Leto je časom, kedy si mnohí chodia oddýchnuť k moru. Jedná z hlavný vlastnosti mora alebo oceánu je, že sú slané. Slanosť morskej vody fascinuje mnohých. Pravdepodobne ste nikdy nerozmýšľali nad tým, prečo je tomu tak, ale brali ste to ako fakt. Prečo je more na rozdiel od sladkovodných jazier a riek slané?
Odpoveď nájdete v kombinácii geologických, chemických a biologických procesov, ktoré prebiehali na Zemi milióny rokov. Pozrite sa s nami na to bližšie.
Ako vzniká morská soľ?
Slanosť mora je výsledkom dlhodobých geologických procesov. Slanosť mora pochádza z rozpustných minerálov, ktoré sa milióny rokov vyplavujú z hornín na súši. Rieky tieto minerály prinášajú do oceánov, kde sa hromadia. Slanosť mora je výsledkom neustáleho procesu zvetrávania hornín na pevnine a ich prísunu do oceánov. Keď dažďová voda padá na povrch Zeme, rozpúšťa minerály a soli z hornín. Táto voda obohatená o rozpustené látky, steká do riek a neskôr do morí a oceánov. Medzi najvýznamnejšie soli v morskej vode patrí chlorid sodný, známy ako kuchynská soľ. Práve tá dodáva morskej vode charakteristickú slanú chuť.

Obrovské množstvo vody pritekajúce do morí milióny rokov spôsobilo postupnú akumuláciu soli. Na rozdiel od riek, oceány nemajú prirodzený odtok, takže rozpustené soli sa v nich hromadia. Tento proces sa začal už pred miliardami rokov. Prvé oceány vznikli po ochladení Zeme a kondenzácii vodných pár v atmosfére. Už vtedy boli oceány mierne slané vďaka minerálom rozpusteným z novovznikajúcich hornín. Počas geologických období sa slanosť mora stabilizovala na súčasnej úrovni, ktorá predstavuje priemerne 35 gramov soli na liter vody.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je more slané? Slanosť morskej vody fascinuje mnohých. Pravdepodobne nikoho neprekvapíme tým, že voda na súši je sladkou. No pre mnohých môže byť zistenie, že sladká voda je jedným z hlavných zdrojov slanosti morí a oceánov, prekvapením. No nejde o jediný zdroj slanosti.
Ako prispieva voda zo súše k slanosti morskej vody?
Súvis to má s dažďom a tým, ako dážď reaguje so skalami. Dažďova voda je mierne kyslá, výsledkom čoho je, že eroduje skaly. Ak sa pýtate, čo spôsobuje, že voda je mierne kyslá, tak tu hrá dôležitú úlohu vzduch, ktorý obsahuje určité množstvo rozpusteného oxidu uhličitého. Oxid uhličitý vo vzduchu sa rozpúšťa v dažďovej vode, čím sa stáva mierne kyslou. Pri daždi zvetrávajú horniny, pričom sa uvoľňujú minerálne soli, ktoré sa rozdeľujú na ióny. Sodík a chlorid, ktoré sú hlavnými zložkami soli používanej pri varení, tvoria viac ako 90 % všetkých iónov nachádzajúcich sa v morskej vode. Približne 3,5 % hmotnosti morskej vody tvoria rozpustené soli.
Dažďová voda, keď dôjde do kontaktu so skalami, spôsoby uvoľňovanie iónov, ktoré sú odnášané do potokov a riek, ktoré nakoniec ústia do oceánov či morí. Teraz sa možno pýtate, prečo nie sú potom aj potoky a rieky slané. Odpoveď je, že mnohé z rozpustených iónov využívajú organizmy v oceáne a sú odstránené z vody. V riečnych ekosystémoch môžu rastliny, mikroorganizmy a pôdna mikroflóra odstrániť alebo zmeniť niektoré minerály a soli, čím znižujú ich koncentráciu vo vode.
Prejdime ale ku ďalšiemu významnému zdroju soli vo vode. Oceánske prieduchy na morskom a oceánskom dne, zohrávajú rovnako významnú úlohu, prečo je voda slaná. Ak by ste sa ponorili na dno morí a oceánov, tak by ste mohli vidieť masy minerálov a oxidu uhličitého, ktoré unikajú zo zemskej kôry smerom hore. Okrem iného k slanosti morí a oceánov prispievajú aj soľné kupoly. Posledným procesom, ktorý dodáva soli do oceánov, je podmorský vulkanizmus, erupcie sopiek pod vodou.
Prečo sú rieky sladké?
Rieky sú síce zdrojom soli pre oceány, ale samy o sebe nie sú slané. Dôvodom je, že riečna voda je v neustálom pohybe a nesie so sebou len malé množstvo soli, ktoré sa nestíha akumulovať. Navyše, voda z riek a jazier sa neustále obnovuje vďaka dažďom, topiacemu sa snehu a podzemným zdrojom. Táto dynamika zabraňuje hromadeniu solí. Niektoré minerálne ióny využívajú morské živočíchy a rastliny a odstraňujú ich z vody. Zvyšky minerálov sa v priebehu miliónov rokov koncentrovali.
| Vodná plocha | Priemerná slanosť |
|---|---|
| Oceány | 35 ‰ |
| Červené more | 40 ‰ |
| Mŕtve more | 330 ‰ |
| Baltské more | 7-10 ‰ |
Izolované vodné plochy sa môžu odparovaním stať mimoriadne slanými alebo hyperslanými. Mŕtve more je toho príkladom.
Slanosť mora a jej význam
Slanosť morskej vody ovplyvňuje aj sopečná aktivita. Pod morským dnom existujú hydrotermálne pramene, z ktorých sa do vody dostávajú chemické prvky vrátane sodíka a chlóru. Práve tieto procesy dodávajú do mora ďalšie množstvo solí. Rovnako aj sopečné plyny uvoľňujúce sa počas erupcií môžu rozpúšťaním vo vode vytvárať chloridy, ktoré sú hlavnou zložkou morskej soli.
Slanosť morskej vody ovplyvňuje hustotu vody, ktorá hrá kľúčovú úlohu v oceánskych prúdoch a teplotnej regulácii planéty. Slaná voda je tiež prostredím, kde vznikol prvý život, a dodnes poskytuje domov obrovskému množstvu organizmov, ktoré sú na toto prostredie dokonale prispôsobené.
Slanosť (nazývaná salinita) mora nie je vo všetkých častiach sveta rovnaká. V blízkosti rovníka, kde sú vyššie teploty, dochádza k väčšiemu odparovaniu, a preto má morská voda vyššiu koncentráciu soli. V blízkosti pólov topiaci sa ľad a silné dažde zrieďujú morskú vodu, takže je menej slaná.
tags:








