Príspevok od

Možno si ešte pamätáte z takmer každej nástenky na základnej škole heslo, že mlieko je základ zdravia. A slová rodičov, že ak ho nebudeme piť, nevyrastieme a nebudeme silní ako buk… Naopak o tom, že je vhodné len pre teľatá, čiže zvieratá so štyrmi žalúdkami a človeku škodí, čo od viacerých odborníkov počuť pre zmenu dnes, nezaznelo vôbec nič. Kde je pravda? Ak čakáte na otázku mlieko - áno, či nie? univerzálnu odpoveď, tak tá neexistuje. Aj vedecké štúdie a od­borníci majú na konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov rôzne názory.

Nepochybne je mlieko potravina, kto­rá živila našich predkov a dodnes má svoje zvláštne miesto vo výžive. Nutričné zloženie mlieka je totiž vysoko komplexné. Obsahuje takmer každú živinu, ktorú ľudské telo potre­buje. „Vyznačuje sa vysokým obsahom bielkovín, a to približne 8 gramov na jednu šálku. Mlieko je tiež významným zdrojom komplex­ných tukov, obsahuje až 400 rôznych typov mastných kyselín. Je tiež boha­tým zdrojom mikroživín, teda vitamí­nov a minerálnych látok. Významný je hlavne jeho vysoký a priaznivý pomer vápnika a fosforu, ktoré sú dôležité pri metabolizácii cukrov a tukov,“ vysvetľuje Katarína Chomová z kli­niky Nutriadapt, ktorá absolvovala inžinierske štúdium vedeckej výživy ľudí a je odborníčkou v tejto oblasti. Ako však dodáva, všetko má svoje za a proti.

„Mlieko je všeobecne považované za nevyhnutnú súčasť stravovania detí a produkt, ktorý má priaznivý vplyv na ich zdravie. Počas prvých mesia­cov života detí je ideálnou voľbou materské mlieko. Kravské mlieko je do jedného roku života naopak nevhod­nou súčasťou stravy detí,“ hovorí Katarína Chomová. Potom sa podľa odborníčky na výživu odporúča až do konca druhého roka života dávka približne 400 - 500 mililitrov denne, pričom 100 mililitrov mlieka zodpove­dá napríklad plátku syra, 30 gra­mom tvarohu a približne 80 gramom jogurtu. Benefitom pre detské zdravie je predovšetkým obsah vápnika či fosforu.

„Napriek tomu je namieste opatrnosť, a to hlavne kvôli vysokému množstvu bielkovín a tukov, ktoré mlieko obsahuje. Niektoré štúdie totiž potvrdzujú spoji­tosť medzi zvýšenou konzumáciou mlieka, respektíve mliečnych tukov a bielkovín, a rozvojom nad­váhy a obezity vo vyššom veku,“ upozorňuje odborníčka na výživu. Mlieko a mliečne produkty sú súčas­ťou rozmanitej stravy aj v dospelom veku. Sú však prípady, keď vplýva na ľudský organizmus nepriaznivo. Vtedy hovoríme o laktózovej intolerancii alebo o alergii na mliečnu bielkovi­nu.

„Problémom pre zdravie človeka môže byť aj mikrobiálne zloženie mlieka, a to v prípade, že sa rozhod­neme konzumovať nepasterizova­né mlieko. Mlieko by malo byť po nadojení ošetrené pasterizáciou najneskôr do dvoch dní, inak na­stáva rýchly rozvoj psychrotrof­ných a koliformných mikro­organizmov, ako sú baktérie rodov Pseudomonas, Bacillus, E. coli, Enterobacter alebo Clostridium, ktoré môžu spôsobiť okrem zmeny kva­lity mlieka aj gastroenteri­tídy,“ vysvetľuje Katarína Chomová. Ak dospelý človek netrpí laktózovou intoleran­ciou ani alergiou na bielkovinu kravského mlieka, podľa odborníčky na výživu je absolútne v poriadku, ak konzumuje mlieko aj mliečne produkty.

„Odporú­čaná dávka vás možno zaskočí, denne by sme mali skonzumovať mliečne produkty v objeme 5 - 6 decilitrov, čo predstavuje napríklad kombináciu 2,5 decilitra mlieka, jeden jogurt a 30 gramov syra.“ Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by mal dokonca každý človek ročne spotrebovať 220 kilogramov mliečnych výrobkov. Na Slovensku sme podľa štatistických údajov z roku 2021 od tohto cieľa stále vzdialení. Niektoré štúdie však uvádzajú, že u dospelých ľudí je konzumácia takmer litra mlieka denne spojená s vyšším rizikom srdcovocievnych ochorení. Americká kardiologická asociácia (AHA) zároveň odporúča dospelým osobám, aby sa zameriavali na nízkotučné mliečne výrobky, prí­padne tie bez tuku. Je to však naozaj vhodné?

„Musím nesúhlasiť s od­porúčaním konzumovať nízkotučné mliečne výrobky. Tuk je totiž nosite­ľom senzorických vlastností potravín. To znamená, že potravinám dodáva charakteristickú farbu, hustotu a zlep­šuje chuťové vlastnosti potravín. Ak ho teda z mliečnych výrobkov úplne odstránime, musíme tieto vlastnosti potravinám navrátiť iným spôsobom, zvyčajne pridaním aditívnych látok - farbív, zahusťovadiel, zvýrazňovačov chuti. Vo finále mnohokrát dostaneme produkt, ktorý je pre zdravie človeka potenciálne nebezpečnejší ako jeho pôvodná verzia,“ upozorňuje K.

Aké mlieko teda piť?

„Mali by sme preferovať konzumáciu fermento­vaných mliečnych produktov, ako sú acidofilné mlieka, jogurty a kefír. Ich výhodou je ľahká stráviteľnosť a priaznivý vplyv na mikrobiálne prostredie v našich črevách,“ hovorí odborníčka na výživu a dodáva, že fermentované mliečne výrobky pod­porujú naše trávenie. Jednou z funkcií živočíšneho mlieka je totiž iniciovať rast kostí u mláďat. Zdá sa, že rovnaký efekt má konzumácia mlieka aj na ľudský organizmus.

„Niektoré štúdie potvrdzujú priaznivý vplyv konzu­mácie mlieka na vyššiu denzitu kostí vďaka dvom hlavným faktorom - vysokému obsahu bielkovín a vápnika, zatiaľ čo iné doteraz získané dôkazy, túto skutočnosť rozporujú a spojitosť medzi konzumáciou mlieka a preven­ciou osteoporózy nepotvrdili. Mlieko skutočne obsahuje pomerne vyso­kú dávku vápnika, to však nestačí, musíme hodnotiť aj formu, v ktorej sa vyskytuje. Práve tá rozhoduje o tom, koľko vápnika z potravín získame. Podľa mnohých vedeckých dôkazov je vstrebávateľnosť vápnika nižšia pri vysokej konzumácii živočíšnych bielkovín.

Rakovina z mlieka. Je to len povera?

Mlieko a mliečne výrobky boli v posledných rokoch osočo­vané, množstvo populárnych diét a stravovacích trendov povzbudzovalo ľudí, aby ich jedli a pili čoraz menej, čo do­konca spôsobilo pokles jeho spotreby na osobu. V prepočte ho tak vypijeme o 31 litrov menej, ako by sme mali. Nový prehľad vedeckých štúdií pritom popisuje, že dostatočná konzumácia mliečnych výrobkov v priebehu života môže pomôcť predchádzať mnohým chronickým ochoreniam, vrátane srdcovocievnych ochorení, rakoviny hrubého čreva a močového mechúra či dokonca cukrovky.

„Prieskum pub­likovaný v Advances in Nutrition uvádza, že denný prísun primeraného množstva mliečnych výrobkov, predovšetkým jogurtov a čerstvých syrov typu ricotta, môže u starších ľudí znížiť riziko krehkosti kostí a sarkopénie, čiže straty sva­lovej hmoty v dôsledku starnutia. Rovnako pozitívny vplyv má konzumácia mliečnych produktov na zníženie ochorení srdca a ciev, vrátane infarktu myokardu, kolorektálneho karcinómu, karcinómu žalúdka a znižuje aj riziko rozvoja cukrovky druhého typu. Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov nemá ani preukázanú spojitosť s rozvojom zápa­ľových procesov u ľudí trpiacich nadváhou alebo obezi­tou,“ hovorí odborníčka na výživu.

V rokoch 2004 až 2008 odborníci z Oxfordskej univerzity uskutočnili štúdiu, ktorá skúmala vplyv mlieka a mliečnych výrobkov na onkologické ochorenia. Účastníci štúdie, muži a ženy vo veku tridsať až sedemdesiatdeväť rokov, nemali vo svojej anamnéze v minulosti zaznamenaný výskyt onkologického ochorenia a mlieko a mliečne produkty konzumovali rôzne často. U pravidelných konzumentov mlieka bol zaznamenaný zvýšený výskyt niektorých druhov onkologických ochorení, predovšetkým rakoviny pľúc a prsníka. „Dôvodom je obsah spomínaného rastového faktora 1 (IGF-1), ktorý podporuje delenie a rast buniek, aj tých rakovinových. Táto štúdia však nepotvrdila spojitosť medzi onkologickými ochorenia­mi tráviaceho traktu, ktoré sú na Slovensku častou príčinou úmrtí,“ vysvetľuje odborníčka a dodáva, že podobných štúdií na túto tému by sme našli mnoho, zhodujú sa na tom, že konzumácia mlieka môže mať spojitosť s vyšším rizikom rozvoja niektorých druhov onkologických ochorení, žiadnu priamu spojitosť však nepotvrdzujú. Zdravie človeka je skrátka ovplyvnené množstvom rozmanitých faktorov. Nezastupiteľnú úlohu v prevencii akýchkoľvek ochorení pritom zohráva kvalita stravy a životný štýl.

„Nie je však na mieste robiť z mlieka a mliečnych výrobkov strašiaka. Aj vy sa radíte k tým, ktorí nad kefírom či acidofilným mliekom ohŕňajú nos? Biele je kyslé, nechutí a sladené už má zase veľa cukru. Napriek tomu tušíte, že do jedálnička patria. Ako z toho von? Ide o výrobky, ktoré vznikli kvasením mlieka, smotany alebo cmaru za pomoci pridaných mikroorganizmov. A práve v obsahu živých mikroorganizmov (baktérií a kvasiniek) tkvie tajomstvo ich pozitívnych účinkov.

Vo výrobkoch môžeme nájsť mikroorganizmy, ktoré patria do tzv. štartovacej kultúry, ktorú treba na to, aby kyslý výrobok vôbec vznikol. Nachádzajú sa v každom výrobku. Niektoré obsahujú navyše ešte aj probiotické baktérie (probiotiká). Probiotiká sú druhy baktérií, ktoré sa tiež nachádzajú prirodzene v našom tráviacom trakte a po podaní v dostatočnom množstve majú pozitívny vplyv na zdravie človeka. Radíme medzi ne najmä rody Lactobacillus a Bifidobacterium. Baktérie a kvasinky vo všetkých výrobkoch po pridaní rastú, množia sa a premieňajú laktózu na kyselinu mliečnu. Minimálne množstvo laktózy je výhodné pre ľudí s laktózovou intoleranciou.

Čo všetko patrí do skupiny kyslých mliečnych výrobkov a aký je medzi nimi rozdiel?

  • Jogurt/jogurtový nápoj: Najznámejší a najobľúbenejší. Vzniká kvasením mlieka/smotany/ich zmesi tzv. jogurtovou kultúrou. Obsahujú Lactobacillus delbrueckii subsp. Bulgaricus a Streptococcus salivarius subsp. thermophilus, ktoré sa tiež radia medzi probiotiká.
  • Acidofilné mlieko: Je špecifické probiotickou baktériou Lactobacillus acidophilus.
  • Kyslý cmar: Cmar vzniká pri výrobe masla. Pridaním mikroorganizmov sa z neho stáva kyslý cmar.
  • Kefír/kefírové mlieko: Tu nájdeme okrem baktérií aj kvasinky. Tie produkujú malé množstvo alkoholu a oxidu uhličitého, kvôli tomu sa chuť týchto dvoch od predchádzajúcich trochu líši. V porovnaní s ostatnými, ktoré obsahujú 106-107 baktérií (v 1 g výrobku), má kefír a kefírové mlieko navyše ešte 102-104 kvasiniek (tiež v 1 g výrobku).
  • Výrobky s probiotickými kultúrami: Všetky výrobky, kde sú ešte navyše k bežne používaným mikroorganizmom pridávané už spomínané probiotiká. V názve hľadajte nápismi ako „bifi“ či „bifida“. V zložení zase Bifidobacterium či Lactobacillus acidophilus.

Čím všetkým sa mi kyslé mliečne výrobky odvďačia, keď ich budem jesť?

  • Mikroorganizmy v kyslomliečnych výrobkoch pozitívne ovplyvňujú črevnú mikrobiotu - mikroorganizmy nášho tráviaceho traktu. Jej správne zloženie má vplyv na funkciu imunitného systému či dobré trávenie.
  • Ako potraviny živočíšneho pôvodu sú zdrojom plnohodnotných bielkovín.
  • Obsahujú vápnik. Kvôli kyslému prostrediu navyše veľmi dobre využiteľný.
  • Nechýbajú ani ďalšie minerálne látky a vitamíny, ako je vitamín B12, B2 či jód.
  • Trápi vás laktózová intolerancia a nemôžete mlieko? Kyslé mliečne výrobky by ste mohli zvládnuť. Ako už bolo povedané vyššie, laktóza sa vo veľkom množstve premieňa na kyselinu mliečnu. Nakoniec jej zostane naozaj málo, a preto tieto výrobky ľuďom s intoleranciou väčšinou problémy nespôsobujú.

Ako si vybrať ten správny výrobok?

  • Chcete čo najväčšiu dávku prospešných mikroorganizmov? Choďte do kefíru alebo kefírového mlieka.
  • Pre obsah probiotík si vyberajte acidofilné mlieko alebo produkty nimi obohatené.
  • Jednotlivé produkty sa líšia obsahom tuku. Keď chcete menej „tučný“ variant, vyberajte kefírové mlieko alebo cmar. Tie majú iba okolo 1 gramu tuku na 100 ml. Také acidofilné mlieko potom má 3-4 g tuku na 100 ml potraviny (pokiaľ nejde o nízkotučný variant).
  • Ideálne nevyberajte sladené varianty. Alebo si ich vyberajte občas, s rozumom a s vedomím, že obsahujú naozaj veľa cukru. Jedna škatuľka kefíru (500 ml) môže mať až 60 gramov cukru. To potom prebíja všetky pozitíva prospešného kyslého výrobku. Siahnite radšej po bielom variante a oslaďte si ho napríklad ovocím.
  • A striedajte ich. Keď vám nechutia všetky, vyberte si aspoň niektoré, ktoré budete pravidelne zaraďovať do svojho jedálnička. Najlepšie minimálne jeden kyslý mliečny výrobok denne.

Ako na to, aby kyslé mliečne výrobky chutili aj tým najvyberavejším z nás?

  • Rozmixujte ich s ovocím. Kefír, jahody a banán hoďte do mixéra a chutná desiata je na svete. Ale pozor, nech to s ovocím nepreženiete. Hrsť jahôd alebo jeden banán bohato stačia. Využite aj rôzne vločky, orechy či orechové maslo.
  • Raňajkové müsli nejedzte len s jogurtom. Občas ho zameňte za kefírové/acidofilné mlieko či cmar.
  • Skúšali ste už palacinky z kefíru? Ochutnajte ich a uvidíte, aké sú krásne jemné a nadýchané.
  • Urobte si dip alebo zmrzlinu. Zapojte fantáziu! Možností je naozaj veľa.

Čo si pamätať pri ďalšom nákupe?

  • Kyslé mliečne výrobky majú mnoho zdravotných benefitov. Dokonca aj pre tých z nás, ktorí nemôžu klasické mlieko.
  • Je ich veľa a každý sa pýši niečím iným. Preto je najlepšie ich striedať.
  • Nemusíte ich piť/jesť samotné. Spríjemnite si ich ovocím, pridajte ich do raňajkovej kaše či iného jedla.
  • Pozerajte na zloženie a hľadajte probiotiká.

Mlieko a káva

  • Teplé mlieko s jemnou štruktúrou dodá káve sladkosť. Zároveň zmierňuje kyslosť a horkosť kávy. Na druhej strane, mlieko môže s kávou veľmi dobre fungovať z hľadiska chuti. Kyslé kávy môžu s mliekom chutiť veľmi sladko. S čokoládovými, vanilkovými alebo lieskovoorieškovými tónmi kávy si mlieko rozumie prirodzene a dobre.
  • Keď máte chuť na kávu s mliekom, keď sa chcete zahriať šálkou sladkého a teplého mlieka s chuťou kávy alebo keď je pre vás samotná káva príliš silná. Vtedy alebo kedykoľvek inokedy si môžete do kávy pridať trochu alebo aj viac mlieka.
  • Ak je káva dobre pripravená, obsahuje celé spektrum chutí. Dobrá káva je sama o sebe sladká s individuálnym chuťovým profilom, určitou úrovňou kyslosti a horkosťou. Niektoré kávy očarujú svojou chuťou vo všetkých podobách, či už ako čierna káva, s mliekom, s ľadom alebo v kombinácii s alkoholom. Keď si však automaticky pridávate mlieko do kávy ako rutinnú záležitosť, pamätajte, že by niekedy bolo škoda zakryť chuť samotnej kávy mliekom.
  • Čerstvo pripravená čierna káva je zdrojom antioxidantov a vitamínov. Hovorí sa o ňom v súvislosti s jeho ochrannými účinkami proti rakovine a neurodegeneratívnym ochoreniam. Pomáha proti únave, môže pomôcť s reguláciou osi HPA a samotná vôňa kávy môže zlepšiť náladu. Pitie mlieka sa zasa odporúča pre zdravie kostí vďaka obsahu vápnika.
  • Okrem toho, že mlieko pridané do kávy tlmí výrazné chute espressa, môže znížiť nástup kofeínu. Ľudia citliví na kofeín sa teda nemusia obávať rýchleho účinku kofeínu, ale ak si dajú latte, môžu si vychutnať chuť kávy a kofeínový opoj bude miernejší a postupnejší . Nie je pravda, že mlieko v káve môže neutralizovať kofeín. V latte alebo cappuccine dostanete rovnaké množstvo kofeínu ako pri pití samotného espressa.

Na čo si dať pozor?

  • Najčastejšie ide o to, ako sme schopní spracovať laktózu. Táto schopnosť sa môže v priebehu života rôzne meniť a vyvinúť sa do intolerancie laktózy.
  • Ak sa mlynček dlhší čas nečistil, môžu sa v ňom nahromadiť oleje z kávy, ktoré potom začnú žltnúť.
  • V prípade, že máte problémy so slinivkou, odporúča sa obmedziť tuky. Preto ak máte radi cappuccino, myslite na to, že sa zvyčajne pripravuje z plnotučného mlieka.
  • Konzumácia príliš horúcich nápojov môže byť problémom, ktorý podporuje vznik rakoviny pažeráka. A ešte výraznejšie v spojení so známym zdraviu škodlivým zlozvykom - fajčením. Pitie kávy s mliekom by teda mohlo pomôcť aspoň znížiť teplotu nápoja a znížiť škodlivosť jedného z týchto dvoch faktorov pri vzniku rakoviny pažeráka.
  • Medzi negatívne účinky pitia kávy s mliekom patrí najmä príjem tukov a cukrov z tohto nápoja.

Acidofilné mlieko

Názov acidofilné mlieko je originálne odvodený od pomenovania baktérie, vďaka ktorej sa čerstvé mlieko zmení na acidofilné - Lactobacillus acidophilus. Acidofilné mlieko je celkom iný nápoj ako klasické čerstvé mlieko - líši sa nielen vôňou a chuťou, ale aj textúrou a konzistenciou - je husté, krémové a sýte. Okrem toho má mnoho pozitívnych vlastností, ktoré z neho robia vylepšenú formu mliečneho nápoja. Lactobacillus acidophilus premieňa laktózu na jednoduché cukry. Konzumácia kyslého mlieka pomôže aj tým, ktorí po vypití klasického mlieka trpia žalúdočnými či tráviacimi ťažkosťami. Na sto gramov obsahuje tento nápoj 110 kcal, 2,5 g tuku, 13 g sacharidov a 8 g proteínov.

Okrem zažívacích ťažkostí vie acidofilné mlieko pomôcť s mnohými inými ochoreniami, dokonca zvládne odstrániť negatívne vedľajšie efekty niektorých liečiv. V tomto prípade sa odporúča spolu s užívaním antibiotík užívať vhodné probiotiká. Čo sa týka jeho biologickej funkcie, baktéria Lactobacillus acidophilus je účinným bojovníkom proti iným mikroorganizmom, spôsobujúcim rôzne ochorenia. Okrem zlepšovania celkovej imunity organizmu bojuje konkrétne napríklad s enterhemoragickou Escherichia coli (mutácia E. coli, ktorá produkuje toxíny, spôsobuje silné hnačky až smrť), Staphylococcus aureus (Zlatý stafylokok) či Salmonella (neslávne známy pôvodca otravy jedlom).

Kyslomliečne výrobky

  • Jogurt sa vyrába z pasterizovaného mlieka pridaním jogurtovej kultúry zloženej zo živých baktérií. Dnes máme na trhu dva typy jogurtov - tradičné, ktoré dozrievajú priamo v tégliku, a tie, ktoré dozrievajú vo výrobných tankoch a majú typickú krémovú konzistenciou.
  • Acidofilné mlieko sa vyrába z mlieka pridaním kultúry Lactobacillus acidophilus, čo je probiotická kultúra, ktorá priaznivo pôsobí na črevnú mikroflóru. Aby získalo lahodne kyslú a vyváženú chuť, mieša sa s kyslým mliekom sfermentovaným smotanovou kultúrou. Acidofilné mlieko je ľahko stráviteľné, a môžu si ho dopriať aj ľudia, ktorí majú miernejší stupeň laktózovej intolerancie.
  • Kefír je kyslomliečny výrobok s kultúrou vyrobenou z kefírových zŕn. Kefírové zrná obsahujú kvasinky rozkladajúce laktózu. Pri ich pôsobení dochádza k vzniku oxidu uhličitého a malého množstva alkoholu. Aj kefír je ľahko stráviteľný, a to aj pre ľudí, ktorí majú čiastočný problém s trávením laktózy. Od ostatných kyslomliečnych nápojov sa odlišuje výrazne kyslejšou, typicky perlivou chuťou.
  • Cmar vzniká ako druhotný produkt pri výrobe masla zo smotany. K fermentácii (kvaseniu) sa používa smotanová kultúra. Obsahuje menej tuku, ako by ste čakali, ale o to hodnotnejšie mliečne bielkoviny - proteín. Dokonca sa odporúča piť ho pri diétach, ktoré pomáhajú odbúrať nadbytočné kilá.
  • Zakvasené kravské mlieko je husté, jemne zrnité kyslé mlieko. Zákvas sa vyrába s použitím akejkoľvek mliečnej kultúry (smotanovou, jogurtovou, kefírovou).

Zdravotné problémy spojené s mliečnymi výrobkami

  • V mlieku sa nachádzajú opiáty, vďaka čomu sa nám po jeho vypití chce spať. Telo má s trávením mlieka väčšie problémy ako pri iných potravinách. Na jeho spracovanie preto spotrebuje viac energie, čo môže narušiť spánok.
  • Na konzumáciu mlieka by si mali dať pozor najmä tínedžeri a mladí dospelí. Nápoj u nich totiž môže zhoršiť akné.
  • Odhaduje sa, že až 70% populácie môže trpieť laktózovou intoleranciou.
  • Mlieko patrí medzi kyslé potraviny, čo znamená, že v tele človeka dokáže vyvolať zápal. Ten škodí kĺbom a svalom, ktoré sa po fyzickej aktivite len ťažko zotavujú.
  • Mozgová hmla nie je ochorenie, ale príznak. Spôsobuje stratu spomienok, neschopnosť sústrediť sa a mentálnu labilnosť. Jedným zo spúšťačov týchto nepríjemností je aj každodenný nadmerný príjem mlieka, ktoré obsahuje proteín kazeín.
  • Ľudia si často mýlia laktózovú intoleranciu s príznakmi alergie na mlieko. Obidve poruchy charakterizujú podobné príznaky: zápcha, hnačka, kolika. Alergia na mlieko sa dostaví u približne 5 percent detí, no nie je vylúčené, že jej príznaky potrápia ľudí aj v dospelosti.
  • Strava priamo vplýva na hladinu cholesterolu v krvi.
  • Vápnik je minerál, bez ktorého by nám nerástli kosti. Na druhej strane treba pripomenúť, že mlieko je kyslá potravina, ktorá prispieva k zápalu v organizme a zároveň tak znižuje hladinu vápnika.
  • Mlieko nemožno viniť z toho, že vás chrípka trápi už niekoľko dní alebo týždňov. V skutočnosti za to neraz môžu antibiotiká, ktoré sa podávajú kravám. Tie sú pre ich zdravie síce nevyhnutné, ale do nášho tela vnášajú odolné baktérie, kvôli ktorým sa oslabuje účinnosť predpísaných liekov.

tags: