Vplyv Zmeny Stravy a Obmedzenia Konzumácie Mäsa na Zdravie a Životné Prostredie

Vegánska ideológia, ktorá z konzumácie mäsa robí nepriateľa, je natoľko rozšírená, že sa berie ako všeobecne platný fakt. Mnohí k svojim stravovacím návykom dospeli po zdravotných problémoch a tie by nemali byť predmetom posudzovania. Kritiku si však určite zaslúži vegánska ideológia, ktorá tentoraz z konzumácie mäsa robí nepriateľa číslo jeden celosvetového mierumilovného raja, ktorý by chceli vybudovať. Ak sú však vegánski ideológovia presvedčení, že práve mäso je tým zásadným zlom, ponúka sa konečné riešenie tohto problému.

Zabite všetkých bylinožravcov a zabite aj všetkých mäsožravcov a všežravcov. Nejdeme sa púšťať do samoúčelnej kritiky vegánov vo všeobecnosti.

Emisie a Živočíšna Výroba

Kravy a býky sú známe tým, že sú to živé tvory, ktoré sa kŕmia rastlinami a pri svojom zložitejšom tráviacom ústrojenstve vypúšťajú zo svojich útrob aj metán viac ako iné hospodárske zvieratá, napríklad ošípané či hydina. Hoci alarmistické správy upozorňujú, že živočíšna výroba je v Európe zodpovedná za viac emisií ako doprava, samotná Európska komisia zverejnila vlani správu, že celé poľnohospodárstvo má na konte 10 percent európskych emisií (z toho hospodárske zvieratá 6 percent). Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zas uvádza, že dlhodobo klesá podiel emisií CO2 a metánu z poľnohospodárstva v celosvetovom meradle. Ale nemá zmysel behať po celom svete.

Pozrime sa na Európu, ktorej politické rozhodnutia nás ovplyvňujú a ktorej politické rozhodnutia by sme mali spätne ovplyvňovať my (minimálne z pozície Slovenskej republiky). Práve zlepšovanie podmienok a efektívnejšia produkcia však vedie aj k znižovaniu produkcie skleníkových plynov či k šetreniu vody potrebnej na odchovanie zvierat. Európa dlhodobo znižuje svoj podiel emisií zo živočíšnej výroby, najmä technologickými inováciami. A napríklad skoršie jatočné zabitie zvieraťa o jeden mesiac ušetrí 270 kiloton skleníkových plynov bez zníženia jatočnej hmotnosti. Hnoj, ktorý vzniká pri chove, môže byť následne využívaný jednak ako zdroj energie aj ako účinné „bio“ hnojivo.

Využitie Pôdy a Vody

Ďalšou obľúbenou tézou vegánskej ideológie je, že pestovanie krmív pre hospodárske zvieratá zaberá veľkú časť poľnohospodárskej pôdy. Na globálnej úrovni ide asi o 2,5 miliardy hektárov. Avšak až takmer 2 miliardy hektárov tvoria trávnaté plochy, resp. pasienky. Veľkú časť krmiva pre hospodárske zvieratá (zhruba 19 percent) tvoria zvyšky rastlín, ktoré ľudia nekonzumujú, napríklad stonky, slama, zvyšky z cukrovej trstiny, vedľajšie zvyšky z potravinárskeho priemyslu a podobne. Hoci teda primárna produkcia smeruje k ľuďom, časť, ktorá by inak skončila v odpade, slúži na výživu hospodárskych zvierat. Ak sa teda preráta objem poľnohospodárskych výnosov použitých na potraviny pre ľudí a krmivo pre zvieratá, dá sa prepočtom dospieť k úrovni 40 percent ornej pôdy využívanej na pestovanie krmiva. Hoci sa teda na produkciu mäsa využíva napríklad aj časť dopestovaného obilia, mäso je koncentrovanejší zdroj energie.

Nehovoriac o tom, že na pokrytie súčasnej kalorickej spotreby by bolo treba vyprodukovať omnoho viac rastlinnej stravy a to by znamenalo potrebu rozširovať plochu obhospodarovanej pôdy, väčší nárok na spotrebu vody na zavlažovanie a aj väčšie transportné kapacity. A ak sme spomenuli vodu, ide o ďalšiu z obľúbených výčitiek voči „mäsožravcom“. To však platí len v prípade, ak rátate naozaj všetku vodu. Teda aj tú, ktorá je obsiahnutá v krmive a dostala sa doň úplne prirodzene - dažďom. Táto tzv. zelená voda tvorí až 90 percent tzv. vodnej stopy.

Zdravotné Aspekty

Neraz sa pri presadzovaní vegánskej agendy hovorí aj o tom, že čisto rastlinná strava je pre človeka zdravšia ako tá mäsitá. Ani toto tvrdenie však neplatí vo všeobecnosti. Iste, ak sa niekto kŕmi len údeným, asi svojmu zdraviu príliš nepomáha. No ani pestovanie rastlín nie je bezchybné. Tlak na vyššie výnosy a produkciu vedie k väčšiemu využívaniu umelých hnojív, chémie na likvidáciu škodcov a urýchlenej genetickej modifikácii, ktorá preskakuje osvedčené modely dlhodobého šľachtenia. Znižovanie záťaže na životnom prostredí vedie aj cez samotnú spotrebu dopestovaných a dochovaných potravín.

40 až 50 percent ovocia a zeleniny sa podľa FAO vyhodí už pri zdroji, teda na mieste pestovania a pri primárnom spracovaní. Takýto odpad zo živočíšnej výroby tvorí 20 percent z produkcie. Vo vyspelom svete 40 percent potravín vyhodia obchodníci (lebo ich nepredali) a spotrebitelia (lebo ich nezjedli). A aj zdravotné problémy súvisiace s trávením najčastejšie nevznikajú z toho, že by človek jedol mäso, ale preto, že je jeho strava nevyvážená, často jednostranná. Podliehajúca módnym diétnym trendom či vylučujúca aktuálne „zlé“ potraviny. Raz sú to vajcia, potom tuk, potom múka, potom cukor, inokedy mlieko, čokoľvek. Pri jedle, rovnako ako pri všetkom, je teda najlepšie zostať pri zdravom rozume.

Človek je jednoducho všežravec. Aj rôzne prostredia, ktorým sa prispôsobil, vyžadujú a ponúkajú rôzne typy stravy. Naše prostredie zas počas roka ponúka rozličné klimatické podmienky. Bojovať v mene ideológie za to, aby ľudia prestali jesť mäso, lebo je to morálne zlé, je pomýlené. Vegánsky ošiaľ zašiel už tak ďaleko, že táto skupina pomenúva svoje lahôdky podľa skutočných jedál - napríklad najnovšie tzv. Viete, že dýchaním vyprodukujeme zhruba 300 kilogramov CO2 za rok? Vynásobte si to počtom obyvateľov planéty a dostanete číslo, z ktorého sa Gréta tak vyplaší, že razom prestane dýchať alebo aspoň začne viesť kampaň za obmedzenie dýchania. No a keď sa revolúcia vyrovná s tými, ktorí jedia mäso, ďalší nepriateľ je naporúdzi.

Biodiverzita a Potravinový Systém

“Ak sa bude biodiverzita naďalej znižovať, ohrozí to schopnosť prežitia ľudstva,” uvádza správa. Hlavnou príčinou je podľa odborníkov masová výroba lacných potravín, kde nízke náklady vedú k vyššiemu dopytu po potravinách a k väčšiemu množstvu odpadu. Vedci sa v správe zamerali na tri možné riešenia tohto problému. Prvým je prechod na rastlinnú stravu, pretože chov hovädzieho dobytka, oviec a ďalších hospodárskych zvierat má na životné prostredie najnegatívnejší vplyv. „Politici často hovoria, že ich úlohou je zlacniť pre ľudí jedlo, bez ohľadu na to, že je to v konečnom dôsledku toxické z hľadiska životného prostredia a ľudského zdravia,“ hovorí profesor Tim Benton z Chatham House. „Musíme prestať tvrdiť, že je nevyhnutné dotovať súčasný potravinový systém v záujme chudobných.

Správa tiež uvádza, že svet stratil už polovicu svojich prírodných ekosystémov a priemerná veľkosť populácie divokých zvierat klesla od roku 1970 o 68 percent. Podľa novej správy britského kráľovského inštitútu Chatham House je hlavnou príčinou ničenia planéty začarovaný kruh s lacnými potravinami, v ktorom nízke ceny vedú k väčšiemu dopytu a zároveň k vyššej miere odpadov. Navyše, narastajúca konkurencia následne vedie k ešte nižším cenám. „Dopady poľnohospodárskej výroby sú život ohrozujúce pre 86 % z celkových približne 28 000 ohrozených druhov. Prvým je prechod na rastlinnú stravu, pretože chov dobytka, oviec a iných hospodárskych zvierat má najväčší dopad na životné prostredie. Vyše 80 % poľnohospodárskej pôdy celosvetovo je v súčasnosti využitých na chov zvierat.

Druhé riešenie nadväzuje na prvé. Dostupnosť pôdy je základom aj tretieho riešenia, ktoré spočíva v tom, že poľnohospodárstvo by malo byť menej intenzívne, no v tom prípade bude musieť akceptovať nižšie výnosy. Potravinový systém spôsobuje približne 30 % všetkých emisií skleníkových plynov, pričom viac než polovica z toho pochádza z chovu hospodárskych zvierat. Profesor Tim Benton z Chatham House povedal: „Politici stále tvrdia, že ich úlohou je zlacniť nám potraviny, bez ohľadu na to, aké škodlivé to je pre ľudské zdravie a aj pre životné prostredie. Riaditeľka divízie ekosystémov UNEP Susan Gardner uviedla, že súčasný potravinový systém je dvojsečná zbraň, ktorá poskytuje lacné potraviny, ale nezohľadňuje náklady na zdravie. V správe sa ďalej uvádza, že svet stratil polovicu svojich prírodných ekosystémov a že od roku 1970 priemerná veľkosť populácie divoko žijúcich zvierat klesla o 68 %.

Súčasťou reformovania globálneho potravinového systému je veľmi dôležitý prechod na rastlinnú stravu, uvádzajú odborníci. „Máme jedinečnú príležitosť na prestavbu globálneho potravinového systému. Obrovské plochy pralesov sa odlesňujú najmä kvôli pestovaniu kŕmnej sóje pre dobytok. Pri príležitosti Svetového dňa potravín 16. 10. „Záleží na tom, čo jeme. Záleží na tom z hľadiska nášho vlastného zdravia a zdravia našej planéty. Náš výber potravín totiž ovplyvňuje potravinový systém, teda to, aké potraviny, kde a ako sa produkujú. Transformácia potravinového systému na udržateľný a odolný nám pomôže dosiahnuť pokrok pri plnení väčšiny cieľov udržateľného rozvoja, a to lokálne aj globálne,“ hovorí Irene Luciousová z WWF CEE (Svetový fond na ochranu prírody - pobočka pre strednú a východnú Európu).

Tipy na Udržateľné Stravovanie od WWF

WWF je globálna environmentálna organizácia, ktorá definovala niekoľko všestranne výhodných modelov spotreby:

• Doprajte si viac ovocia, zeleniny a celozrnných produktov. Produkcia mäsa, mliečnych výrobkov a vajec je náročnejšia na vodu a pôdu a prináša viac skleníkových plynov než rastlinná výroba.
• Jedzte rozmanité a pestré jedlá. Vo všeobecnosti sú naše jedlá málo rôznorodé. Sedemdesiatpäť percent potravín na celom svete pochádza len z 12 druhov rastlín a piatich živočíšnych druhov. Jednotvárnosť stravy je spojená s poklesom diverzity rastlín a živočíchov. Nízka rôznorodosť ohrozuje pružnosť nášho potravinového systému a obmedzuje výber jedál, ktoré môžeme jesť.
• Takmer 570 miliónov ton potravín na celom svete skončí v koši na úrovni domácností.9 Znamená to, že zároveň s jedlom vyhadzujeme prírodné zdroje a peniaze. Neznamená to, že zostaneme bez proteínov - nájdeme ich totiž v mnohých rastlinných zdrojoch. Ako iné vhodné zdroje proteínov môžeme využiť napríklad huby, hrach, fazuľu a orechy. Závislosť od živočíšnych zdrojov proteínov viac zaťažuje naše životné prostredie.
• Súčasné poľnohospodárske postupy nie sú dlhodobo udržateľné. Produkcia mäsa, mliečnych výrobkov a vajec je náročnejšia na vodu a pôdu a vytvára viac skleníkových plynov než rastlinná výroba. Na obaloch potravín môžete nájsť rôzne certifikáty, ktoré sú zárukou, že potraviny sú produkované udržateľne.
• Koláče, sladkosti či čokoládu, ale tiež údené mäso, hranolčeky a čipsy, si doprajte len príležitostne. Uprednostnite vodu pred sladenými nápojmi. Pestovanie cukrovej trstiny a cukrovej repy spôsobuje eróziu pôdy a často je spojené s veľkou spotrebou vody a pesticídov. Nové plantáže cukrovej trstiny nahrádzajú prírodné biotopy a vedú k poklesu biodiverzity.

Soľ a Zdravie

Sodík, ktorý je základnou živinou, zvyšuje pri nadmernej konzumácii riziko srdcových ochorení, mŕtvice a predčasnej smrti. Hlavným zdrojom sodíka je kuchynská soľ (chlorid sodný), ale je obsiahnutý aj v iných dochucovadlách, napríklad v glutamáte sodnom. Zavedenie vysoko nákladovo efektívnych politík na zníženie obsahu sodíka by mohlo do roku 2030 zachrániť približne 7 miliónov životov na celom svete. Ide o dôležitú súčasť opatrení na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja, ktorým je zníženie úmrtnosti na neprenosné ochorenia.

"Nezdravé stravovanie je hlavnou príčinou úmrtí a chorôb na celom svete a nadmerný príjem sodíka je jedným z hlavných vinníkov," povedal Dr. "Z tejto správy vyplýva, že väčšina krajín ešte neprijala žiadne povinné opatrenia na zníženie obsahu sodíka, čo ich obyvateľov vystavuje riziku infarktu, mŕtvice a ďalších zdravotných problémov. Komplexný prístup k znižovaniu obsahu sodíka zahŕňa prijatie povinných politík a štyri "best buy" intervencie WHO súvisiace so sodíkom, ktoré výrazne prispievajú k prevencii neprenosných ochorení. Povinné politiky znižovania obsahu sodíka sú účinnejšie, pretože dosahujú širšie pokrytie a chránia pred komerčnými záujmami, pričom poskytujú rovnaké podmienky pre výrobcov potravín.

"Táto dôležitá správa dokazuje, že krajiny musia urýchlene pracovať na zavedení ambicióznych, povinných, vládou riadených politík na zníženie spotreby sodíka, aby splnili globálny cieľ znížiť spotrebu soli do roku 2025," povedal Dr. "Existujú osvedčené opatrenia, ktoré môžu vlády zaviesť, a dôležité inovácie, ako napríklad soli s nízkym obsahom sodíka. Konzumácia príliš veľkého množstva soli je hlavným rizikovým faktorom úmrtí súvisiacich so stravovaním a výživou. WHO vyzýva členské štáty, aby bezodkladne zaviedli politiky na zníženie príjmu sodíka a zmiernili škodlivé účinky nadmernej konzumácie soli. Rastúca výroba čoraz viac spracovaných potravín, rýchla urbanizácia a zmena životného štýlu menia stravovacie návyky. Vysoko spracované potraviny sú čoraz dostupnejšie a cenovo dostupnejšie.

Ľudia na celom svete konzumujú viac energeticky bohatých potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, cukrov a soli. Súčasne s tým, ako sa menia stravovacie návyky, ľudia konzumujú menej ovocia a zeleniny a menej vlákniny (napríklad celozrnných výrobkov), ktoré sú kľúčovými zložkami zdravej stravy. Soľ v strave môže pochádzať zo spracovaných potravín, a to buď preto, že obsahujú obzvlášť veľa soli (napríklad hotové jedlá, spracované mäso, ako je slanina, šunka a saláma, syry, slané pochutiny a instantné rezance a iné), alebo preto, že sa konzumujú často a vo veľkých množstvách (napríklad chlieb a spracované obilné výrobky). Pre deti: WHO odporúča, aby sa odporúčaný maximálny príjem soli pre dospelých upravil smerom nadol pre deti vo veku od dvoch do 15 rokov na základe ich energetických potrieb v porovnaní s dospelými.

Sodík sa prirodzene nachádza v rôznych potravinách, napríklad v mlieku, mäse a mäkkýšoch. Často sa vo vysokom množstve nachádza v spracovaných potravinách, ako je chlieb, spracované mäso a rýchle občerstvenie, ako aj v koreninách (napr. Vládne politiky a stratégie by mali vytvárať prostredie, ktoré umožní obyvateľstvu konzumovať primerané množstvo bezpečných a výživných potravín, ktoré tvoria zdravú stravu vrátane nízkeho obsahu soli. Zlepšenie stravovacích návykov je spoločenskou aj individuálnou zodpovednosťou.

Mýty o soli:

• "V horúci a vlhký deň, keď sa potíte, potrebujete v strave viac soli:" Potením sa stráca málo soli, takže ani počas horúceho a vlhkého dňa nie je potrebné pridávať soľ navyše, hoci je dôležité piť veľa vody.
• "Morská soľ nie je "lepšia" ako priemyselná soľ len preto, že je "prírodná"." Bez ohľadu na zdroj soli je to sodík v soli, ktorý spôsobuje zlé zdravotné následky.
• "Soľ pridávaná pri varení nie je hlavným zdrojom príjmu soli." V mnohých krajinách približne 80 % soli v strave pochádza zo spracovaných potravín.
• "Potraviny nepotrebujú soľ na to, aby mali príťažlivú chuť." Chvíľu trvá, kým sa chuťové poháriky človeka prispôsobia, ale keď si zvyknú na menej soli, je pravdepodobnejšie, že si človek jedlo vychutná a všimne si širšiu škálu chutí.
• "Jedlo bez soli nemá žiadnu chuť." Aj keď to môže byť spočiatku pravda, chuťové poháriky si čoskoro zvyknú na menej soli a je pravdepodobnejšie, že si vychutnáte jedlo s menším množstvom soli a väčšou chuťou.
• "Potraviny s vysokým obsahom soli majú slanú chuť." Niektoré potraviny s vysokým obsahom soli nemajú veľmi slanú chuť, pretože niekedy sú zmiešané s inými vecami, napríklad cukrami, ktoré maskujú chuť. Je dôležité čítať etikety potravín a zistiť obsah sodíka.
• "Len starí ľudia sa musia starať o to, koľko soli zjedia." Konzumácia príliš veľkého množstva soli môže zvýšiť krvný tlak v každom veku.

Globálne Iniciatívy a Ciele

Usmernenia WHO týkajúce sa sodíka a draslíka stanovujú hraničné hodnoty zdravého príjmu. V roku 2004 prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie (WHA) "Globálnu stratégiu o výžive, fyzickej aktivite a zdraví". V roku 2010 WHA schválilo súbor odporúčaní týkajúcich sa marketingu potravín a nealkoholických nápojov určených deťom. Tieto odporúčania sú pre krajiny vodítkom pri navrhovaní nových a posilňovaní existujúcich politík s cieľom znížiť vplyv marketingu nezdravých potravín na deti. V roku 2011 sa svetoví lídri zaviazali znížiť vystavenie ľudí nezdravému stravovaniu.

V roku 2013 WHA schválila 9 globálnych dobrovoľných cieľov v oblasti prevencie a kontroly neinfekčných ochorení, ktoré zahŕňajú zastavenie nárastu cukrovky a obezity a relatívne zníženie príjmu soli o 30 % do roku 2025. Vzhľadom na to, že v mnohých krajinách sa v súčasnosti zaznamenáva rýchly nárast obezity u dojčiat a detí, WHO v máji 2014 zriadila komisiu pre detskú obezitu.

Pôda a Klimatická Zmena

Pre udržateľnú budúcnosť potrebujeme čistý vzduch a vodu. A potrebujeme aj zdravú pôdu. Práve vzťah medzi ňou a klimatickou zmenou je recipročný: kým klimatická zmena ovplyvňuje stav, v akom sa pôda nachádza, používanie pôdy zas na druhej strane ovplyvňuje samotnú klimatickú zmenu. Zlou správou je, že to, ako pôdu momentálne spravujeme, prispieva k zvyšovaniu úrovne skleníkových plynov v atmosfére. Vieme, že povrch pôdy sa v porovnaní s globálnym priemerom ohrieva rýchlejšie. Rapídne otepľovanie zároveň výrazne zhoršuje to, ako využívame zem - poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné odvetvia zapríčiňujú približne pätinu až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov.

Existujú dva spôsoby, ako využívať pôdu a nielen zlepšiť jej stav a úrodnosť, ale zároveň aj obmedziť vplyv na globálne otepľovanie. Po prvé treba nevyhnutne znížiť mieru odlesňovania a hospodárskej premeny prirodzených biotopov. Poľnohospodárstvo stojí za takmer tromi štvrtinami celkového odlesňovania, no okrem lesov zasahuje aj iné typy krajiny - v skutočnosti viac ako 50 % biotopov zničených v dôsledku produkcie potravín tvoria lúky a savany. Firmy už začali prejavovať snahu o elimináciu odlesňovania a hospodárskej premeny pôdy zo svojich dodávateľských reťazcov, no musia konať rýchlejšie a v širšom rozsahu - v súlade s princípmi, definíciami a usmerneniami iniciatívy Accountability Framework (AFi).

Po druhé musíme zmeniť spôsob nášho stravovania. Priveľa potravín, ktoré jeme - od červeného mäsa až po ryžu -, prispieva k zvýšenému množstvu uvoľnených emisií. A čo je ešte horšie, na mnohých miestach sa týchto potravín konzumuje viac, než treba z hľadiska výživy. Aby bolo možné priniesť zmenu, okrem výživových potrieb a lepšieho zdravia musia oficiálne usmernenia brať do úvahy aj environmentálny vplyv jednotlivých spôsobov stravovania. Keďže čoraz viac krajín sa snaží tieto svoje usmernenia zlepšovať, musíme vyvinúť intenzívne úsilie, ktoré podporí ich implementáciu - výrazne propagovať nové štandardy a začleniť do tohto procesu rôzne časti spoločnosti. Spoločnými silami musíme popracovať na zlepšení zdravia ľudí aj planéty.

Po tretie musíme zredukovať plytvanie potravinami a ich znehodnocovanie. Približne tretina všetkých vyprodukovaných potravín sa vôbec neskonzumuje. Emisie vynaložené na produkciu vyhodeného jedla sú tak nielenže absolútne zbytočné, no dokonca ešte aj narastajú, keď sa jedlo rozkladá na skládke. Zužitkovanie nezjedených potravín na výrobu kompostu či krmiva pre zvieratá je určite prínosné, no za skutočný úspech možno v prvom rade považovať to, ak sa už skôr v rámci potravinárskeho reťazca takémuto spotrebiteľskému odpadu podarí predísť.

Pokiaľ ide o využívanie zeme na odčerpávanie oxidu uhličitého z atmosféry, je potrebné zlepšiť možnosti záchytu uhlíka v poľnohospodárskej pôde. Jednou z nich je zavádzať na fungujúcich farmách a rančoch agroekologické postupy a systémy produkcie rešpektujúce princípy agrobiodiverzity. Udržateľný chov dobytka na lúkach napríklad nielenže pomáha udržiavať krajinu a prispieva k potravinovej bezpečnosti, ale aj chráni zdravie pôdy a umožňuje efektívnu a dlhodobé uloženie uhlíka v zemi. Firmy a rovnako aj spotrebitelia sa musia dožadovať udržateľne vyprodukovaných potravín, ktoré pomáhajú zachovávať pôdu v dobrom stave a nezapríčiňujú jej hospodársku premenu.

Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, musíme zredukovať emisie z používania pôdy a zároveň túto pôdu lepšie využívať na odčerpávanie oxidu uhličitého z atmosféry. Potravinový systém v tom jednoznačne zohráva obrovskú rolu. Neznamená to, že môžeme prestať myslieť na energetické, urbánne a priemyselné systémy. Transformáciu využívania pôdy však musíme umiestniť do popredia rovnako, ako sme to spravili s využívaním energie.

Prehľad Kľúčových Zistení a Odporúčaní

tags: #Maso