Ovocie, ktoré Zvyšuje pH v Tele: Cesta k Zásaditej Strave

V rebríčkoch moderných zdravých stravovacích návykov figuruje zásaditá strava. Určite ste už počuli o zásaditej strave, ktorá údajne bojuje proti kyslému prostrediu v tele. Nie je to len kvôli tomu, že viac ľudí ako kedysi trpí refluxom.

Naše telo má hladinu pH krvi okolo 7,4, teda mierne zásaditú alebo zásaditú. Toto pH udržiavame automaticky pomocou mechanizmov, ako je dýchanie a močenie. Avšak pH rôznych častí tela sa významne líši. Napríklad náš žalúdok má veľmi kyslé pH 1,35 až 3,5, aby rozložil potraviny, ktoré zjeme.

Medzi kyselinotvornými potravinami a potravinami s kyslým pH je však rozdiel, ktorý si mnohé z nás neuvedomujú. Aký? Kyselinotvorné potraviny podporujú tvorbu kyslosti v našom tele. Avšak, nie všetky potraviny s nízkym (alebo kyslým) pH podporujú kyslé prostredie vo vašom tele. I keď to znie veľmi nelogicky, stačí si uvedomiť, že medzi kyselinotvornými potravinami a potravinami s kyslým pH je veľký rozdiel.

K potravinám, ktoré obsahujú vysoké množstvo kyseliny a podporujú jej tvorbu, patria mäso, syry, nealkoholické nápoje a spracované zrná. „Západná“ strava má vysoký obsah živočíšnych bielkovín a iných kyselinotvorných potravín, navyše obsahuje málo zásaditého ovocia a zeleniny. Obľúbené nealkoholické nápoje sú zvyčajne nabité kyselinou fosforečnou, ktorá významne prispieva ku kyslej záťaži a vplývajú na telo veľmi negatívne. Červené mäso a spracované mäso patria v západnej strave k najbežnejším potravinám produkujúcim kyseliny. Červené mäso má vysoký obsah bielkovín a fosforu, a tým zvyšuje zaťaženie organizmu kyselinou. Syry, mlieko a zmrzlina majú vysoký obsah fosforu, a teda tiež prispievajú k vysokému obsahu kyseliny v strave. Netreba to s nimi preháňať.

Čo je pH a Ako Funguje v Našom Tele?

Jedným z kľúčových faktorov nášho zdravia je vnútorné prostredie tela. A jedným z ukazovateľov, ako sa majú naše tkanivá je hodnota pH krvi. Najskôr sa pozrieme na to, čo je to pH. pH je skratka pre potenciálny vodík. Teda môžeme merať pH akéhokoľvek tekutého skupenstva na báze vody, pričom sa hodnota pH môže pohybovať od 0 do 14. Hodnota 7 je neutrálne pH, indikátor nad 7 je zásaditý a pod 7 sa považuje za kyslý. Čím vyššia je hodnota pH, tým je kvapalina alkalickejšia a bohatšia na kyslík.

A teraz sa pozrieme, čo je normálne pre naše vnútorné prostredie. pH našej krvi je veľmi striktne držané na úrovni 7.35 až 7.45. Malý rozdiel v pH sa premietne do veľkého rozdielu v množstve kyslíka. Inými slovami, krv s hodnotou pH 7.45 obsahuje až o 64.9% viac kyslíka ako krv s hodnotou pH 7.30. Často sa používa termín prekyslenie organizmu, čo je trochu mätúce, pretože by krv musela mať hodnotu pod pH 7. A dlhodobé hodnoty pH krvi na tejto úrovni sú nezlučiteľné zo životom.

Teda budeme používať skôr termín nižšia hodnota pH krvi. V tomto prostredí jednoducho bude chýbať kyslík, ktorý sa prepravuje prostredníctvom červených krviniek. A bez dostatočného okysličenia tela nedokáže naše telo a naše tkanivá udržiavať správny vnútorný terén. Oslabenie sa bude týkať celého tela, vrátane mozgových funkcií. Baktérie a vírusy, vrátane rakovinových buniek milujú prostredie s relatívnym nedostatkom kyslíka. Zdravá ľudská bunka je mierne zásaditá a má dostatok kyslíka ako protipól, rakovinová bunka je kyslá a nemôže prežiť v prostredí bohatom na kyslík.

