Keď som v septembri chodila na divé jablká a hrušky, cestou som vždy prechádzala okolo zvláštneho ani stromu, ani kru. Okoštovala som jeden padnutý kus zo zeme, takmer mi stŕpla pusa. Z diaľky to vyzeralo ako gigantické šípky, z blízka menšie telo jablka krížené s hruškou. Teraz je toho sezóna.

Čo je to Mišpuľa obyčajná?

Oficiálne Mišpuľa obyčajná, po latinsky mätúco Mespilus germanica. V Nemecku nemá však svoj pôvod, len sa tam hojne vysádzala, až to tak zapôsobilo. Orient, Malá Ázia je jej domovina, je teplomilná, no zjavne veľmi prispôsobivá. Je to väčší krík alebo menší strom. Na jar krásne biele kvety, následne plody, ktoré držia na konároch až do mrazov. Väčšina odrôd sa spravidla zbiera v novembri po jednom - dvoch ošľahnutí mrazmi.

Najmä v južnejších regiónoch Slovenska je to s tým mrazom ale akosi komplikované. Plod môže mať rôznu veľkosť, menšiu či väčšiu, dnu však vždy nájdete 4 kôstky. Dosť nepríjemne rovnomerne rozložené, úplne presne v každej štvrtine dužiny jedna. Aktuálne sú plody ešte relatívne tvrdé, vnútri ešte svetlé, stále s jemne trpkým akcentom.

Spracovanie a konzumácia

V rôznych článkoch som našla opakujúce sa tipy na spracovanie mišpule. No dá sa vraj aj sušiť. To so zmäknutými plodmi pôjde len sotva, tak som skúsila rovno z tvrdých. Za pár hodín mišpuľové chrumky! Trpkosť nedôjdených plodov úplne vymizla, chuť dobrá, no šupa mi vadila.

V každom prípade najodporúčanejší spôsob konzumácie je skrátka zrelé mäkké plody jesť také aké sú. Majú vlákninu, vitamíny, kyselinu jablčnú, dobré sú na trávenie, dobré pre srdce. Dostala som zrovna od kamarátky zopár odležaných plodov, už v štádiu hniličky, čiže vo finálnej fáze, určené na priamy konzum. Je tam čosi ako sladko-kyslá jablkovo-hrušková hustá hnedá dreň. Subjektívne hodnotím jej chuť ako príjemnú.

Spôsob, akým ju dostať do pusy, je hodný skúmania a experimentovania. Niekto preferuje malú kávovú lyžičku a povyberať ako z členitej nádobky. Alebo chytiť a vytlačiť si mäkkú dužinu do pusy. Chce to trošku tréning.

Mišpuľa v literatúre

Mišpuľu spomína Shakespeare vo viacerých drámach, napríklad aj v Romeovi a Júlii. Zisťujem, že túto klasiku nemám doma. Neskontrolovala som otváracie hodiny, zavreté, ale kričím cez bránu na vedúceho, že prosím, prosím, nutne potrebujem požičať Romea a Júliu, na minútku! Odomyká. Čakám. Prinesie knihu. Náhlivo listujem, druhé dejstvo, prvý obraz, tam to má byt, ale je tam marhuľa!

Žiadna mišpuľa. Je jasné, kto je autorom marhuľového prebásnenia, až tak veľa ich v slovenčine zase nemáme. Ľubomír Feldek. Jednoducho ma fakt zaujímalo, prečo to zmenil.

Moje obavy, že si na to nepamätá totálne rozohnal. On to totižto už dokonca vysvetlil. Vo fejtóne nazvanom Marhuľová metafora Jána Stacha v denníku SME v novembri 2015. a zrazu, zrelá, cup! V origináli nie je marhuľa, ale mišpuľa (a medlar tree), no mišpuľová metafora nám v slovenčine až tak veľa nehovorí.

“Názov ovocia mišpuľa sa v 16. storočí používal ako slangové synonymum pre vagínu. Tvar mišpule je zrejme aj dôvod, pre ktorý malo toto ovocie d

tags: