Pizza, špagety alebo hamburger. Jedlá, ktoré si niektorí doprajeme možno častejšie ako tuzemskú klasiku. Len máloktoré jedlo je celosvetovo tak populárne, ako práve pizza. Jeho história siaha do ďalekej minulosti. Len v Spojených štátoch sa zje za sekundu približne 350 kúskov, ľudia si na ňu dávajú všetko od artičok, plody mora až po ananás a neexistuje azda nikto, kto by ju aspoň raz v živote neochutnal. Pizza navždy zmenila dejiny Talianska, zapísala sa do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a stala sa jedným s najpopulárnejších jedál planéty.
Tak toto celosvetovo obľúbené jedlo má svoje korene už v praveku. Recept sa šíril Stredomorím až nakoniec dorazil do Grécka a odtiaľ do Talianska, kde ho pomenovali „picea“. Dôkaz, že išlo o frekventované staroveké jedlo, je možné nájsť v epose Aeneas, ktorý spísal rímsky básnik Vergílius niekoľko desaťročí pred naším letopočtom.
Historici udávajú, že už Egypťania v staroveku poznali plochý chlieb, na ktorý si dávali rôzne omáčky. Podobne na tom boli aj Rimania alebo Gréci, ktorí si obľúbili verziu s bylinkami a olejom. Moderným rodiskom pizze je bezpochyby Neapol, hlavné mesto talianskeho regiónu Kampánia. Začiatkom 19. storočia bol prosperujúcim pobrežným mestom, v ktorom boli zásadné majetkové rozdiely. Neapol bol preslávený takzvanými lazzaroni, ktorí predstavovali najchudobnejšiu vrstvu spoločnosti. Títo ľudia potrebovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať.
Chlebové placky s rôznymi omáčkami sa preto stali ideálnou voľbou. Ranné verzie pizze pre nemajetných obsahovali paradajky, syr, olej, ančovičky či cesnak. Postupne sa však prísady začali obmieňať. Najzásadnejším pre rozmach pizze je rok 1889. Taliansko už bolo zjednotené a kráľ Umberto I. a kráľovná Margherita sa rozhodli navštívili Neapol. Pizzaiolo (taliansky výraz pre pekára pizze, pozn.) Raffaele Esposito vytvoril tri rôzne verzie pizze, ktorej farby mali reprezentovať Taliansko. Kráľovnej Margherite najviac chutila pizza zdobená paradajkami, mozzarellou a bazalkou a ty už pravdepodobne tušíš, čo nasledovalo.
Ani kráľovská sláva však nepomohla tomu, aby sa pizza rozšírila do celého sveta. Boli to až neapolskí migranti, ktorí koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádzali do Spojených štátov za prácou. Našli ju hlavne v New Yorku, Trentone, New Havene, Bostone, Chicagu a St. Louis. Keď však začali vznikať prvé pizzerie, vôňa z nich veľmi rýchlo zaujala okoloidúcich. Jednou z prvých zdokumentovaných amerických pizzerií bola Lombardi's na Spring Street v Little Italy na Manhattane. Bola prvou, ktorá mala už v roku 1905 povolenie na predaj pizze.
Aj keď už Lombardi's nesídli na rovnakom mieste ako v minulosti, stále „má rovnakú pôvodnú pec“, poznamenáva potravinový kritik John Mariani, autor knihy How Italian Food Conquered the World (Ako talianske jedlo dobylo svet). Po druhej svetovej vojne nastala doslova pizza-explózia. Migrácia spôsobila, že jedlo sa stalo populárne po celých Spojených štátoch. Postupne sa z pizze stalo jedlo, ktoré sa dalo rýchlo pripraviť takmer kdekoľvek. Vznikli reťazce fast foodov, ako Domino's Pizza či Pizza Hut, pričom obe dnes nájdeš aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave.
Pizza Hawai: Kontroverzná klasika
Pizza Hawai nepochádza z Havaja. Vymyslel ju v roku 1962 Kanaďan gréckeho pôvodu Sam Panopoulos z Ontária, ktorý rád experimentoval a zo zaujímavosti chcel skúsiť spojenie sladkého ananásu so slaninou. Napriek svojmu tropickému názvu je havajská pizza skutočne kanadská. Už v polovici šesťdesiatych rokov reštaurácia podávala pizzu niekoľko rokov. „Ľudia si dajú len huby, slaninu a papriku, to je všetko," hovorí Panopoulos. „V reštaurácii som mal ananás, a tak som ho tam pridal. Ľuďom sa to zapáčilo.
Havajská pizza je klasická americká syrová pizza, na ktorej je šunka a ananás. Variácie môžu zahŕňať slaninu, ale Panopoulos hovorí, že hlavnú úlohu zohralo jednoduché pridanie ananásu. Panopoulos sa nezastavil s pizzou. „Dnes môžete ísť na čínske miesto a dať si kurací šalát. Ale v tých dňoch neexistoval žiadny spôsob, ako by ste mohli miešať chute, "hovorí Panopoulos. Pizza Havaj zrejme priťahuje toľko fanúšikov, koľko kritikov.
Drobný plastový „stolček”, takzvaný pizza saver, vznikol v roku 1985, keď si ho dala patentovať Carmela Vitale. Najdrahšia pizza na svete stojí 12-tisíc dolárov (približne 10 400 eur). Pizzu Louis XIII dostaneš v Renato Viola v Salerne. Jej výroba trvá 72 hodín a nájdeš na nej tri druhy kaviáru, organickú Mozzarella di Bufala a sedem ďalších odrôd syra, austrálsku ružová soľ z rieky Murray, rôzne krevety a homára.
Ananás na pizzi je niečo, cez čo britský podnik neprejde mlčaním. (Zdroj: gettyimages.com) NORWICH - Jednoznačnou témou, ktorá medzi labužníkmi a aj bežnými konzumentmi spôsobuje vášne, je určite ananás na pizzi. Táto "pochúťka" s medzinárodným pomenovaním hawai je vždy vďačnou témou rozhovorov, no najnovšie aj kontroverzií. K tomu prispel aj čerstvý incident v jednom z britských reštauračných zariadení. Majitelia podniku totiž nestrpia tento gastronomický počin, ktorý nie je každému po chuti. Na dianie v norwichskej reštaurácii upozornil portál CNN.
Väčšina spoločnosti už tuší, že ide o veľmi "kontroverzný typ pokrmu". A to až do tej miery, že sa kompetentní v reštaurácii rozhodli pre radikálny krok. Nájdu sa ľudia, ktorí pizzu hawai (s ananásom, pozn. To však neznamená, že by podnik Lupa Pizza, ako sa spomínaná reštaurácia v Norwichi nazýva, zo svojho menu pizzu hawai vyradil. Má na ňu však prísne pravidlo. "Hovorím ananásu nie," povedal rovno v úvode pre CNN šéfkuchár Quin Jianoran. "Ide o veľmi kontroverznú tému, pretože ľudia hawai buď jednoducho milujú, alebo nenávidia.
Bežný poplatok za pizzu v tomto podniku je okolo 14 libier (asi 16,6 eura). Tu sa ale rozprávame o klasickej a "najchudobnejšej" príchuti Margherita. Podnik si napriek tomu ide svoje a za objednanie pizze hawai si účtuje bezmála 100 britských libier, čo je asi 118,5 eur. V Lipa Pizza okrem iného prebieha aj anketa ohľadom obľúbenosti pizze hawai. Zatiaľ v nej hlasovalo celkovo 62 percent respondentov. Tí príchuť vymysleli v 60. rokoch minulého storočia a spôsobila obrovskú vlnu znepokojenia, ale aj nadšenia. Téma však spôsobuje ozajstným pôvodcom pizze (Talianom, pozn. red.) vrásky na čele.
Ako si pripraviť domácu pizzu
Aby bola domáca pizza viac než dobrá, potrebujete kvalitné ingrediencie, trpezlivosť a správnu techniku prípravy. Ak sa vyhnete týmto 10 typickým chybám, obľúbený pokrm z Talianska sa vám podarí pripraviť vždy na jednotku. Celosvetovo obľúbená pizza je súčasťou národnej identity Talianska. Neapolskí výrobcovia pizze boli v roku 2017 zapísaní na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Aby sa domáca pizza čo najviac priblížila pôvodnému neapolskému receptu, je potrebné pamätať na niekoľko vecí.
- Pre dokonalé cesto na pizzu, ktoré sa počas pečenia príliš nevysuší, je rozhodujúci dostatok vody. Je lepšie zmiešať približne 40 % vody so 60 % múky.
- Ak si na cesto vyberiete len klasickú hladkú múku, nečudujte sa, že jedlo nebude chutiť ako v Taliansku.
- Aj malé množstvo droždia stačí na to, aby cesto pekne vykyslo. Stačí 1,5 gramu droždia na 250 gramov múky.
Faktorom, ktorý by sa pri tomto klasickom pokrme z Talianska nemal podceňovať, je trpezlivosť. Ak napríklad cesto miesite len krátko, nebude dostatočne vzdušné. Prísady sa musia miešať celých 20 minút. Netrpezliví by ste nemali byť ani pri odpočinku cesta, ktoré by ste mali na tento účel dobre prikryť. Kvasnicové cesto sa často necháva odpočívať v teple, aby sa urýchlil proces kysnutia. To však cesto poškodzuje, preto je lepšie nechať ho odpočívať dlhšie a to pri izbovej teplote, t. j. Ak ste všetko zohľadnili pri príprave cesta, nemali by ste urobiť chybu a natrieť pizzu hotovou paradajkovou omáčkou alebo paradajkovým pretlakom.
Mnoho ľudí sa čuduje, prečo je mozzarella na ich pizzi doma taká vodnatá. Mozzarellu najskôr nakrájajte na plátky a potom ju nechajte odkvapkať v sitku. Keďže bežná rúra produkuje menej tepla a pečenie trvá dlhšie, časy pečenia jednotlivých zložiek sa značne líšia. Ďalšou chybou, ktorej sa často dopúšťame, je, že na cesto dávame príliš veľké množstvo paradajkového základu a nešetríme ani oblohami. Pravidlom je použiť na pizzu len tri prísady. Aby ste si vychutnali perfektnú pizzu nemusíte chodiť ďaleko. Stačí pár základných surovín a vykúzlite tú najlepšiu domácu pizzu! 6) Dáme piecť na 220°C.
Taliani o tejto pizzi často žartujú a rozhodne ju nepovažujú za pizzu. Nám, ale chutí. Pri tomto recepte nepotrebujete ani polotovar. Rýchle cesto bez kysnutia máte hotové do pár minút... Ako hovorí známe talianske príslovie - Aj malá kuchyňa dokáže učiniť domov veľkým. Nie sú pochybnosti o tom, že kvalitné stredomorské suroviny na teplom chrumkavom ceste dokázali rozvoňať celú domácnosť i okolie. Teplo rozpálenej pece, okolo ktorej sa stretávala celá rodina, sa stalo spolu s chuťou a vôňou bazalky, prvotriedneho syra a hustého paradajkového pretlaku symbolom skutočného pôžitku a rodinnej pohody. Znie to výborne, však? My vám presne taký zážitok prinášame!
Svet prísad
Poznať suroviny je základ toho, aby ste si mohli našu pizzu vychutnať skutočne naplno. Dovoľte nám preto menšiu exkurziu do našej kuchyne, kde pre vás už niekoľko rokov s láskou pripravujeme vašu obľúbenú pizzu.
- pomodori [pomoˈdɔri] - Paradajka jedlá pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je to zelenina s vysokým podielom betakaroténov a vitamínu C. Slúži takisto ako zdroj chrómu a draslíka. Z viac ako 90 % ju tvorí voda, cca 5 % sacharidov a 2,5 % bielkovín. Má vysoký podiel vláknin, naopak tuk neobsahuje takmer žiaden. Paradajky sú veľmi vhodné ako základ zdravej stravy. Vhodné sú na rôzne redukčné a očistné diéty, pretože majú antioxidačné účinky.
- mozzarella [mottsaˈrɛlla] - Mozzarella je jedným z najznámejších talianskych syrov, tzv. pasta filata. Ide teda o syr vyrábaný z točeného tvarohu. Názov je odvodený od slova mozzare - odrezať, pretože je formovaný nožom. Za najlahodnejšiu mozzarellu je pokladaná tá, ktorá sa vyrába ručne z tepelne neupraveného byvolieho mlieka. Mozzarella sa najčastejšie pridáva na pravú taliansku pizzu, cestoviny, mäso a do šalátov.
- formaggio edam [forˈmaddʒo ˈɛ:dam] - Eidam (Edammer kaas) je polotuhý plnotučný syr vyrábaný z kravského mlieka. Pôvodom je z Holandska. Eidam nepatrí k príliš slaným syrom. Tento jemne žltý syr dozrieva od dvoch týždňov do jedného roka. U nás známe tučnosti 20 % alebo 30 % sú v rámci Európy špecifikom. Istou zaujímavosťou je, že tento typ syra bol od renesancie obľúbenou stravou námorníkov. Dôvodom je jeho dlhá trvanlivosť. Pri príprave pízz ide o jednu z najpoužívanejších prísad.
- salame [sa'lame] - Saláma (z talianskeho salame: „solená údenina, solené mäso“, pôv. latinsky salare „soliť“) je typ údeniny z hrubo nasekaného mäsa a ďalších prísad. Existuje veľké množstvo druhov salám. Salámy sa rozdeľujú na tri veľké skupiny v závislosti od tepelnej úpravy, ktorou počas výroby prechádzajú. Salámy sú vo veľkej miere rozšírené v krajinách strednej Európy a južnej Európy, odkiaľ pochádzajú rôzne druhy. V ostatných častiach sveta sú salámy takisto známe, ale nie sú rozšírené v takej miere.
- prosciutto [proʃˈʃutto] - Šunka je výrobok z bravčového alebo hovädzieho mäsa, upraveného sušením, dusením alebo údením. Šunka je v Európe najobľúbenejším mäsovým výrobkom. Použitie šunky je veľmi široké a vďaka svojej príprave môže byť neobmedzene konzumovaná.
- pollo ['pollo] - Kuracie mäso je celosvetovo najviac rozšírený druh mäsa. Dôvodom je jeho vynikajúca chuť a jednoduché možnosti prípravy. Existuje množstvo návodov na správnu prípravu. Kuracie mäso sa dá použiť pri varení, smažení, grilovaní, a pritom nás to nebude stáť veľa času. Pretože ide o mäso hydinové a biele, jeho príprava je naozaj krátka. Na pizzi sa s ním stretávame veľmi často.
- ananas [ananas] - Ananás je veľmi chutné a svieže tropické ovocie. Pestuje sa vo viacerých tropických a teplejších subtropických krajinách. Asi najobľúbenejšou odrodou je ananás „Extra Sweet“ vyšľachtený na Havajských ostrovoch a predávaný pod obchodným menom Del Monte. Ananás je vhodný ako zaujímavá ingrediencia do jedál a takisto sa používa pri výrobe štiav, džúsov a nektárov.
- peperoncini [peperonˈtʃino] - Ide o exotický druh krovitých paprík, rastúcich v trópoch a subtrópoch Indie, Číny, Japonska, Vietnamu, Afriky, Južnej a Strednej Ameriky. Ide o malé svetlejšie papričky so silnou vôňou. Sú veľmi vhodné ako koreniaca prísada do ostrejších jedál. Feferónky obsahujú vitamíny C a karotén B. Veľmi podporujú chuť do jedla. A sú opäť ďalšou vhodnou prísadou na pizzu.
- basilico [ba'zillico] - Bazalka je rozšírená najmä v Afrike a Južnej Amerike, niekoľko druhov sa však pestuje po celom svete. Ľudia využívajú na rôzne účely najmenej 7 druhov. Zvlášť obľúbená je v Stredomorskej kuchyni. Charakterizuje ju veľmi aromatická, sladkastá vôňa. Čerstvé listy sa pridávajú k paradajkám, šalátom, rybám, syrom, ale takisto do cestovín a rôznych omáčok.
- origano [oˈrigano] - Oregano je vytrvalá bylina využívaná ako prísada do jedál. V Európe rastie v krovinách, v svetlých lesoch, na čistinách. Často sa pestuje v záhradách. Oregano je pôvodom zo Stredomoria. Prvé záznamy o jeho riadenom pestovaní pochádzajú z obdobia antiky. Najčastejšie je oregano používané ako hlavné korenie na pizzu a je aj súčasťou provensalského korenia. Jeho chuť je veľmi výrazná. Má ale aj antiseptické a protizápalové účinky.
- funggi [ˈfunggi] - Šampiňón (Agaricus bisporus) je jedlá huba, ktorá je vďaka výbornej chuti a nenáročnému pestovaniu vyhľadávanou kulinárskou pochúťkou.
tags: #Pizza
