Či už z kvasníc, alebo z kvásku, pečenie domáceho chlebíka je ozdravný proces - odmenou za prácu s cestom je vôňa čerstvo upečeného chleba, ktorú, mimochodom, nič neprekoná. Jedna z najzákladnejších potravín, chlieb, má podľa všetkého až 30 000 rokov. Podľa posledných výskumov ho mohol jedávať už prahistorický človek.
História chleba
Pochopiteľne, išlo o predchodcu chleba, ako ho poznáme dnes. A svoj pôvod nemá v Mezopotámii, či Egypte, ale v Európe! Americká národná akadémia vied publikovala informácie, že v období paleolitu mleli praľudia žijúci na území terajšej Európy korene rastliny podobnej zemiakom, z čoho získali múku. „Bol ako placka, alebo ako palacinka - len z múky a vody,“ citujú zahraničné médiá Lauru Longo z talianskeho Ústavu pre pravek a rannú históriu: „Je to ako druh pita chleba, ktorú piekli na horúcom kameni. Konečný výsledok bol chrumkavý ako sušienka, ale veľmi chutný.“
Podľa spomínanej odborníčky sa kamene, ktoré pravdepodobne slúžili na mletie rastlín na múku, našli na území dnešného Talianska, Ruska a Českej republiky. Pokiaľ by sa nové objavy potvrdili, v informáciách týkajúcich sa histórie chleba, ako základnej potraviny obyvateľov Zeme, by to znamenalo výrazné zmeny. Doteraz sa predpokladalo, že chlieb je starý asi 10 000 rokov, kedy ho jedli starovekí Egypťania. Išlo o kombináciu múky a vody, z ktorej sa urobili placky, ktoré sa upiekli. Približne 1000 rokov pred naším letopočtom sa pri jeho príprave začali používať kvasnice a postupne sa z neho stal istým spôsobom chlieb, ako ho poznáme dnes. Robotníci na pyramídach boli často vyplácaní chlebom.
Prvé pekárske spoločnosti vytvorili starí Rimania. Bolo to približne v roku 150 pred naším letopočtom. Vtedy sa začalo s pečením viacerých druhov chleba. Od začiatku 13. storočia sa začalo s normovaním chleba a mnoho pekární, predovšetkým v Anglicku, malo v prípade, že normy neplnili, problémy so zákonom. V tomto období sa datuje aj začiatok značkovania chleba pekárom. Vývoj išiel veľmi rýchlo dopredu, a tak už len pre zaujímavosť, prvý toastovač vynašli v roku 1919 (vynálezca Charles P. Strite), prvý mechanický krájač chleba uzrel svetlo sveta v 1928 v americkom Chillicothe. V roku 1930 začína spoločnosť Wonder Bread predávať predkrájaný chlieb. Aby počas vojny udržali v USA čo najnižšiu cenu chleba, zakázali predaj predkrájaného.
Šamotová pec
Upiecť chlieb v kamennej peci má možnosť len málokto. Kúrenie drevom je obľúbené nielen na chalupách, ale čoraz viac aj v rodinných domoch a vďaka tomu stúpa záujem aj o šamotové tehly. Vďaka svojej odolnosti voči vysokým teplotám sa šamotová tehla používa predovšetkým ako vnútorný obklad v peciach, kachliach a ohniskách.
Čo je šamotová tehla?
Šamotová tehla je plná pálená stavebná tehla z materiálu, ktorý sa volá šamot. Je to keramický materiál, extrémne odolný voči vysokým teplotám. Vyrába sa z hliny s vysokým obsahom oxidu kremíka, oxidu hliníka a ďalšími prímesami (vápnik, horčík, železo), ktoré vylepšujú jej vlastnosti. Šamotové tehly vznikajú lisovaním, vďaka čomu majú vysokú tvarovú presnosť. Okrem šamotových tehál sa používajú aj šamotové platne a šamotová malta.
Použitie šamotových tehál
Šamotové tehly sa používajú predovšetkým ako vnútorný obklad spaľovacieho priestoru v krboch, peciach, kachliach a na výstavbu ohnísk. Vďaka svojim tepelnoizolačným a akumulačným vlastnostiam chránia kovové časti aj okolie vykurovacích telies pred vysokými teplotami. Sú vhodné aj na vonkajšie obklady kozubov, vonkajších grilov, ako aj pecí na chlieb, pizzu či keramiku. Svoje využitie nachádza šamotová tehla tiež v priemysle a stavebníctve - tam, kde je potrebná odolnosť voči chemikáliám. Uplatní sa tiež ako podklad pre ťažké stroje a zariadenia, keďže je odolná voči abrazívnemu opotrebeniu.
Druhy šamotových tehál
Šamotové tehly sa líšia rozmermi, vlastnosťami a použitím:
- Šamotová tehla C25 (250×124×64 mm): Dobre odoláva teplotným šokom a slúži na stavbu ohnísk, kachlí, krbov a grilov. Môžu sa použiť aj na výstavbu nadstrešných častí komínov.
- Šamotová tehla C30 (290×140×65 mm): Má takisto dobrú odolnosť voči vysokým teplotám, je farebne a materiálovo stála, s rýchlou akumuláciou a je vhodná aj do exteriéru.
- Šamotové tehly P2 a P4 (250×120×20/40 mm): Sú vhodné na stavbu otvorených krbov, aj na všetky časti kachľových pecí.
Šamotové dosky a platne majú podobné vlastnosti ako klasické šamotové tehly, líšia sa však tvarom - majú väčšiu plochu a menšiu hrúbku. Šamotové platne sa podobne ako tehly vyrábajú lisovaním a majú jemnú štruktúru a brúsené hrany.
Výhody a nevýhody šamotových tehál
Najväčšou výhodou šamotových tehál je predovšetkým vysoká odolnosť voči teplu - odolávajú teplotám až 1600 °C. Ich vysoká izolačná schopnosť pre zmenu pomáha znižovať straty tepla. Sú preto ideálne pre vnútorné obklady v krboch, peciach, ohniskách, ale aj ako vonkajšie obmurovky kozubov. Šamotové krby a kozuby sú efektívne, úsporné a ich sálavé teplo veľmi príjemné. Medzi ďalšie jedinečné vlastnosti šamotových tehál patria aj vysoká odolnosť voči chemickým vplyvom a tiež odolnosť voči abrazívnemu opotrebeniu.
Na druhej strane, šamotové tehly a platne sú relatívne krehké a môžu byť náchylné k prasknutiu. Vnútorné obklady pecí a kozubov zo šamotových tehál vždy spájajte pomocou kvalitnej šamotovej malty.
Ako si postaviť šamotovú pec
„Krásny deň, posielam Vám svoj letný projekt,“ stručne zhrnul informáciu o svojom najnovšom diele náš čitateľ, pán Vladimír. „Pec som v pokoji vymuroval za 3 týždne za cenu do 400 € s tým, že určite som na ničom nešetril.
Po svadbe a po potrebných úpravách domu podľa svojich predstáv som začal premýšľať aj nad úpravami jeho okolia. Prerábka už postaveného altánku ma neuspokojila, a tak som premýšľal nad niečím užitočným a nie takým bežným. Už odmalička ma fascinovali chaty. Sladká príjemná vôňa po rozkúrení v kozube sa dala prirovnať iba k vôni pečiva, ktoré čerstvo vyberiete z pece. Poznal som ju, lebo rodičia ho nosili ako dáky „prezent“ od pekárov, ktorým sa starali o účtovníctvo.
Svokor ešte priložil polienko do ohňa, keď povedal, že vonku by chcel spraviť umývadlo, a vtedy zapadli do seba všetky kocky. Prišla zima a ja som začal študovať návody na internete. Samozrejme, že najjednoduchšie by bolo dať si pec postaviť alebo kúpiť. Na tom ale nie je nič osobné, takže tento variant som hneď zamietol. Po čase som už bol nedočkavý, a tak som si spravil aspoň výkres pece 1 : 1. Ten mi neskôr pomohol urobiť si predstavu o veľkosti stola, na ktorom pec bude stáť.
Nechcel som zabetónovať celý dvor a vzhľadom na to, že som nechcel piecť chlieb pre celú dedinu, chcel som pec čo najmenšiu. Dostal som sa teda na vnútorný priemer 78 cm so vstupným otvorom na úrovni 2/3 vnútornej výšky (asi 26 cm) a šírkou 35 cm (malá pizza). Vonkajší priemer so zateplením vyšiel na slušných 115 až 120 cm, čo už je riadna plocha. Po výpočtoch som začal hľadať vhodný materiál. V predajniach je všetko, ale viete, za akú cenu. Takže všetko cez internet.
No a na samotnú stavbu už toho veľa nepotrebujete. (Som detailista, takže pomer šamotovej malty a šamotovej múčky bol presne 3 : 1). Samotná šamotová malta sa používa do hrúbky 3 mm, čo si pri oblom tvare pece neviem predstaviť. Počet tehál a ich sklon nechám individuálne na výpočet každého. Škáry nad 3 mm som vypĺňal klinovaním z kúskov šamotu a maltou zmiešanou so šamotovou múčkou v pomere Rudomal : múčka 3 : 1. Pozor na množstvo malty, je rýchlotuhnúca, takže si zamiešajte iba také množstvo, ktoré do 10 min.
Postup stavby pece
- Príprava na stôl so spevnenou časťou na pec v ľavom rohu.
- Šalovanie platne na stôl s otvorom na umývadlo.
- Debnenie z „50-tky“ polystyrénu na tepelnú izoláciu dna pece. Liaporbetón - 50 l liaporu a 25 kg cementu.
- Začíname, plášť pece je tvorený z polovičných šamotových tehál lepených žiaruvzdornou maltou.
- Tehly som škároval a klinoval hneď po ukončení nového radu, spevňuje to zároveň jednotlivé poschodia pece.
- Nemožno zabudnúť na osadenie teplomera.
- Komín nie je estetický, ale zato je prispôsobený plechovej streche. Začína sa pomaličky vypaľovať, nie na maximálnu teplotu. Dobrú chuť!
Tipy na pečenie chleba
- Ak chcete chlebík piecť pravidelne, investujte do šamotovej dosky. Výborne udržiava teplo a postará sa o obzvlášť chrumkavý výsledok.
- Pred vložením bochníka do rúry treba dobre nahriať plech. Pracujte rýchlo, lebo správna teplota má na výsledku tiež svoj podiel.
- Moja cesta za chutnými nadýchanými kváskovými bochníkmi viedla aj cez nevydarené kúsky - niektoré veru pripomínali skôr chlieb po „odtučňovačke“ či vypasené palacinky. Neodradilo ma to. Verte či nie, prax robí majstra. Navyše, naučila som sa, že všetko dobré má svoj čas.
- Tvrdí sa, že domáci kváskový chlieb vydrží dlho ako čerstvý. Tak či onak, v našej domácnosti mizne do dvoch dní, takže to neviem celkom objektívne posúdiť. Napriek tomu každý upečený bochník poctivo balím do papiera z včelieho vosku a tak ho vložím ešte do ľanového vrecka. Istota je istota.
- Určite ste už počuli o tom, že chlieb v ľanovom vrecúšku vydrží čerstvý oveľa dlhšie.
Recept na domáci chlieb
Necháme vykysnúť kvasnice asi 15 minút, pridáme múku, soľ, rascu, postrúhane zemiaky, pridávame vodu a vzniknuté cesto miesime asi pol hodiny. Necháme ho kysnúť na teplom mieste asi hodinu.
Postup
- Ovsené zrná prelejte vriacou vodou, zakryte a nechajte minimálne 8 hodín (ideálne cez noc) odpočívať.
- Cesto prikryte a nechajte cca 90 minút kysnúť.
- Ošatku vysypte ovsenými vločkami a ražnou múkou. Pracovnú plochu posypte ražnou múkou a z cesta na nej vytvarujte guľatý bochník.
- Rúru s kameňom na pečenie (druhá úroveň zdola) predhrejte na 250 °C.
- Bochník presuňte s pomocou pomúčenej lopatky na horúci kameň na pečenie. Po 15 minútach znížte teplotu rúry na 200 °C a vyberte spodný plech. Chlieb pečte ďalších 40 minút.
tags: #Pecen
