Rozhodnutie prestať konzumovať mäso je osobné a môže vychádzať z rôznych motivácií. Čoraz viac ľudí obmedzuje alebo úplne vylučuje mäso zo svojho jedálnička. Existuje niekoľko kľúčových oblastí, ktoré motivujú ľudí k prechodu na bezmäsitú alebo rastlinnú stravu.
Etické dôvody
Pre mnohých ľudí je hlavným etickým argumentom otázka zaobchádzania so zvieratami v podmienkach priemyselného chovu. Argumentujú, že zvieratá sú vnímajúce bytosti schopné cítiť bolesť a stres. Intenzívny chov často zahŕňa obmedzený priestor, neprirodzené podmienky a postupy, ktoré môžu spôsobovať utrpenie.
Environmentálne dôvody
Živočíšna výroba, najmä produkcia červeného mäsa, má významný vplyv na životné prostredie.
- Emisie skleníkových plynov: Chov hospodárskych zvierat, najmä prežúvavcov (kravy, ovce), produkuje značné množstvo metánu, silného skleníkového plynu.
- Využitie pôdy: Veľké plochy pôdy sú potrebné na pastvu a pestovanie krmív pre hospodárske zvieratá.
Obrovská produkcia mäsa si vyžaduje veľa priestoru a vedie k vypaľovaniu lesov a pralesov, pretože také obrovské množstvo zvierat potrebuje veľmi veľa potravy. Aj vďaka tomu je ohrozených čoraz viac živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi. Pestovanie plodín pre chovné účely, ich transport po zemeguli, metabolizmus zvierat, ich následný transport na jatky a na naše stoly produkuje enormné množstvá skleníkových plynov.
Na výrobu 0,5kg hovädzieho mäsa v USA treba okolo 7600 litrov vody. Terajší potravinový reťazec, založený hlavne na mäse a mliekarenskom priemysle, takisto prispieva k svetovému hladu.
Zdravotné dôvody
V súčasnosti máme dôkazy, že konzumácia mäsa, najmä toho červeného, nám zvyšuje riziko rozvoja viacerých civilizačných chorôb. Pri živočíšnej bielkovine, hlavne červenom a spracovanom mäse, bolo preukázané, že zvyšuje riziko cukrovky typu 2. Čo spôsobuje cukrovku typu 2? Nasýtený tuk, živočíšne (hémové) železo, endotoxíny, pokročilé produkty glykácie (AGEs), karnitín, cholín (premena na TMAO), toto všetko sa nájdeme v mäse. Ovocie nezvyšuje riziko cukrovky.
Ak konzumujeme mäso, syr a spracované potraviny, pravdepodobne máme zvýšené zápalové faktory v tele. Kým krátkodobý zápal (po zranení) je normálny a potrebný, zápal, ktorý trvá mesiace, či roky, nie je. Zvýšený cholesterol je kľúčový faktor pri srdcovo-cievnych chorobách a mozgových príhodách. Nasýtené mastné kyseliny, ktoré nájdeme hlavne v mäse, hydine, syre a iných živočíšnych produktoch, sú príčinou vysokej hladiny cholesterolu. Štúdie dokazujú, že ľuďom, čo prejdú na rastlinnú stravu, klesnú hodnoty cholesterolu o 35%. Rastlinná strava znižuje hladinu cholesterolu, lebo má nízky obsah nasýtených tukov.
Tri bilióny mikroorganizmov žijúcich v našich telách sa nazývajú mikrobióm. Sú pre nás zásadné, nielen že nám pomáhajú tráviť potravu, ale vyrábajú živiny, trénujú imunitný systém, zapínajú a vypínajú gény, udržujú naše tkanivá čisté, pomáhajú nás chrániť proti rakovine. Rastlinná strava pomáha tvoriť zdravý mikrobióm. Vláknina v rastlinnej strave (živočíšna strava neobsahuje žiadnu vlákninu) podporuje rast dobrých baktérií v našom čreve. Naopak strava chudobná na vlákninu (ako mliečne výrobky, vajcia, mäso) môže podporovať rast baktérií, ktoré šíria chorobu. Ak konzumujeme cholín a karnitín (nájdeme ich v mäse, hydine, rybách, vajciach a mliečnych výrobkoch), črevné baktérie tvoria látku, ktorá sa v pečeni zmení na toxickú látku TMAO (trimetylamín-N-oxid).
Bielkovinu, ktorá je navyše, naše telo ukladá ako tuk, alebo sa vylúči ako odpad (obličkové kamene, zhoršená funkcia obličiek, rakovina, predčasná smrť). Rastlinná bielkovina nás naopak chráni pred mnohými chronickými chorobami. Živočíšna bielkovina obsahuje aj: nasýtený tuk, cholesterol, hormóny, polychlórované bifenyly (PCB), otrtuť, iné toxíny, antibiotiká, baktérie, výkaly, pokročilé produkty glykácie (AGEs), heterocyklické amíny, hémové železo, polyaromatické uhľovodíky.
Alternatívy a nutričné aspekty
Mäso je výživná potravina, ale sama o sebe neobsahuje všetky pre nás potrebné výživné látky. Najviac to badáme na postupnom znižovaní množstva vlákniny v strave. Mäso a tzv. biele potraviny pomaly vytláčajú z jedálnička práve potraviny s vysokým obsahom vlákniny alebo horčíka.
Dobre naplánovaná vegetariánska alebo vegánska strava, bohatá na ovocie, zeleninu, strukoviny, celozrnné obilniny, orechy a semená, môže poskytovať zdravotné benefity, ako je nižší príjem nasýtených tukov a cholesterolu a vyšší príjem vlákniny, vitamínov a antioxidantov.
Príklady potravín vhodných pre vegetariánsku a vegánsku stravu:
- Strukoviny: Šošovica, fazuľa (rôzne druhy), cícer, hrach.
- Sójové produkty: Tofu, tempeh, edamame.
- Orechy a semená: Mandle, vlašské orechy, kešu, chia semienka, ľanové semienka, konopné semienka.
- Celozrnné obilniny: Quinoa, pohánka, ovos, hnedá ryža.
- Rastlinné náhrady mäsa: Na trhu je dostupných mnoho hotových produktov (burgre, párky, nugetky), ktoré napodobňujú chuť a textúru mäsa.
Dôležité živiny a ich zdroje v rastlinnej strave:
- Železo: Rastlinné zdroje železa (strukoviny, tmavá listová zelenina, sušené ovocie) sú menej vstrebateľné ako živočíšne. Vstrebávanie podporuje vitamín C.
- Vitamín B12: Nachádza sa takmer výlučne v živočíšnych produktoch. Vegetariáni ho môžu získať z mliečnych výrobkov a vajec. Vegáni musia vitamín B12 dopĺňať prostredníctvom obohatených potravín alebo výživových doplnkov.
Tabuľka: Priemerná ročná spotreba mäsa na Slovensku
| Rok | Spotreba mäsa na obyvateľa (kg) |
|---|---|
| 2016 | cca 51 |
| 2020 | cca 70 |
Priemerný Slovák zje za rok 70 kilogramov mäsa, čo znamená približne 190 g mäsa každý deň. Spotreba medzi rokmi 2016 a 2020 stúpla až o 37 %. Konzumácia na Slovensku je približne 2-krát vyššia ako je celosvetový priemer.
Flexitariánstvo: Zlatá stredná cesta
Ako vhodné riešenie sa tak naskytuje zlatá stredná cesta - konzumácia mäsa, no menej častá. Flexitariánsky jedálniček je založený prevažne na strave s rastlinným pôvodom, no nezakazuje ani jedenie mäsa a živočíšnych výrobkov (ideálne však nie viac ako 2- až 3-krát v týždni). Hydina z voľného chovu je spomedzi nich odporúčanou potravinou. Faktom zostáva, že mäso dodáva ľudskému telu mnohé prospešné látky vrátane vysokokvalitných bielkovín. Striedmosť a vyváženosť môže byť kľúčom k lepšiemu zdraviu, ale aj k postupnému minimalizovaniu potravinového odpadu či uhlíkovej stopy.
tags: #Maso
