupňov Celzia.
  • Vajíčka skladujeme v chladničke na najchladnejšom mieste, nie vo dverách chladničky, ktoré sú „najteplejším miestom“ chladničky.
  • Vajíčka z kartónového obalu vyberte!
  • Vajíčko uložíme tupým ( širším ) koncom hore, pretože tzv. dýcha a práve tam sú kapiláry.
  • Ak je vajíčko v chladničke dlhšie ako 10 dní, treba ho prevrátiť, aby sa žĺtok neprilepil ku škrupine.

Prepeličie vajíčka

Prepeličie vajíčka majú veľmi vysokú výživovú hodnotu a okrem iného, obsahujú takzvané ovomukoidy a ovoinhibítory. Tieto účinne pôsobia proti alergii na peľ, trávy a roztoče. Pri alergickej reakcii sa pri kontakte alergénu so špecifickou protilátkou IgE nadviazanej na žírnych bunkách uvoľňujú z týchto buniek rôzne druhy mediátorov, z ktorých najznámejší je histamín. Až donedávna sa väčšina alergických prejavov pripisovala práve histamínu.

Prepeličie vajíčka obsahujú bielkoviny, cukry, stopové prvky, hlavne selén a zinok a veľký obsah vitamínov A, B1 a B2, D a tiež železa. Ich najcennejšími prednosťami je však obsah omega 3 a 6 mastných kyselín. Odporúčajú sa deťom aj športovcom ako zásobáreň bielkovín. Takisto priaznivo pôsobia na našu imunitu.

Prepeličie vajíčka sa považujú za delikatesu. Varené, aj surové. Patria medzi najzdravšie a najbezpečnejšie spomedzi vajec. Zaujímavosťou je aj to, že prepeličie vajíčka neprenášajú salmonelózu.

Tabuľka: Nutričné hodnoty vajec (na 100g)

Nutričná hodnota Slepačie vajce Prepeličie vajce
Energia 155 kcal 158 kcal
Bielkoviny 12.6 g 13.1 g
Tuky 10.6 g 11.1 g
Cholesterol 426 mg 844 mg
Železo 1.75 mg 3.65 mg

tags: