Ovocie je neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Plody rôznych druhov ovocných stromov sú pestované pre vlastnú potrebu alebo na predaj. Ovocie aj zeleninu môžeme konzumovať surovú, či tepelne upravenú. Najchutnejšie ovocie a zelenina je z vlastnej záhrady, prípadne BIO.
Pestovanie a konzumáciu ovocia v dávnej minulosti nám dokladajú paleobotanické zvyšky semien plodov a archeologické nálezy náradia na území Slovenska už v praveku. Počas stredoveku sa pestovali v záhradách a sadoch cielene niektoré druhy ovocia, najmä jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, moruše, orechy a gaštany.
Nové druhy a odrody ovocných stromov sa zavádzali na vidieku vďaka kláštorom, kde sa pokusne pestovali, ale i vďaka nemeckým kolonistom, neskôr prostredníctvom Turkov v období tureckej expanzie. V období feudalizmu mali na niektorých panstvách poddaní povinnosť oberať a sušiť ovocie z panských záhrad.
Pomerne veľký význam mal zber planého a divorastúceho ovocia (plané jablká a hrušky - plánka, čerešňa - vtáčnica, višňa - cigánska, maliny, jahody, drienky, lieskovce). Tieto plané stromy sa po presadení do sadov a záhrad cieľavedome ošetrovali, štepili, a tým sa rozširoval sortiment domácich odrôd.
S ovocím a ovocnými produktmi sa pomerne skoro začalo obchodovať a stali sa dôležitým obchodným i exportným artiklom. Obchodovalo sa najmä so slivkami a produktmi z nich (od 15. stor. sa sušené slivky vyvážali do Čiech, Poľska; v 18. stor. sa plavili po Dunaji na Dolnú zem, od začiatku 19. stor. sa pálenka najmä zo sliviek prevážala na pltiach z Považia do Budapešti a pod.).
Počas kapitalizmu sa vyvinuli nové formy a spôsoby obchodovania s ovocím, a to cez podomových obchodníkov, priekupníkov, do veľkoobchodov a konzervární. Na skvalitňovanie pestovania ovocia vplývalo osvetové pôsobenie odborných škôl, ovocinárskych spolkov, ktoré zakladali šľachtiteľské a pestovateľské škôlky.
Ovocie tvorilo dôležitú súčasť výživy človeka, dopĺňalo a obohacovalo každodennú stravu i sviatočné a obradové jedlá. Menej kvalitné a opadané ovocie sa dávalo skrmovať dobytku a ošípaným. Ovocie sa vo vegetačnom období konzumovalo v surovom stave, do zásoby sa konzervovalo viacerými spôsobmi.
Sušením na peci alebo v špeciálnych sušiarňach sa sušilo celé ovocie alebo narezané na kúsky, tzv. štiepky. Sušené ovocie sa pridávalo do koláčov, plniek, používalo sa na prípravu polievok (slivky, jablká) či osviežujúcich nápojov (hrušky, slivky, jablká, čerešne). Varením sa upravovalo na lekvár, kompóty alebo ovocné šťavy (mušty). Destilovaním sa z ovocia stávala pálenka. Sušené a drvené ovocie sa používalo ako náhrada cukru či ako posýpka na koláče a cestoviny.
Ovocie sa konzumovalo počas pôstu, pri niektorých prácach (pradenie, poľné práce, práce vo vinici). Bolo súčasťou obradových jedál i slávnostných hostín. V ľudovom liečení sa používalo v rôznych formách ako racionálny liečebný prostriedok (odvary, sušené, oleje z kôstok).
Abecedný zoznam ovocia a jeho charakteristika:
- Banány: Banány sú mimoriadne zdravé a chutné.
- Broskyňa: Broskyňa je krásna na pohľad, mäkučká a zamatová na dotyk - len do nej zahryznúť.
- Čierna sapota: Čierna sapota je nezvyčajné exotické ovocie, ktoré má dužinu podobnú čokoládovému pudingu.
- Dula: Málokto vie, že existuje ovocie zvané dula a už vôbec nevie o jej výhodách.
- Egreše: Egreše patria u nás k obľúbenému drobnému ovociu.
- Grapefruit: Kyslý grapefruit na raňajky je vitamínová bomba na celý deň.
- Guava: Sladkokyslá chuť a silná, jedinečná aróma guavy vyvoláva predstavu tropického raja. Rastlina je významná v tichomorskej kultúre a tradícii vrátane miestneho lekárstva.
- Hrušky: Hrušky majú šťavnatú, lahodnú chuť, ktorá pripomína sladučký med.
- Jabuticaba: Jabuticaba je ovocie, ktoré žiaľ u nás nenájdete, ale keď budete v Brazílii oplatí sa ho vyskúšať.
- Karambola: Karambola má sladkokyslú chuť, je šťavnatá, osviežujúca a zaujme vás predovšetkým svojim vzhľadom.
- Limetky: Limetky sú ďalším kyslým citrusovým ovocím: zeleným, menej obľúbeným bratrancom citróna.
- Liči: Liči je chutné a zdravé exotické ovocie, ktoré v sebe ukrýva celý rad účinných látok.
- Mandarínky: Mandarínky sú doslova bomba pre vaše zdravie.
- Mango: Samotné mango s hmotnosťou 300 g úplne prevyšuje odporúčanú dennú dávku vitamínu A.
- Marhule: Marhule patria medzi najlahodnejšie a pritom veľmi zdravé ovocie.
- Marionberry: Počuli ste už o marionberry? Toto ovocie bolo vyvinuté v 50.
- Moruša: Moruša je staré ovocie, ktoré u nás nie je až tak známe.
- Olivy: Vedeli ste, že olivy sú ovocie? Ovocie, na ktoré niekto nedá dopustiť, inému zase vôbec nechutí.
- Pomaranče: Žiadne iné plody nemajú také ďalekosiahle účinky na zdravie ľudí ako práve pomaranče.
- Ríbezle: Ríbezle sú ako multivitamínové pilulky a ich skvelé účinky nemajú konca.
- Slivky: Slivky sú chutné, šťavnaté a výborné obohatenie nášho jedálnička.
- Višne: Višne ani zďaleka nie sú také obľúbené ako čerešne, čo je chyba.
- Wood apple: Wood apple je pomerne zvláštny druh jablka, ktoré má rôzne zdravotné výhody. Šťavnatá a osviežujúca chuť exotiky, minimum kalórií a maximum výživných látok! Toto zaujímavé exotické ovocie vám ponúka širokú škálu výhod pre zdravie.
Okrem uskladnenia je možné ovocie aj inak zakonzervovať. Môžeme ho sušiť, zmrazovať, sterilizovať, pripravovať z neho kompóty či džemy. Dajú sa z nich robiť sirupy, šťavy, či pretlaky. Zeleninu sterilizujeme, alebo ju zmrazujeme.
tags:
