Huby sú pre každého milovníka prírody darom. Každý vášnivý hubár sa teší na leto a jeseň, kedy môže zbierať huby. Na otázku, kde rastú huby, väčšina vášnivých hubárov odpovedá jednoducho - v lese. Rôzne druhy húb uprednostňujú rôzne druhy stromov, napríklad dubáky nájdete pod dubmi, kozáky pod brezami a podobne. Miesto, kde sa stretáva les a lúka, je tiež často bohaté na huby. Niektoré druhy húb, napríklad májovky, šampiňóny alebo plávky, uprednostňujú výhradne lúky a pasienky.
Je ťažké radiť ľuďom, kam na huby vyraziť, odporúčame vám však najmä na jeseň časté prechádzky do okolitých lesov. Ak ste hubár - začiatočník, je dobré nájsť si niekoho, kto vás zo začiatku naučí, ako huby hľadať, ale najmä vás naučí, ktoré huby sú jedlé a ktoré sa oplatí zbierať. Dnes už je veľmi moderné pridať sa na sociálnych sieťach do skupín, kde si hubári radia, kde rastú huby a tiež ktoré sú jedlé. Najlepšia sezóna na zber húb je zvyčajne od mája do novembra. Huby rastú však v závislosti od druhu a poveternostných podmienok. Väčšina húb preferuje mierne teploty. Po daždivom období sa huby objavujú najčastejšie. Majú radi vlhkosť.
Nebezpečenstvo zámeny jedlých a jedovatých húb
Pozor, aj majster tesár sa niekedy utne. Aj keď chodíme do lesa na huby takmer od útleho detstva a myslíme si, ako dobre ich poznáme, môžeme sa ľahko priotráviť, či dokonca otráviť. V našich lesoch rastie niekoľko druhov jedovatých húb, ktoré ľahko zamení za jedlé aj ten najväčší znalec a vášnivý hubár. Hovorí sa, že každá huba je jedlá, ale niektorá len raz. Sme len ľudia a pomýliť sa môžeme ľahko, aj keď si myslíme, ako les aj huby dokonale poznáme.
Teplé a vlhké počasie, aké v poslednej dobe na Slovensku prevláda, praje hubárom. Sezóna je už v plnom prúde a druhové zastúpenie húb v našich lesoch je veľmi bohaté, čo do prírody láka stále viac ľudí. Medzi nimi sú aj menej skúsení hubári, ktorí sa pri zbere húb často zmýlia. Niekedy je zámena jedlých húb za nejedlé menej bolestivá a ovplyvní len chuť jedla, inokedy môže mať oveľa závažnejšie následky. Počet otráv hubami na Slovensku sa rok od roka líši, no v priemere sa ročne otrávi okolo 100 až 120 ľudí. V roku 2021 Národné toxikologické informačné centrum UNB (NTIC) registrovalo 125 otráv hubami. V roku 2023 k 13.
Rozlišovacie znaky niektorých húb
Poznanie rozdielov medzi jedlými a jedovatými hubami je kľúčové pre bezpečné hubárčenie. Tu sú niektoré príklady a rozlišovacie znaky:
- Muchotrávka červenkastá vs. Muchotrávka tigrovaná: Muchotrávka červenkastá patrí medzi huby s najvýraznejšou chuťou. Jej jedovaté dvojča je muchotrávka tigrovaná. Rozoznať ich možno vďaka prstencu - jedlá muchotrávka červenkastá má tento prstenec výrazne ryhovaný, zatiaľ čo muchotrávka tigrovaná má úplne hladký prstenec.
- Plávka trávozelená vs. Muchotrávka zelená: Pomýliť si ju môžeme práve s muchotrávkou zelenou, ktorá je prudko jedovatá. Nepatrným znakom je farba klobúka, ktorá je zelenkavá, tak ako pri plávke, ale často máva až belavú farbu. Základným znakom, ako môžeme tieto dve huby odlíšiť, je noha a prstenec. Plávka trávovozelená má klobúk zvyčajne zelený, olivovozelený alebo žltozelený, s krehkým povrchom, ktorý sa dá čiastočne olúpať. Lupene sú biele a voľné.
- Hríb zrnitohlúbikový vs. Hríb satanský: Hríb zrnitohlúbikový, ľúdovo modrák, je naša veľmi obľúbená huba. Hríb satanský má belavý až sivý klobúk, dužina je belavá a na reze je slabo modrajúci. Na hlúbiku má červenú sieťku, zatiaľ čo hríb zrnitohlúbikový má na hlúbiku červené šupiny. Hríb zrnitohlúbikový má tmavohnedý až hnedočierny zamatový klobúk, sýtožltú dužinu a po dotyku intenzívne modrá.
- Rýdzec smrekový vs. Rýdzik kravský: Rýdzik smrekového nachádzame v jesenných mesiacoch skôr v listnatých lesoch a na lúkach. Často si ho mýlime s rýdzom kravským. Ten na rozdiel od neho chutí pálčivo horko. Klobúk má svoje okraje chlpaté, inak sú rovnakej farby.
Pestovanie hlivy ustricovej
Istú dobu pestujem Hlivu ústricovú. Zaujíma ma, či je možné úspešne pestovať tuto hubu aj na drevených pilinách. Začal som pestovať hlivu ustricovú. Asi pre dvoma týždňami som posekanú a zaparenú slamu nasáčkoval a povešal v kamennej pivnici v množstve cca 400 ks. Pri priebežnej kontrole som zistil, že v časti násady ( zhruba 8 sáčkov ) sa objavujú pestrozelené fleky. Neviem posúdiť o čo ide ( možno plieseň...
Zelené fľaky naznačujú prítomnosť plesne pravdepodobne z rodu penicillium, ktorá môže zničiť a pravdepodobne aj zničí celú násadu hlivy. Je taka moznost, doniest z prirody teraz hlivu ustricovu a uspesne ju doma rozmnozit na nejakom substrate. A potom ju naockovat napr do slamy a pestovat v domacom prostredi, napr. pivnici. Je predpoklad, ze by rastla pri nizkych teplotach tak ako v prirode? Velmi pekne dakujem a prajem pekny den.
Je to možné, ale hlivy odobraté z prírody budú asi plodiť len v zime. Literatúru poznám len bežnú o pestovaní húb vo všeobecnosti, o tomto probléme som ešte nič nestretla. Včera som na dubovom pni našiel hubu podobnú hlive ustricovej - má ale zamatový vrch. Lupene na spodnej strrane sa zbiehajú ku koreňu hlúbika, ktorý je nepatrný. Môže sa jednať o hlivu dubovú - v tomto čase by ale nemala podľa údajov na tejto stránke rásť. Vôňa je hubová- nevýrazná. Môže ísť o nejaký druh nejedlej huby. Huby sú vo veľkých trsoch na pňoch, ktoré sú od seba vzdialené asi 5 metrov- na troch kusoch.
Vzhľadom na atypické obdobia výskytu rôznych druhov húb v tomto roku je dosť dobre možné, že ide o hlivu dubovú (Pleurotus dryinus). Opis by celkom súhlasil.
Praktické rady pre hubárov
- Skutočne platí pravidlo, že plávky, ktoré majú príjemnú chuť sú jedlé. Od ostatných druhov húb ich odlíšime podľa zvláštnej štruktúry dužiny, ktorú Češi krásne nazývajú "kruchající", a ktorá svojou konzistenciou pripomína jabĺčko.
- Pokiaľ ide o hlivu, vzhľadom na čas svojho výskytu v podstet nemá jedovatého dvojníka.
- Spisovateľ Ján Majerník vo svojej knihe 'A predsa rastú...!', rozlišuje jedlé plávky od nejedlých jednoducho len tak, že nemajú pálivú chuť. Môže sa na tento určovací znak praktický hubár spoľahnúť?
- áno, môže sa to takto používať, ovšem LEN U PLÁVOK !!! za predpokladu, že dokážete naprosto spoľahlivo rozoznať plávky od ostatných húb.
Plávka mandľová (Russula vesca)
Plávka mandľová (Russula vesca) je chutná jedlá huba, ktorú môžeme nájsť v listnatých aj zmiešaných lesoch počas leta a jesene. Je obľúbená pre svoju mandľovú chuť a jemnú arómu. Patrí medzi plávky, ktoré sa dajú bezpečne zbierať, ak ich dokážeme spoľahlivo rozoznať. Plávka mandľová má klobúk široký 5 až 10 cm, najprv polguľovitý, neskôr plocho rozprestretý. Farba klobúka je ružovkastá, mäsovoružová až vínovo hnedá, často s jemným belavým stredom. Pokožka je suchá, matná, hladká a dá sa len čiastočne stiahnuť od okraja. Lupene sú husté, biele až krémové, krehké, pri poranení nemenia farbu. Hlúbik je biely, valcovitý, pevný a neskôr vatovitý. Dužina je biela, s príjemnou mandľovou vôňou a chuťou, bez štipľavosti. Plávka mandľová je ideálna na praženie, varenie, dusenie aj nakladanie.
Ako rozpoznať plávku mandľovú?
- Podľa jej ružovkastého klobúka, bieleho hlúbika, mandľovej vône a najmä neštipľavej chuti.
Je plávka mandľová jedovatá surová?
Nie, plávky sa neodporúča konzumovať surové.
Dá sa plávka mandľová zameniť s inými hubami?
Áno, môže sa zameniť s niektorými štipľavými plávkami.
Ako najlepšie pripraviť plávku mandľovú?
Najlepšie chutí čerstvá - na masle, v praženici alebo ako súčasť zeleninového jedla. Plávka mandľová je výbornou hubou pre všetkých, ktorí si chcú spestriť svoj jedálniček chutným lesným úlovkom.
Význam húb
Huby sú doslova poklad v kuchyni. Výbornou hubovou omáčkou, krémovým rizotom či polievkou z čerstvých húb určite nepohrdne nikto, kto má huby rád. Huby je možné uskladniť na mnoho spôsobov, či už sušené alebo mrazené a použiť ich môžete počas celého roka.
Huby boli odjakživa súčasťou nášho jedálnička. V starovekom Ríme sa jedlo z muchotrávky cisárskej - AMANITA CAESAREA, považovalo za veľkú delikatesu. Používali ich na kvasenie vína, piva a chleba. Okrem kulinárskeho prínosu vďačíme hubám za ich chemické látky, ktoré umožnili ľuďom vyrábať rôzne lieky. Bielkoviny húb tvoria asi 0,3 - 3,5%, cukry 1 - 6%,a tuky 1% hmotnosti. Huby cítime vďaka množstvu aromatických zlúčenín a charakteristickú chuť vytvárajú silice. Množstvo aj obsah minerálnych látok sa v hubách mení v rozličných fázach ich života a kumulujú sa zvyčajne v starších plodniciach.
Otrava hubami
V našich lesoch sa nachádza asi 100 jedovatých a mierne jedovatých druhov húb. Príznaky otravy: nevoľnosť, vracanie, črevná kolika, hnačka, tŕpnutie končatín a kŕče. Prvá pomoc - treba vždy vyhľadať lekára!
tags:
