Prídavné Mená v Slovenčine: Podrobný Prehľad

Prídavné mená sú plnovýznamový a ohybný slovný druh. V spojeniach s podstatným menom sa zhodujú v gramatických kategóriách (rod, číslo a pád). Pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia?

Význam a Funkcie Prídavných Mien

Prídavné mená pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, predmetov, javov a vlastnícke vzťahy (príslušnosť k niečomu). Prídavné mená pomenúvajú statické príznaky substancií. Pod statickým príznakom sa rozumejú: priame vlastnosti substantív (dobrý človek, vysoký dom), vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným substanciám, dejom alebo okolnostiam (drevený stôl- stôl z dreva, srdcová cieva - cieva srdca), vlastnícky vzťah (otcov kabát- kabát otca, sestrina kamarátka- kamarátka sestry).

Prídavné mená často tvoria pestré synonymické rady, ktoré nájdeme v umeleckých, odborných, ale aj publicistických textoch (napr. Dôraznou, nebojácnou a tvrdou hrou sa im podarilo vyhrať.). Stupňovanie prídavných mien sa využíva v nepriamom opise, napr. Videl som už aj krajšiu kresbu. - Toto nebol najlepší výkon.

Delenie Prídavných Mien

Za základné klasifikačné kritérium pri triedení adj. sa považuje kombinované sémanticko-slovotvorné kritérium. Na základe významu a vonkajšej formy sa adj. delia na:

1. Vlastnostné (proprietatívne) - zámenným korelátom je zámeno aký, taký.
2. Privlastňovacie adj.

Akostné Prídavné Mená

Akostné (primárne, neodvodené) prídavné mená sú základnou skupinou prídavných mien. Označujú vonkajšie a vnútorné vlastnosti. Ich jadro tvoria neodvodené čiže slovotvorne nemotivované adj. Skupina akostných adj. tvoria sa od nich sufixami nové adj., tzv. Akostné adj. sa ďalej členia na čisto akostné (kvalifikačné) a akostno-vzťahové. Kvalifikačné adj. pomenúvajú také vlastnosti, ktoré buď bezprostredne vyplývajú z empiric-kého poznania a opísania skutočnosti (ostrý, kyslý, žltý), alebo zo subjektívneho hodnotenia (pekný, veselý, pomalý).

Podľa miery vzájomného zastúpenia kvalitatívnosti, aprécie a in-tenzitnosti rozlišujeme dve skupiny kvalifikačných adjektív: kvalitatívne (nestupňujú sa, lebo vyjadrujú krajnú vlastnosť: bosý, holý, slepý. Tvoria rovinu vlastnosti nižšej abstrakcie. Patria sem predovšetkým adj. Akostno-vzťahové adj. sú odvodené. Patria sem hlavne desubstantíva (daždivý, zúbkatý) a de-verbatíva (skúšobný, volebný). Možno sem zaradiť aj adjektivizované činné príčastia slovies (rozhodujúci, osviežujúci). Všetky akostné adj. majú v súčasnosti už len tzv. dlhú podobu. Krátke čiže menné tvary majú iba adj. dlžen, vinen, hoden. Krátke tvary môžu stáť len v prísudku (Nie som nikomu nič dlžen.) alebo doplnku (Necítil sa vinen.). Osobitné postavenie má adj. rád - nerád. Nemá paralelnú podobu a nikdy sa nepoužíva ako prívlastok.

Vzťahové Prídavné Mená

Vzťahové (sekundárne, odvodené) prídavné mená pomenúvajú vlastnosť, ktorá vyplýva zo vzťahu k inej veci, deju alebo okolnosti. Sú to sekundárne, vždy odvodené vlastnostné prídavné mená. Označujú statické príznaky substancií. Tieto adj. Vzťahové adj. sa tvoria aj deriváciou (predovšetkým príponami - vyše 90%), aj kompozíciou. Väčšou produktivitou sa vyznačuj tvorenie adj. skladaním.

Vzťahové adj. sa vnútorne členia na dve samostatné skupiny, a to na klasifikačné (vyj. číry vzťah, často len veľmi všeobecnej súvislosti s javom, ktorý pomenúva fundujúce slovo odvo-deného adj., napr. krupicový, vajcový, strelný. Nedajú sa stupňovať.) a vzťahovo-akostné (primárne vyj. vzťah a v tomto pôvodnom význame sa nestupňujú, sekundárne však aj vlast-nosť a vtedy pri posunutí významu nadobúdajú lexikálno-gramatickú kategóriu stupňovania: raketový (motor) - raketový (= prudký) štart, drevený (stôl) - drevený (=meravý) tanečník.

Druhové adj. tvoria sa predovšetkým príponou -í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi, napr. lev - leví, -ia, -ie; netopier - netopierí, -ia, -ie. Čiastočne závislým variantom konverzného slovotvorného formantu -í, -ia, -ie je príponový slovotvorný formant -ací. Tvoria sa ním druhové adj. k názvom zvierat stredného rodu zakon-čených na -a (jahňa - jahň-ací, kozľa - kozľ-ací). Podobne je to i pri slove knieža - kniež-ací.

