Popolcová streda je významným dňom v kresťanskom kalendári, ktorý otvára štyridsaťdňové obdobie pôstu pred Veľkou nocou. Dneškom sa pre kresťanov začína 40-dňový pôst, ktorým sa pripravujú na najdôležitejší sviatok roka - Veľkú noc. V tento deň sa mnohí ľudia rozhodnú obmedziť stravu, zdržať sa mäsitých pokrmov a sústrediť sa na jednoduché, pokorné jedlá.
Popolcová streda dostala svoje pomenovanie podľa zvyku páliť palmy, u nás bahniatka, ktoré sa použili pri slávení Kvetnej nedele v minulom roku. Popolcom pri bohoslužbách na Popolcovú stredu označuje i v dnešných dňoch kňaz veriacich malým krížikom na čelo. Táto tradícia pochádza z Blízkeho Východu, kde si naši predkovia, keď zhrešili, sypali popol na hlavu. Bolo to znamenie pokánia pre Bohom žiadajúc od neho odpustenie.
Po hojnej zábave počas fašiangov sa dnešným dňom začína obdobie pôstu. Fašiangy, teda obdobie plesov, karnevalov a zábavy, sa oficiálne skončilo v utorok polnocou - deň pred Popolcovou stredou. V minulosti bolo obdobie pôstu brané veľmi vážne.
Počas Popolcovej stredy bolo zakázané konzumovať akékoľvek mäso a jesť sa mohlo len jeden krát denne. Dodržiavanie pôstnych zvykov malo priniesť prosperitu v nasledujúcom roku. Ľudia verili, že kto by na Popolcovú stredu zjedol mäso, nemal by zdravý dobytok.
Pôstne Pravidlá a Obmedzenia
V Rímskokatolíckej cirkvi má konferencia biskupov každej krajiny stanoviť pravidlá pôstu v predpísaných pôstnych dňoch. Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu (bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia).
Podľa katolíckej cirkvi platia počas Popolcovej stredy nasledujúce pravidlá:
- zdržiavať sa mäsitých pokrmov (záväzne od 14. roku veku).
- je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60.).
- Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia.
Všetky piatky v roku (okrem liturgických slávností, ak pripadnú na piatok, a piatkov vo Veľkonočnej a Vianočnej oktáve) sú dňami pokánia.
Ako informovali Saletini na sociálnej sieti, Pápež Pavol VI. vydal 17. februára 1966 apoštolskú konštitúciu Paenitemini o pokání v Cirkvi. Počas oboch týchto dní by sa mal dodržiavať mäsitý pôst. Mäso a vnútornosti teplokrvných zvierat sú zakázané úplne, no vyvarovať by ste sa mali aj slanine, jaterniciam a iným výrobkom z mäsa. Ryby sú naopak dovolené.
Zdržiavanie sa mäsitého pokrmu platí pre ľudí, ktorí dovŕšili 14. rok života. Počas Popolcovej stredy a Veľkého piatku by sa malo jesť 1x hlavné jedlo a 2x menšie jedlo na raňajky a večeru. Pojedanie a desiaty nie sú dovolené. To platí pre ľudí, ktorí dovŕšili 18. rok života a ešte nezačali 60. rok života. V piatky počas roka by sa taktiež nemalo jesť mäso, iba ryby.
Mäsitým pokrmom na účely pôstu rozumieme akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov. Tiež výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Takže aj pečienku, kurací vývar a masť.
Pôst nemá byť iba nejakým formálnym splnením príkazu Cirkvi, ide pri ňom o vnútorné obrátenie v duchu biblickej výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou. Telesným odriekaním vyjadrujeme lásku k Pánovi, zároveň dáva pôst aj príležitosť ku skutkom lásky k blížnemu.
Ďalšie možnosti odriekania
Pre svoj dobrý pocit a obetu sa môžete zrieknuť sledovania televízie, hudby, fajčenia, alkoholu, sladkých nápojov, ležania na gauči, alebo sociálnych sietí. Namiesto toho by ste mali čítať Sväté písmo aspoň 10 minút, v tichosti rozjímať, byť prítomní na svätej omši, ísť na spoveď, pomodliť sa ruženec, alebo sa vydať na pobožnosť krížovej cesty.
Tradičné Pôstne Jedlá
Najčastejšie sa varila jednoduchá pôstna polievka a cestoviny s makom. Počas ďalších pôstnych dní sa jedli väčšinou rôzne kaše, ktoré tvorili základ jedál našich predkov. Počas pôstu sa v domácnostiach často varili husté polievky, napríklad hrachová s krúpami, kyslá šošovicová polievka, či fazuľová na kyslo. Obľúbenou surovinou Slovákov bola a je kyslá kapusta. Tá sa bez problémov hodí aj do pôstneho jedálnička. Jedným z priam archaických pôstnych jedál je kalkýš.
Naši predkovia jedli veľmi jednoduchú a často jednotvárnu stravu, kvôli nedostatku surovín, a to hlavne v období pôstu, kedy už neostalo veľa surovín v komôrke. Varila sa jednoduchá pôstna polievka a cestoviny s makom, či už to boli šúľance, ktoré mali zabezpečiť dlhé a plné klasy počas nasledujúceho roka alebo na Spiši parené buchty, aby vraj bola dobrá úroda zemiakov. Jedávala sa i kaša z prosa alebo jedlá zo šošovice, ktoré mali zase priniesť hojnosť peňazí.
V minulosti sa síce počas pôstu nesmelo jesť mäso, výnimkou však boli ryby, raky a slimáky, pretože ide o tzv. chladnokrvné živočíchy. Aj preto nebolo ničím výnimočným, ak gazdinka počas pôstu navarila kapustnicu plnú žabích stehienok.
Na spestrenie stereotypnej stravy sa občas pripravovali ryby, no bežné boli i žaby a raky. Pripravovala sa aj kyslá obilninová polievka - kyseľ, kyselica, ktorej základom bol zákvas pripravený vykvasením ovsenej múky alebo šrotu, podávaný s varenými zemiakmi alebo fazuľou. Studený kyseľ sa pil aj ako osviežujúci nápoj. Pili sa aj bylinkové čaje. Na stole nemohli chýbať rôzne chleby alebo placky. Známy je napríklad pôstny chlieb kalkýš (kelkíš, keltýš, bírač), ktorý chutil ako medovník.
Tipy na Jedlá Počas Popolcovej Stredy
Aké sú teda vhodné potraviny, ktoré spĺňajú pravidlá pôstu a zároveň poskytnú telu potrebnú energiu? Tradične sa na Popolcovú stredu dodržiava prísny pôst, čo znamená, že sa odporúča len jedno plnohodnotné jedlo počas dňa a dve menšie porcie, ktoré by spolu nemali tvoriť ďalšie hlavné jedlo.
Ponúkame vám niekoľko tipov na pôstne jedlá:
- Raňajky: Chlieb s medom alebo džemom, ovsená kaša s ovocím, prípadne jogurt s orechmi a semienkami.
- Obed: Jednoduché strukovinové jedlá, ako sú hrachová či šošovicová polievka, prípadne zeleninové jedlá ako dusená kapusta s knedľou alebo zemiaky s tvarohom. Veľmi obľúbeným jedlom na Popolcovú stredu sú ryby.
- Večera: Chlieb s nátierkou z avokáda, vajíčok alebo syra, prípadne zeleninová polievka či šalát s celozrnným pečivom.
Recepty
Placky z kyslej kapusty
Ide o placky z kyslej kapusty, ktoré môžu byť skvelou alternatívou tradičných zemiakových placiek.
Pohánkové rezne s červenou repou
Kombinácia kaše so zeleninou je skvelý spôsob, ako dodať dieťaťu porciu zeleniny, v tomto prípade hodnotnej červenej repy, a sacharidy, ktoré potrebuje po tréningu. Pohánka obsahuje okrem iného horčík, fosfor, mangán, vápnik, železo a zinok.
- Pohánkové krúpy prepláchnite horúcou vodou. V hrnci priveďte do varu 2 šálky vody a do vriacej vody nasypte krúpy. Prikryté varte 20 minút na miernom ohni. Scedíme a prelejeme studenou vodou.
- Rúru nastavte na 180 stupňov so zapnutým ventilátorom.
- Uvarenú červenú repu ošúpeme a nastrúhame na veľkom strúhadle. Vložte ju do misy. Pridajte olej, rozšľahané vajcia, ovsené vločky a slnečnicové semienka. Ošúpeme cibuľu a cesnak. Cesnak pretlačte cez lis a cibuľu nakrájajte nadrobno. Pridajte do kaše. Petržlenovú vňať nasekáme a pridáme k ostatným prísadám. Všetky prísady dôkladne premiešajte a na záver pridajte múku.
- Plnku naberte do rúk a vytvorte malé rezne. Dajte ich na plech s dostatočným odstupom od seba. Pečte na strednej úrovni rúry 30 minút, v polovici pečenia obráťte.
Špenátová omeleta
- Odrežte rybám plutvy a hlavu, potom ich umyte vo vode.
- Vajíčka zmiešame s korením, mliekom a múkou na hladkú kašu, ktorú potom nalejeme na špenát.
- Približne po 10 minútach by mala byť omeleta hotová a pripravená na otočenie.
Popolcová streda nie je len o tom, čo jeme, ale aj o vnútornom nastavení a duchovnej príprave na obdobie pôstu. Jednoduchá strava nám pripomína, že jedlo nie je samozrejmosťou a že vďaka pôstu môžeme lepšie precítiť jeho skutočnú hodnotu.
tags:
