Poľsko sa stalo jedným z najväčších producentov hydiny na svete. Vyváža viac ako polovicu svojich výrobkov z hydiny a 30 až 40 percent mlieka a mliečnych výrobkov. Na otázku, či potraviny vyrobené v Poľsku sú bezpečné a vysoko kvalitné, minister uviedol, že ide o dve odlišné veci. Podľa jeho názoru spotrebitelia si zaplatia viac za kvalitu, ale niekedy ochota generovať dodatočný zisk spôsobuje, že niektorí výrobcovia používajú rôzne náhrady.
Český pohľad na poľské potraviny
„Vďaka svojej kvalite a cene si Česi radi kupujú poľské potraviny. Česká republika sa dlho snažila zvýšiť vlastnú poľnohospodársku produkciu. Možno preto sa snaží vytlačiť nás z trhu,“ povedal J. Ardanowski a poukázal na fakt, že majiteľom jedných z najväčších potravinárskych firiem v Českej republike je tamojší premiér. Pokiaľ ide o plánované kontroly poľského mäsa zo strany Čechov, ako aj možnosť úplného zákazu dovozu mäsa, J. Ardanowski zdôraznil, že Česi chcú zvýšiť vlastnú poľnohospodársku produkciu, a to môže mať vplyv na snahy vytlačiť Poliakov z trhu. „Snažím sa poskytnúť rozhovory českým médiám a vysvetliť im, že poľské jedlo je bezpečné, ale ako vidíte, môžem urobiť len málo,“ poznamenal J.
Česká Štátna veterinárna správa (SVS) zrušila mimoriadne veterinárne opatrenia z 21. februára. Príjemcovia dodávok hovädzieho mäsa z Poľska od stredy už nebudú musieť predkladať testy na prítomnosť salmonely. „Informácie, ktoré nám Poľsko zaslalo, sme vyhodnotili ako dostačujúce. Preto sme sa rozhodli ukončiť mimoriadne veterinárne opatrenia. To ale neznamená, že prestaneme kontrolovať dovozy, len sa skončí povinnosť dovozcov nechať hovädzie mäso z Poľska laboratórne vyšetriť,“ povedal český minister poľnohospodárstva Miroslav Toman.
Veterinári sa podľa neho budú aj naďalej intenzívne venovať kontrole rizikových potravín, teda predovšetkým hydinového a hovädzieho mäsa, aby chránili zdravie spotrebiteľov. Zamerajú sa pritom na dovoz nielen z Poľska, ale aj z ďalších krajín. „V platnosti ďalej zostáva dlhodobá legislatívna povinnosť hlásiť prijatie potravín živočíšneho pôvodu z iného členského štátu 24 hodín vopred. Veterinárni inšpektori budú ďalej odoberať vzorky mäsa a v spolupráci s políciou a colníkmi kontrolovať na cestách vozidlá prepravujúce potraviny,“ uviedol ústredný riaditeľ SVS Zbyněk Semerád.
Reakcia Poľska
Poľské potraviny sú bezpečné, tvrdí poľský minister. Na slovenské konštatovanie, že z Poľska prichádzajú najviac problémové potraviny, zareagovalo Poľské veľvyslanectvo v Bratislave. Poľská diplomacia svoje vyvážané potraviny bráni. Napriek tomu, že tamojší kontrolóri pripustili vážne nedostatky.
„Výsledky viacerých kontrol, ktoré v Poľsku vykonali inšpektori Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín (DG SANTE), ako aj skutočnosť, že poľské potraviny sú stále viac cenené a ochotne nakupované spotrebiteľmi z iných členských štátov EÚ, a taktiež dobýva trhy v tretích krajinách ukazujú, že kvalita poľských potravín je na vysokej úrovni,“ uviedlo v správe pre Aktuality.sk poľské veľvyslanectvo.