Privlastňovacie Prídavné Mená

Privlastňovacie prídavné mená označujú príslušnosť, vyjadrujú, komu alebo čomu určitá vec patrí. Pýtame sa na ne otázkou Čí? Čia? Ich zámenným korelátom je opytovacie zámeno čí, čia, čie. Privlastňovacie adj. sú desubstantíva, tvoria sa len od názvov substancií chápaných ako živé bytosti (osoby a zvieratá). Od maskulín sa tvoria príponou -ov/-a, -o (bratov, Jurajov, psov), od feminín sa tvoria príponou -in/-a, -o (susedkin, Aničkin, veveričkin).

Skloňovanie Prídavných Mien

Skloňovanie prídavných mien je sústava relačných morfém na realizáciu zhody adj. s nadradeným subst. Pre skloňovanie adj. a adjektiválií sa používa termín kongruentné skloňovanie, ktoré sa vyznačuje tým, že podoba tvaru je určovaná tvarom toho slova, ktoré je bližšie určované (vysoký strom - rod, číslo, pád adj. vysoký je určovaný tvarom subst. strom, ktoré je zasa determinované adj. V súčasnej slovenčine jestvuje len tzv. zložené skloňovanie adj. s charakteristickými dlhými relačnými morfémami, ktoré sú výsledkom stiahnutia (kontrakcie) koncovej samohlásky menného základu adj. a prvej slabiky zámena (dobra jeho → dobrého).

Adj. má osobitné tvary pre všetky pádové formy všetkých troch rodov v obidvoch číslach, aj keď niektoré z týchto tvarov sú synkretické (tvarovo totožné). Celkove je v slovenčine možných 23 modifikácii zhody adj. s nadradeným subst., a to 15 v singulári a 8 v pluráli. Podľa zakončenia adj. v N sg. Zahŕňa tieto skloňovacie vzory: pekný - tvrdé zakončenie, cudzí - mäkké zakončenie, páví - druhové vlastnostné adj.

Vzor Pekný

Vzor pekný je tvrdý vzor a je spomedzi všetkých vzorov adj. •subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj. •adjektiváliá, ktoré majú v N sg. relačnú morfému -ý, -á, -é/-y, -a, -e (aký, ktorý, každý, iný, taký, samý, prvý, piaty, vyvolaný, schválený, ustatý, zaplatený) Skloňovanie adj. vzoru pekný je v súčasnej spisovnej slovenčine ustálené. Pádové prípony sa skracujú pod vplyvom rytmického krátenia. Konsonanty d, t, n, l sa pre vokálmi -í, -i -e vy-slovujú tvrdo. Vlastné mená inoslovenského pôvodu sa v spisovnej slovenčine skloňujú ako adj. Niektoré vlastné mená sa neskloňujú ako adj. ale ako subst. (Tolstoj - Tolstoja namiesto Tolstého, Trubeckoj - Trubeckoja namiesto Trubeckého).

Vzor Cudzí

Vzor cudzí je mäkký vzor a zahŕňa svojím skloňovaním primárne i sekundárne vlastnostné adj., subst. vzniknuté ich substantivizáciou, komparatívy i superlatívy adj. a adjektiváliá, ktoré majú v N sg. •subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj. Vzory pekný a cudzí sú vlastne variantmi toho istého typu. Rozdiel je len v pravopise a v tom, kde je v prípade tvrdého vzoru pekný dlhý vokál é, á, ú (pekného, - á, -ú) je v mäkkom vzore cudzí dvojhláska ie, ia, iu. V podstate nastáva priblíženie mäkkého vzoru cudzí k tvrdému vzoru pekný (o peknom, o cudzom; s peknou, s cudzou; o peknej, o cudzej - G, D, L).

Vzor Páví

Vzor páví je mäkký vzor, teoreticky je neuzavretý a produktívny. K druhovým adj. s príponou -í, -ia, -ie patria adj. utvorené od názvov zvierat a iných živočíchov alebo bytostí zakončené na -ík, (brhlík, červík, kamzík, kolibrík). Nastáva tu striedanie í/i v koreňovej slabike pred slovotvornou príponou (brhličí, červičí). Zároveň sa tu realizuje aj konsonantická alternácia k/č pred slovotvornou príponou -í. Rovnako treba uplatňovať obidva druhy alternácie aj pri tvorení živočíšnych adj. Zákonitosť striedania á/a sa rozširuje i na ďalšie prípady uvádzaním dvojtvarov (vták - vtáčí/vtačí), ako i na striedanie ú/u (kohút - kohútí/ kohutí). Podľa vzoru páví sa skloňujú druhové (živočíšne) adj. utvorené príponou -í, -ia, -ie od zvieracích subst. (lev - leví), od niekoľkých osobných (skutočných aj fiktívnych) subst. (človek - človečí, baba - babí, striga - stridží, obor - obrí) a výnimočne aj od subst. označujúcich veci (v umeleckom a hovorovom štýle), napr. socha -soší, smrek - smrečí.

V skupine adj. vzoru páví sa vyskytujú aj adj. odvodené od subst. Pretože po spoluhláske j nemôže byť z foneticko-fonologických príčin dvojhlásky ia, ie, iu pádové prípony obsahujúce vokály sa skracujú: papagájeho, papagájemu, papagája (N sg. feminína), papagáju. Adj., ktorých tvarotvorný základ sa končí na ď, ť, ň, ľ, napr. hadí, kohútí/kohutí, vraní, včelí zachovávajú mäkkosť spoluhlásky vo všetkých pádoch.

Stupňovanie Prídavných Mien

Stupňovanie je lexikálno-gramatická kategória adj. Stupňujú sa len akostné adj., aj to nie všetky. Formy jednotlivých stupňov možno pokladať za súčasť lexémy príslušného adjektíva, nie za osobitné lexikálne jednotky.

Možnosť stupňovania ako kritérium klasifikácie adj.:

1. stupňované - majú stálu kategóriu stupňovania, napr.
2. stupňovateľné - nadobúdajú kategóriu stupňovania pri posunutí významu. Ich základný význam je síce vzťahový a v takomto význame sa preto nedajú stupňovať: drevený (stôl) = stôl z dreva, detské (šaty) = šaty pre deti, živý (tvor) = tvor, ktorý žije.
3. nestupňovateľné - nemôžu mať kategóriu stupňovania, nikdy sa nestupňujú. Stupňovanie je vylúčené pri privlastňovacích a druhových adj.

Z akostných adj. sa nestupňujú tie, čo vyjadrujú krajný príznak, ktorý je kvalitatívne nepre-menný, absolútny (živý, mŕtvy, nebohý, nemý, slepý, bosý, holý, nahý, zdravý, chorý, cudzí, číry, prázdny), sekundárne adj. (tehlový, gaštanový, oceľový), adj., ktoré sú súčasťou odbor-ného termínu alebo vlastného subst.

Spôsoby stupňovania:

1. syntetické (tvorené jednou formou)
2. analytické (opisné, viacslovné)- 2. a 3. stupeň sa tvorí spojením základnej podoby adj.s 2. a 3. stupňom prísloviek veľa (mnoho) a málo: viac, najviac - menej, najmenej.

Základným a bezpríznakovým typom skloňovania je vzostupné relatívne syntetické stupňo-vanie. Ostatné typy (zostupné, absolútne, analytické) sú príznakové, resp. sa vôbec nerealizujú. Kategória stupňovania je vždy trojčlenná, ma tri gramémy: pozitív, komparatív, superlatív.

• Pozitív je 1. stupeň, je to stupeň základný, významovo i formálne bezpríznakový.
• Komparatív je 2. stupeň čiže porovnávací. Vyjadruje väčšiu mieru vlastnosti substancie ako iná, ku ktorej sa prirovnáva. Tvorí sa pridaním formantu -ší alebo -ejší k tvarotvornému zá-kladu adj.
• Superlatív je 3. stupeň, je to stupeň najvyšší. Vždy sa tvorí úplne pravidelne pomocou pred-pony naj-, ktorá sa pridáva ku komparatívu (najmilší, najhrubší). Mechanické tvorenie tretie-ho stupňa adj.

Formanty pri stupňovaní

Formant -ší je dvojmorfémový, skladá sa z modifikačnej morfémy -š a z relačnej morfémy skloňovacieho typu cudzí: -í, -ia, -ie. Tento format sa používa pri adj. neodvodených a pri ktorých tvarotvorný základ sa končí: -len na jednu spoluhlásku (okrem sykaviek a v niektorých prípadoch aj na p, m, t), napr. mladý, chudý, suchý, divý, starý, tupý, strmý, bohatý; -na dnes už neživé derivačné morfémy -k-, -ok-, -ek- a ktoré pri tvorení komparatívu vypadá-vajú, napr. Pri niektorých adj. sa dlhá samohláska alebo dvojhláska v tvarotvornom základe adj. skracuje (úzky, blízky, biely)- vokalická kvantitatívna alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál.

Formant -ejší je trojmorfémový, pôvodný formant -ší je rozšírený o interfigovanú morfému -ej-. Pri takýchto adj. Alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál je tu obmedzená len na jediné pomenovanie (čierny - černejší; ie/e). Táto alternácia sa postupne likviduje a dvojhláska -ie- sa ponecháva (čiernejší). Takisto sa realizujú konsonantické alternácie typu: d/ď, t/ť, n/ň, l/ľ (dutý, krásny, rýchly). Pri niektorých neodvodených adj. sa komparatív tvorí nepravidelne. Ide o tzv. nepravidelné stupňovanie. Majú ho tieto adj.: dobrý - lepší, zlý - horší, malý - menší, veľký - väčší, pekný - krajší. Komparatívny tvar sa tvorí zo supletívneho základu. Supletivizmus je pri adj. častejší ako pri subst. (človek - ľudia). Tvar krajší s neuvedomuje ako komparatív k adj. krásny, ale (nepravidelný) tvar adj.

Prehľad Vzorov Skloňovania Prídavných Mien

tags: