Možno som šialená, alebo len naozaj dobrá psia mama, ale milujem všetku tú prípravu, pečenie, zdobenie a následnú radosť v očiach môjho psa. Narodeniny sa u nás doma oslavujú vždy vo veľkom štýle, aj keď ste pes :D Milujem oslavu psích narodenín. Pripravili sme si pre Vás jednoduchý a chutný recept na tortu, ktorej neodolá žiadny psíkTento rýchly a ľahký recept na tortu pre psa je ideálny na oslavu narodenín vášho psíka alebo len tak na potešenie svojho štvornohého miláčika.
Môj svokor bol vášnivý poľovník telom aj dušou. Miloval prírodu a vedel o nej krásne a napínavo rozprávať rôzne príhody a príbehy, ktoré som dokázala počúvať celé hodiny. Mal k prírode a zverine v nej veľmi citový vzťah a túto svoju lásku prenášal aj na mňa a svoje vnúčatá, keď nás často brával na výlety do prírody.
Ako to tak chodí, k tejto poľovníckej záľube patria i trofeje. Aj svokor ich mal peknú zbierku a iba on vedel, čo a koľko pre neho tieto trofeje znamenajú. Ja som bola "paneláková" nevesta a keď som sa po svadbe s manželom presťahovala do rodinného domu svokrovcov, nemohla som si na trofeje zvyknúť. Viseli skoro všade, nad každými i medzi každými dverami a nad schodiskom.
Svokrovci nám uvoľnili vrchné poschodie domu, ale keďže svokor si nemal kde svoje trofeje presťahovať, zostali visieť na svojich pôvodným miestach a vlastne tam visia dodnes, aj keď je už svokor päť rokov po smrti. Hoci sa mi jelenie, muflonie, či srnčie trofeje vonkoncom nepozdávali, rešpektovala som svokrovu žiadosť, aby sme si ich nechali v našom vrchnom byte. A tak som si na ne časom zvykla. Neviem, či zvyknúť si, je to správne slovo. Skôr som ich prestala vnímať a brala som ich ako povinnú súčasť nášho domáceho prostredia.
Je s nimi aj kopec práce, raz za čas ich treba zvesiť a očistiť od prachu a pavučín. Zvykla som si aj na návštevy, ktoré k nám svokor občas priviedol, ak sa chcel svojím známym a kamarátom pochváliť so svojimi úlovkami z poľovníckych čias. Po rokoch manželstva som si presadila aspoň to, že sme trofeje trochu popresúvali a umiestnili ich tesnejšie vedľa seba, čím sa mi vytvoril na stenách priestor na zavesenie obrázkov a dekorácií, ktoré sa páčili mne.
Keď k nám chodili naši známi a priatelia, ich názory na nezvyčajné ozdoby na stenách sa líšili. Niekomu sa páčili, dokonca vzbudzovali obdiv a uznanie ( to bolo zväčša u ľudí, ktorí mali k poľovníctvu nejakým spôsobom bližšie), iní vraveli, že by takéto lebky mŕtvych zvierat na stenách nezniesli, že z tých trofejí istotne vyžaruje negatívna energia. Najčastejšie sa však trofeje stali terčom rôznych vtipov na manželovu adresu, že či už mu manželka stihla zabezpečiť takúto unikátnu zbierku parohov.
Ako išiel život, vytvorila som si aj ja k trofejám na stenách istý vzťah. Nie, že by sa mi začali páčiť, skôr som ich začala vnímať ako svokrovu srdcovú záležitosť a začala som ich vidieť jeho očami. Vedela som, že pre svokra majú veľkú cenu, nie čo sa týka peňazí, ale čo sa týka . Keď už bol svokor chorľavejší, mali sme spolu rozhovor a on vtedy povedal, že ak raz umrie, môžeme si s trofejami spraviť, čo chceme, že ich môžeme hoci i predať.
Už vtedy som cítila, že by to nebolo správne konanie a svokrovi som povedala, že jeho trofeje nikdy nikde nedáme a že si ich necháme ako pamiatku pre nás, naše deti i ďalšiu generáciu - pamiatku a spomienku na svokra a jeho celoživotnú záľubu. Keď som mu tieto slová povedala, videla som na jeho tvári, ako veľmi ho to potešili a ako si to cení. Teraz, po čase, sa pozerám na tie trofeje úplne inými očami. Keby mi to niekto povedal pred pár rokmi, že sa môj postoj takto zmení, neverila by som... Stali sa pre mňa veľkou vzácnosťou. Sú pamiatkou na môjho svokra a ja ich nevnímam očami, ale srdcom. Vidím v nich spomienku na dobrého človeka, jeho lásku k poľovníctvu, jeho hrdosť z úspešných úlovkov. Dnes už by som ich nedala za nič na svete.
Tých skutočne sladkých záľub je určite niekoľko, no skúsme sa pozrieť na také hobby, ktoré stavia naše chuťové a zrakové bunky doslova do pozoru. Určite sa ani u Vás nezaobídu rodinné oslavy bez menej či viac vyzdobenej torty. Možno ste iba konzumenti, ktorí neveriacky krútia hlavou nad šikovnosťou cukrárky. Alebo stojíte na druhej strane a ste to práve vy, kto rozdáva radosť v podobe takéhoto sladkého potešenia?
Samotné pečenie torty nie je to najťažšie. Základný korpus zvládne i laik. Horšie je to so zdobením. Podaktorí túto časť úplne vynechávajú. Je predsa dôležité, aby bola torta chutná a nemusí byť vôbec zdobená. V konečnom dôsledku je to pravda, no torta bez ozdôb je ako svadobná hostina bez hudobníkov. Niečo tomu stále chýba.
Krásne a chutné umelecké dielo poteší nielen detské oči, ale nenechá chladnými ani nás dospelých. Kreativite sa medze nekladú. Torta nemusí byť iba súčasťou oslavy. Môžete ňou napríklad potešiť partnera, urobiť si romantiku a osladiť Váš vzťah. Čo takto romantický kúpeľ, sladká pusa a jedenie nezabudnuteľného dezertu zo spoločného tanierika? Pokiaľ je torta vyzdobená tak, že napovie čo-to o Vašich citoch, tak ste to zaručene vyhrali.
Potešili ste tortou svokra alebo vnúčatko? Pri pohľade na milovanú postavičku zažiaria deťom oči. Na tejto záľube je skutočne najobdivuhodnejšia jej originálnosť. Viete, že práve v októbri sa konala aj súťaž o najkrajšiu tortu Slovenska? Ako to na súťaži vyzeralo si môžete pozrieť v priloženom videu. O pravých umelcov tu skutočne nebola núdza.
Za zmienku tiež stojí kurz kreatívneho zdobenia tort, kde sa naučíte, ako sa pracuje s modelovacími a poťahovacími hmotami. Zaujali sme Vás? Aký motív si vymyslíte je iba na Vašej fantázií, no nezabúdajte, že tie najlepšie nápady idú priamo zo srdca, ale možno ich má na svedomí i Vaša bujná predstavivosť. Pokiaľ s pečením a zdobením iba začínate, tak sa môže stať, že skončí pár nepodarkov v koši, alebo ich jednoducho spláchnete do WC. Možno viac ako inokedy dáte zabrať odpadom a septikám.
Dúfame, že Vás prvý nezdar neodradí. Prajeme Vám pri Vašej práci mnoho trpezlivosti a čo najviac vydarených unikátov, ktoré potešia oči, srdce i jazýček nejedného maškrtníka.
tags: #Torta