Poľskí zástupcovia reagovali na štvrtkové kritické vyjadrenia ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (OĽaNO), poslankyne z pôdohospodárskeho výboru Jarmily Halgašovej (SaS) a šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša. Pri pochybnostiach okolo poľských potravín sa odvolávali na najnovšiu správu poľského Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý priznal, že práve poľské potraviny sú najnebezpečnejšie v rámci celej EÚ.
„Už keď samotný kontrolný orgán v danom štáte konštatuje, že systém kontroly nefunguje tak, ako má, je to závažné konštatovanie,“ vyjadril sa Bíreš.
Poľské veľvyslanectvo v stanovisku reaguje, že sa pri kontrolách vyskytli aj situácie, „keď alarmujúce mediálne správy o poľských potravinách neboli zaznamenané v oznamovacích systémoch EÚ alebo sa týkali výrobkov, ktoré nepochádzali z Poľska“. Ubezpečuje Slovákov, že poľské kontrolné orgány navzájom spolupracujú.
„Pokiaľ ide o nedávno medializované výhrady proti poľskému hydinovému mäsu, treba poznamenať, že Poľsko je popredným výrobcom hydinového mäsa a vajec v EÚ. Vzhľadom na vyššie uvedené, kvôli veľkému množstvu hydinových výrobkov dodávanych na domáci trh a trh EÚ existuje riziko väčšieho počtu oznámení v systéme RASFF pre výrobky z Poľska v porovnaní s ostatnými krajinami. Veľmi významnú úlohu zohráva dodržiavanie vhodného chladiaceho reťazca počas ďalších fáz distribúcie potravín, čo môže mať vplyv na generovanie oznámení RASFF a nie je na strane poľských potravinárskych spoločností vyrábajúcich potraviny,“ argumentuje poľská strana.
V Poľsku, v záujme zachovania čo najvyššej kvality produkcie potravín, sa podľa veľvyslanectva vykonáva 5 programov boja proti salmonelóze u hydiny. „A pokiaľ ide o dohľad nad sektorom hydinového mäsa, v súvislosti s počtom oznámení RASFF, nariadením Hlavného veterinárneho riaditeľa sa od 24. marca 2021 vo vybraných spracovateľských závodoch, ktorých sa týkali oznámenia RAFSFF, boli vykonávané nadštandardné úradné odbery vzoriek vo vybraných spracovateľských závodoch, ktoré podliehali oznámeniam RASFF, a v bitúnkoch, ktoré boli dodávateľmi surovín do týchto závodov,“ píše správe.
Podľa poľskej strany bitúnky prijali množstvo opatrení na elimináciu rizika výskytu salmonely v hydinovom mäse. „Takže Vás s celou vážnosťou môžeme ubezpečiť, že poľské potraviny, tak tie, ktoré sú uvádzané na domáci trh, ako aj tie, ktoré sú uvádzané na trh iných členských štátov Európskej únie a vyvážané do tretích krajín, sú pre spotrebiteľov úplne bezpečné,“ tvrdí.
O kvalite a obľube potravín z Poľska má podľa veľvyslanectva vypovedať zvýšený obchod na európskom trhu. „Hodnota poľského poľnohospodárskeho exportu bola v roku 2004 pri vstupe do EÚ okolo 5,4 miliardy eur, dnes je to takmer 35 miliárd eur. „Robí týchto 500 miliónov spotrebiteľov, vrátane slovenských občanov, ktorí jedia pochúťky spoza severnej hranice, chybu pri výbere poľských potravín? Alebo sú tieto výrobky jednoducho chutnejšie, zdravé a cenovo dostupnejšie?“ argumentuje veľvyslanectvo v Bratislave.
Slovenské kontroly a zistenia
Šéf potravinárskej správy Bíreš v tejto súvislosti vo štvrtok vyhlásil: „My ako kontrolný orgán, čo sa týka poľských potravín z hľadiska intenzity, počtu kontrol, frekvencie, máme ako národná autorita najväčšie problémy“. Ozrejmil tiež, kedy Slovensko môže dodávku pochybného mäsa z Poľska zastaviť. „Túto požiadavku vieme naplniť vtedy, keď boli v dodávke zistené nedostatky. V tomto prípade ju môžeme pozastaviť, vrátiť alebo je miesto určenia kafiléria. Pokiaľ sa to bude opakovať, musí byť známy potravinársky subjekt, ktorý ju posiela. Potom môžeme zastaviť dodávky od tohto subjektu,“ povedal.
Slovenská správa však podľa jeho slov nemôže zastaviť celkový dovoz potravín z Poľska. Neumožňujú to pravidlá EÚ o voľnom trhu. Počet problémových potravín z Poľska závisí podľa Bíreša od sektora. Najviac problémovým je pri kontrolách najmä mäso, mäsové výrobky, mlieko, mliečne výrobky. V prípade zeleniny je to zhruba jedna tretina a viac z dovezených potravín. Niektoré komodity prekračujú viac ako polovicu kontrol, uviedol Bíreš.
Kontrolóri za vlaňajšok objavili najviac nedostatkov z Poľska v hydinovom mäse. „Rovnaké problémy hlásili aj iné európske krajiny do výstražného systému. Ide najmä o hygienu počas výroby a spracovania potravín. „Možno aj transport, pretože sa tam potvrdzovala bakteriálna kontaminácia.
Začiatkom roka sa objavila informácia, že Poľsko produkuje nebezpečné potraviny. „Poľské potraviny sú vo všeobecnosti rovnako bezpečné ako potraviny vyrábané v iných členských štátoch. Problém často spočíva v objednávateľoch potravín z Poľska, kedy slovenskému obchodníkovi stačí veľmi nízka kvalita alebo aj bezpečnosť, za cenu maximálneho zisku. Sme svedkami aktívnej účasti predstaviteľov samosprávy na nelegálnom obchode poľských predajcov na našom území.
Potravinárska komora Slovenska sa pridáva k názoru, že všetci musia dodržiavať rovnaké pravidlá a od toho sa odvíja kvalita a bezpečnosť potravín v Európe. „Bezpečnosť potravín je regulovaná na úrovni Európskej únie potravinovým právom, ktoré je priamo uplatniteľné a rovnako záväzné pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov vo všetkých členských štátoch. Treba si uvedomiť, že obchodom s potravinami nemusí byť dotknutý len spotrebiteľ. Nebezpečnými potravinami možno ohroziť celé výrobné sektory (príklad ohrozenia chovu ošípaných kvôli KMO - Klasický mor ošípaných a AMO - Africký mor ošípaných, chovy hydiny kvôli AI - Aviárna influenza, vtáčia chrípka a pod.).
„Orgány veterinárnej správy v spolupráci s odbornou verejnosťou, s poľovníkmi, prijímajú striktné opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia AMO na Slovensku. Nie sme však personálne a technicky schopní absolútne zabrániť dovozu bravčového mäsa zo susedných krajín, pričom toto mäso nemusí mať žiadne garancie o bezpečnom pôvode ošípaných, z ktorých bolo mäso získané. Napriek tomu, že ŠVPS SR organizuje spolu s Policajným zborom SR kontroly na cestách, ktorých cieľom je odhaliť nelegálny obchod potravinami v rôznych denných a nočných hodinách, bez spolupráce a súčinnosti ostatných účastníkov tohto biznisu, sú úspechy len čiastočné,“ konštatuje J.
V rámci pravidelných a cielených úradných kontrol potravín sú vykonávané aj úradné odbery vzoriek. V roku 2021 bolo napríklad odobratých 1392 vzoriek produktov živočíšneho pôvodu pôvodom z Poľskej republiky. Z uvedeného počtu odobratých vzoriek bolo 15 vzoriek nevyhovujúcich, čo predstavuje 1,1%.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR v súvislosti s požiadavkou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nariadila regionálnym veterinárnym a potravinovým správam vykonať v termíne od 21.02.2022 do 29.04.2022 cielené kontroly produktov živočíšneho pôvodu pôvodom z Poľskej republiky. „Do 31.3.2022 bolo vykonaných spolu 268 cielených kontrol s 1 nedostatkom a odobratých bolo 227 vzoriek, z čoho 6 vzoriek bolo nevyhovujúcich (5 x hydinové mäso - celkový obsah vody nad stanovený limit, 1 x mäsový výrobok - kontaminanty - PAU),“ uvádza J.
Poľská republika má aktuálne snahu zreformovať systém kontroly potravín. Za posledných 6 rokov vykonala Európska komisia v Poľsku 5 auditov, ktoré boli zamerané práve na bezpečnosť potravín. Najzávažnejšie zistenia boli v súvislosti so zásadami racionálneho a bezpečného používania antibiotík v živočíšnej výrobe. Problémom bolo aj nedostatočné množstvo vzoriek na analýzy rezíduí prípravkov na ochranu rastlín. Nie práve vyhovujúca je i skutočnosť, že v orgánoch úradnej kontroly sú na meritórnych miestach zamestnané osoby so vzdelaním iným ako je odbor veterinárneho lekárstva alebo agropotravinárstva.
„Otázna je efektívnosť kontroly bezpečnosti potravín v jednotlivých krajinách, a s tým súvisí aj správa Najvyššieho kontrolného úradu v Poľsku - v súvislosti s výkonom úradnej kontroly potravín poľskými orgánmi,“ dopĺňa J. „V súčasnosti dochádza k nespolupráci a nekoordinácií činností jednotlivých orgánov zaoberajúcich sa bezpečnosťou potravín, ktoré nemajú jasne rozdelené kompetencie. To spôsobuje, že právne akty sú vydávané v rôznom čase a realizované v rôznych cieľoch a úlohách.
Čo sa týka skúseností v rámci úradných kontrol zameraných na potraviny pôvodom z Poľska, v roku 2021 bolo odobratých 1558 vzoriek potravín pôvodom z Poľska, ktoré z nich bolo len 23 nevyhovujúcich. Poľské potraviny sú kritizované najmä kvôli hláseniam jednotlivých štátov EÚ v systéme RASFF (Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá), ktorých bolo v roku 2020 viac ako 200,“ hovorí J. Bíreš. Úlohou poľských potravinárskych producentov je však vyrábať a umiestňovať na trh bezpečné potraviny.
Značky kvality
Túto značku kvality udeľuje poľské ministerstvo poľnohospodárstva od roku 2004 na odporúčanie nezávislej vedeckej komisie, v ktorej zasadajú experti na spracovanie potravín, výživu, zdravotníctvo, pestovateľstvo, chovateľstvo, právo a ekonómiu. Na financovanie marketingových aktivít značky prispievajú výrobcovia potravín. Finančné prostriedky vyberá platobná agentúra a na správe fondov sa podieľajú jednotlivé sektory.
Výrobok, ktorý je označený touto značkou, musí byť vyrobený v Česku, avšak suroviny môžu pochádzať aj zo zahraničia. Národnú značku kvality KLASA udeľuje minister poľnohospodárstva od roku 2003. Ak je výrobku značka udelená, výrobca získa oprávnenie používať ju na obaloch daného výrobku. Kontrolu dodržiavania podmienok pre udeľovanie národnej značky kontrolujú Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia a Štátna veterinárna správa.
Predaj rakúskych potravín na domácom aj zahraničnom trhu úspešne podporuje agentúra AMA (Agrarmarkt Austria Marketing), ktorá je dcérskou spoločnosťou štátnej platobnej agentúry. AMA udeľuje 5 vlastných značiek, ktoré zákazníkom garantujú vysokú kvalitu. Na propagácii rakúskych potravín sa finančne podieľajú samotní výrobcovia. Podľa zákona odvádzajú povinné príspevky podľa množstva produkcie. Vďaka tejto značke sa v Rakúsku podarilo zachovať niektoré tradičné rakúske regionálne produkty, ktoré by inak prevalcovala masová výroba.
Agrárne marketingové centrum AMC, ktoré spravuje maďarskú značku kvality, je financované zo štátneho rozpočtu.
tags: #Maso