Únava, vyčerpanie, celková slabosť, zápalové ochorenia v rôznych častiach tela môžu byť len dôsledkom zníženia pH nášho tela. Zníženie pH krvi sa označuje acidózou. Termín pochádza z latinského slova "acidus", čo znamená "kyslý". V skutočnosti nejde doslova o kyslosť, len posun pH smerom ku kyslejšiemu koncu pH škály. K tejto situácii dochádza vtedy, ak sa v tele nahromadilo príliš veľa kyselín a zároveň nedošlo k ich neutralizácii alkalickými elementami alebo neboli vylúčené z nášho telesného systému.

Bežné Kyseliny v Tele

Za tento stav nemôžeme viniť kyseliny, ktoré sa prirodzene tvoria v našom tele ako súčasť množstva metabolických procesov. Endogénna produkcia kyselín je absolútne nutná pre funkcie nášho tela a optimálny metabolizmus alebo v reakciách obrany organizmu.

• Kyselina chlorovodíková je tiež známa ako žalúdočná kyselina, je dôležitá pre trávenie.
• Kyselina močová vzniká ako konečný produkt metabolizmu purínov. Jej hladina môže byť zvýšená pri rôznych ochoreniach, ako je napríklad dna. Väčšina kyseliny močovej sa vytvára v pečeni, kde sa puríny rozkladajú na urát. Kyselina močová sa potom uvoľňuje do krvi a je prenášaná do obličiek, kde sa časť z nej vylučuje močom.
• Kyselina mliečna je výsledkom glykolýzy, teda využitia glukózy bunkami ako zdroja energie pri relatívnom nedostatku kyslíka. Príkladom je intenzívne cvičenie. Rovnako aj stresové zaťaženie môže stáť za produkciou kyseliny mliečnej, prostredníctvom aktivácie sympatikovej časti autonómneho nervového systému a produkcie nadobličkových hormónov, ktoré zvyšujú hladinu krvnej glukózy z telesných zásobární.
• Kyselina uhličitá je tvorená procesom dýchania a metabolizmu. Oxid uhličitý je produktom dýchacieho reťazca. Vznikajúci oxid uhličitý sa rozpúšťa v krvi a transportuje do pľúc, kde sa uvoľňuje vonkajším dýchaním.

Produkcia kyselín v našom tele je potrebná pre mnoho metabolických procesov. Problémom nie je ich samotná produkcia. Problémom je ich akumulácia a to z dôvodu ich nedostatočného odstraňovania z tela alebo neutralizovania alkalickými elementami.

Ako Znížiť Produkciu Kyselín a Zvýšiť Ich Neutralizáciu?

Keďže sme sa zoznámili s hlavnými kyselinami v našom tele, máme polovicu vojny vyhranej. Cieľom našej intervencie budú kroky, ktoré môžeme podniknúť na to, aby nedochádzalo k zbytočnej nadprodukcii kyselín a zároveň, aby malo naše telo k dispozícii dostatok neutralizačných látok.

1. Trávenie začína už v ústach: Trávenie nezačína v žalúdku, ale už v ústnej dutine. Zubami a procesom žuvania je potrava rozdrvená a zmiešaná so slinami, ktoré sú produkované v slinných žľazách. V žalúdku sa nachádza kyselina chlorovodíková, ktorá je nevyhnutná pre správne trávenie bielkovín a ochranu pred škodlivými mikroorganizmami.
2. Obmedzte príjem bielkovín: Ak konzumujeme bielkoviny, potrebujeme kyselinu chlorovodíkovú, ktorá je produkovaná sliznicou žalúdka a absolútne nevyhnutná pre správne trávenie bielkovín. A teda logicky prichádzame k záveru, že viac bielkovín bude vyžadovať vyššie množstvo produkovanej kyseliny chlorovodíkovej. Tým, že obmedzíme príjem bielkovín, telo nemusí produkovať toľko kyseliny chlorovodíkovej. To môže byť výhodné pre ľudí, ktorí trpia nadmernou kyslosťou žalúdka, pálením záhy alebo inými problémami spojenými s nadprodukciou tejto kyseliny. A s trávením bielkovín prichádza aj ďalší vedľajší produkt v podobe kyseliny močovej. Kyselina močová je vedľajším produktom metabolizmu purínov, ktoré sa nachádzajú v bielkovinách, najmä v živočíšnych zdrojoch, ako je mäso, ryby a vnútornosti. Pri vysokom príjme bielkovín (a purínov) telo produkuje viac kyseliny močovej. Kyselina močová sa vylučuje obličkami.
3. Regenerácia po cvičení a strese: Všetko, čo je extrémne alebo dlhodobé, a ak chýbajú regeneračné aktivity, bude mať svoj dopad na telesnú fyziológiu. Aby sme mohli intenzívne cvičiť, naše svaly potrebujú energiu, ktorá je dodávaná prostredníctvom krvnej glukózy. Počas intenzívnej fyzickej aktivity sa zároveň rýchlejšie spotrebúva kyslík, čo môže viesť k dočasnému poklesu jeho hladiny v krvi. Relatívny nedostatok kyslíka spôsobí, že svaly prejdú na anaeróbny metabolizmus glukózy, čo vedie k tvorbe kyseliny mliečnej. Dlhodobé stresové zaťaženie, aj keď využíva iné regulačné mechanizmy než intenzívne fyzické cvičenie, môže rovnako viesť k zvýšenej produkcii kyseliny mliečnej. Čo robíme, keď sme v strese? Dýchame rýchlo a plytko, zvyšuje sa krvný tlak a srdce pumpuje krv do svalov. V aktívnej fáze stresu používame veľké svaly a zvyšuje sa spotreba krvnej glukózy, aby sme mali dostatok energie na zvládnutie stresu. Stres sám o sebe nie je vždy škodlivý - pomáha nám mobilizovať vnútorné zdroje. Intenzívne fyzické cvičenie tiež nie je nepriateľom. Potrebujeme však aj protipól. Po zvládnutí stresu by mala nasledovať relaxácia a po intenzívnom fyzickom cvičení regenerácia.
4. Kontrolované dýchanie: Keď sa v tele zvýši hladina oxidu uhličitého (CO₂), väčšina z neho sa rozpustí v krvnej plazme, kde tvorí kyselinu uhličitú. Tento proces môže spôsobiť pokles pH krvi, čím sa zvýši jej kyslosť. Jedným zo spôsobov, ako predchádzať tejto situácii, je kontrolované a pomalé dýchanie, ktoré pomáha znížiť hladinu CO₂ v krvi a udržať optimálne pH.
5. Zásadotvorné potraviny: Potraviny sa počas trávenia vo všeobecnosti rozkladajú a premieňajú na kyslú alebo zásaditú tráveninu. Ak nás možno trápi acidóza, potom by sme mali klásť dôraz na konzumáciu zásadotvorných potravín v strave, pričom 60 - 70 % by mali tvoriť zásadotvorné potraviny a 30 - 40 % kyslotvorné. Vo všeobecnosti, zelenina a ovocie sú zásadité a potraviny a potraviny s vysokým obsahom cukru a bielkovín sú kyslé. Nepodliehajte však žiadnym extrémom a nesnažte sa konzumovať len zásadotvornú potravu. Na udržanie normálneho telesného pH a metabolických aktivít je určitá tvorba kyselín potrebná. Ak ste primerane zdraví, potom jedlo výrazne nezmení hladinu pH.

Ako Začať s Konzumáciou Zásaditých Potravín?

Ideálne je začať jednoducho a postupne zakomponovať jednotlivé kroky do svojej dennej rutiny. Najlepšie je začať deň zásaditými raňajkami. Môžete si pripraviť ovocný šalát alebo smoothie zo zásaditých potravín, ako sú banán, mrazené jahody, spirulina a listová zelenina. Ale hranice vašej fantázie pri tvorbe vlastných ovocných alebo ovocno-zeleninových smoothie prakticky neexistujú. Doprajte si ovocie, či už čerstvé, alebo mrazené presne podľa vašej chuti. Alternatívou môže byť aj ovsená kaša s mandľovým mliekom. Tieto potraviny, zložené prevažne z ovocia a zeleniny, nevyžadujú na trávenie veľké množstvo kyseliny chlorovodíkovej.

Ďalším jednoduchým krokom je pridať viac zeleniny ku každému hlavnému jedlu. Zelenina je vždy alkalizujúca, a preto malý zeleninový šalát k hlavnému jedlu môže byť prvým jednoduchým, ale účinným krokom k zdravšiemu životnému štýlu. Hoci sa to zdá nenápadné, pravidelné zvyšovanie príjmu zeleniny pomáha udržiavať rovnováhu medzi kyselinami a zásadami v tele. Okrem toho môžeme vymeniť ocot za šťavu z citróna, ktorou si dochutíme svoju zeleninovú alkalickú misku.

A ak si neviete predstaviť svoj život bez mäsa, majte na pamäti, že jeho konzumácia vyžaduje produkciu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku. Čím viac mäsa skonzumujete, tým viac tejto kyseliny musí žalúdok vytvoriť na správne trávenie. Zároveň, ak konzumujete druhy mäsa ako červené mäso, vnútornosti, makrelu, sardinky či iné potraviny s vysokým obsahom purínov, tie sa metabolickým procesom premenia na kyselinu močovú. Ak sa pozrieme na tieto fakty, potom sa zdá, že ideálne je konzumovať mäso skôr na obed než ako večerné jedlo. Týmto spôsobom môžeme predísť preťažovaniu obličiek a močového systému kyselinou močovou, ktorá je vedľajším produktom metabolizmu purínov. Večer a v noci sa prirodzene metabolizmus spomaľuje a zbytočná záťaž kyselinou močovou nemusí byť pre telo to najlepšie. Navyše, konzumácia mäsa počas dňa nám poskytuje viac času na príjem dostatočného množstva vody, ktorá podporuje rýchlejšie vylučovanie prebytočných purínov a kyseliny močovej.

Okrem toho, trávenie mäsa je energeticky náročný proces. Vo večerných hodinách sa prirodzene spomaľuje metabolizmus, a ak konzumujeme mäso, môže to nadmerne zaťažiť tráviaci systém. Nielenže tým dávame extra prácu obličkám, ale aj ostatné tráviace orgány, ako žalúdok a pečeň, musia pracovať tvrdšie. Večer a noc nie je časom pre prácu, nielen tú našu, ľudskú, ale nie je to ideálny čas ani pre prácu našich tráviacich orgánov.

Ako Telo Prirodzene Udržiava Rovnováhu pH?

Naše telo je fascinujúce, pretože robí všetko preto, aby nás uchovalo pri živote. A tak využíva napríklad alkalickú žlč (pečeň) a bikarbonát sodný (pankreas), ktoré sa vylučujú do prvej časti tenkého čreva a pomáhajú neutralizovať kyslosť obsiahnutú v potrave. Sliny tiež obsahujú bikarbonát sodný, ktorý pomáha neutralizovať kyslosť v ústnej dutine. Rapídnejším výdychom zas odstraňuje oxid uhličitý, telo vie využiť vápnik z kosti na neutralizáciu kyselín. I keď tieto stratégie nie sú vždy optimálne pre naše zdravie, napríklad využívanie vápnika z kostí môže prispieť k rozvoju osteoporózy, telo vždy koná v náš prospech a v mene nášho prežitia.

Mýty o Kyslých a Zásaditých Potravinách

Mýtus 1: Potraviny dramaticky ovplyvňujú pH ľudského tela. Ak ste zdravý a nejete vyslovene iba jeden typ jedla, napríklad vyprážané mäso a klobásy každý jeden deň, je nepravdepodobné, že jedlo ovplyvní vaše pH. Ak si na pH otestujete moč, ten môže byť ovplyvnený, nie však vaše vnútorné pH, teda krv. PH moču sa môže meniť, pretože obličkový systém má za úlohu udržiavať rovnováhu pH v tele.

Mýtus 2: Alkalická strava pomáha bojovať proti rakovine, osteoporóze, cukrovke a iným chorobám. Pomáha aj pri nadváhe. Ak vďaka zahrnutiu väčšieho počtu zásaditých potravín do stravy schudnete alebo sa vám polepší zdravotný stav, je to skôr len taký vedľajší efekt. Mnoho zásaditých potravín je zdravých, ako veľa druhov ovocia a zeleniny, a alkalická diéta odporúča obmedziť alebo úplne vylúčiť mäso a mastné vyprážané jedlá. To je, samozrejme, zdravé a priaznivé pre ľudský organizmus. Domnievať sa však, že vás čisto alkalická strava vylieči zo všetkých chorôb a že okamžite schudnete, nie je správne. Práve naopak - dlhodobo jednotvárna strava, ktorá nezahŕňa aspoň nejaké potraviny s kyslým pH, môže spôsobiť iné zdravotné problémy. Vaše telo si ich pravdepodobne po čase začne v nejakej forme pýtať, a tak ani schudnutie na váhe nebude udržateľné.

Uistite sa, že do svojej stravy zahrniete „z každého rožku trošku“ a že sa nastavíte na zdravý životný štýl vrátane pravidelného pohybu a kontroly hladiny cukru v krvi. Ak uvažujete nad diétou alebo zmenou v jedálničku a hlavne ak popritom trpíte zdravotnými ťažkosťami, je vhodné sa najprv poradiť s lekárom.

Mýtus 3: Naši predkovia sa takto stravovali. Kedysi ľudia jedli veľa ovocia a zeleniny, plodov, ktoré nazbierali, a nepoznali múku, sladkosti plné cukru a iné z kyslej skupiny potravín. Lenže jedli aj veľa mäsa a je dôležité si uvedomiť, že strava našich predkov bola organická. Čo si ulovili a natrhali, to zjedli. Ich žalúdky boli väčšie a prispôsobené tomu, čo mohli vtedy jesť. Ak sa teda vo svojom jedálničku po vzore našich predkov zameriate napríklad len na ovocie a zeleninu, mala by byť organická, najlepšie miestna a vypestovaná spoľahlivým farmárom. To platí aj pri iných potravinách.

Mýtus 4: Príjem zásaditých potravín je veľmi jednoduchý. Nielenže čisto zásaditá strava môže škodiť ľudskému telu, ktoré potrebuje pre správnu funkciu kúsok z takmer všetkého, ale aj samotný nákup a príprava na takéto stravovanie vedia byť náročné. Mali by ste sa uistiť, že pre čo najzdravšiu stravu si vyberiete potraviny z miestnych biozdrojov. Tie je často ťažké nájsť a bývajú aj drahšie. Čisto alkalická strava prináša aj obmedzenia v podobe jedenia mimo domu. V reštauráciách je ťažké vybrať to správne jedlo, overiť zdroj, odkiaľ pochádza a nevyhnete sa ani rýchlemu občerstveniu na každom kroku. Samozrejme sa tým ale nenechajte odradiť a, ako bolo spomenuté vyššie, do stravy určite zaraďte ovocie, zeleninu a iné zásadité potraviny, no nezabúdajte na rovnováhu.

Mýtus 5: Kyslé potraviny spôsobujú v tele zápal. Samotné kyslé potraviny nespôsobujú v tele zápal, ale môžu k nemu prispieť. Ak napríklad trpíte artritídou, kyslé potraviny vám ju môžu zhoršiť. To platí aj pri gastroezofageálnom refluxe (medzi prejavy patrí najčastejšie pálenie záhy).

Zoznam Kyslých a Zásaditých Potravín

Je dôležité pristupovať k tvrdeniam o zásaditých potravinách a ich účinkoch na zdravie s kritickým myslením a hľadať vedecky podložené informácie.

tags: