V spoločnosti často kolujú stereotypy o tom, čo muži a ženy dokážu alebo nedokážu. Jedným z nich je aj tvrdenie, že ženy nevedia variť. Poďme sa pozrieť na túto tému bližšie a preskúmať niektoré štatistické rozdiely medzi mužmi a ženami v rôznych oblastiach života.
Diskriminácia a rodové stereotypy v spoločnosti
Právnička Janka Debrecéniová tvrdí, že začať vidieť diskrimináciu je ako nasadiť si okuliare, ktoré už nikdy nezložíte. Vnímanie slova diskriminácia je problematické, pretože ľudia nevnímajú diskrimináciu v kontexte štruktúrnych nespravodlivostí, ktoré sa dejú nejakým skupinám permanentne a systematicky. Byť citlivý na diskrimináciu znamená mať citlivosť k tomu, ako sa cítia ľudia, ktorí sú iní a so svojou inakosťou sú možno v menšine, či už numerickej alebo mocenskej.
Štruktúrna diskriminácia prispieva k tomu, že ženy majú iné životné dráhy ako muži. Časť života sa venujú deťom, potom majú problém nájsť si zamestnanie, sú v zamestnaní odmeňované menej. Staršia žena má menšie šance nájsť si zamestnanie alebo partnera ako starší muž, ktorému vlastne v našej spoločnosti vek pridáva na šarme. Ľudia so zdravotným postihnutím ešte stále musia prekonávať bariéry, aby mohli realizovať svoje práva. Diskriminácia býva aj otvorená, napríklad keď Rómke povedali, že „takéto osoby" nemôžu zamestnávať v potravinárskom priemysle. Niektoré ženy neprijali na určitú pracovnú pozíciu, pretože tam „potrebujú" muža.
Je úplne irelevantné, či diskriminácia bola úmyselná alebo nie. Inštitúcia ako celok je za diskrimináciu zodpovedná aj vtedy, ak nevytvára preventívne programy a opatrenia na to, aby sa diskriminácii predchádzalo. Predsudky sa dajú odbúravať, hoci úplne eliminovať sa nedajú. Každý a každá z nás máme nejaké predsudky.
Podľa posledných výskumov ženy po štyridsaťpäťke majú obrovský problém sa zamestnať. Nechcú, aby ich niekto zvýhodňoval, iba chcú, aby ich to neznevýhodňovalo. Práve preto, že tu existuje štruktúrna diskriminácia, tá celospoločenská, niektorí ľudia často nie sú v pozíciách, v ktorých by mohli rovnocenne súťažiť s ostatnými. Treba realizovať opatrenia, ktoré posilnia týchto ľudí v tom, aby sa dostali na pozície, z ktorých budú môcť súťažiť s ostatnými. To nie je zvýhodňovanie, iba dodatočné vytvorenie príležitostí, ktoré títo ľudia najmä preto, ako je nastavená celá spoločnosť, nikdy nemali.
Štatistiky potvrdzujú, že na trhu práce máme horizontálnu rodovú segregáciu. Ženy vykonávajú často povolania, ktoré majú nízky spoločenský status a sú zle platené, povolania, ktoré súvisia so starostlivosťou a s výchovou - učiteľky, zdravotné sestry, asistentky, sekretárky. Muži zasa vykonávajú povolania, ktoré sú oveľa lepšie zaplatené, pracujú v priemysle, vo finančníctve, v informačných technológiách alebo sú baníkmi. Ale aj tam, kde pracujú ženy aj muži s rovnakým vzdelaním a skúsenosťami, muži často zarábajú viac ako ženy.
Rozdiely v mozgu a myslení medzi mužmi a ženami
Je pravda, že mozgy, myslenie a správanie obidvoch pohlaví sa líši. Priemerná žena väčšinou lepšie rozumie medziľudským vzťahom, viac sa stará o druhých a je lepšia v jazykoch a humanitných smeroch. Rôzne psychické vlastnosti obidvoch pohlaví súvisia s tým, že s hlavou naformátovanou „operačným systémom“ príslušného pohlavia sa už rodíme, čo dokazujú aj výskumy mozgu pomocou počítačovej tomografie.
Ľavá mozgová hemisféra je sídlom logiky, jazykových schopností, matematických zručností a analytického myslenia. V pravej hemisfére sú, naopak, uložené emócie, cit pre medziľudské vzťahy, intuícia, tvorivosť a predstavivosť. Ženy majú zväzok nervových vlákien spájajúci obidve časti mozgu (corpus callosum) až o tretinu silnejší. Výsledkom je napríklad preslávená „ženská logika“ (spájanie zdanlivo nesúvisiacich tém), ktorej muži nerozumejú.
Prečo sa naše mozgy líšia? Jednou z príčin je pôsobenie pohlavných hormónov, ktoré štartuje už v maternici. Pri ženských plodoch estrogén zväčšuje centrá emócií a pamäti. Pri mužských plodoch testosterón podporuje centrá priestorovej orientácie a logiky. Muži a ženy státisíce rokov používali hlavy na odlišné činnosti. Práve preto sa v evolúcii postupne vyvinul mužský a ženský mozog, ktorý spracúva informácie odlišných spôsobom.
Doménou mužského mozgu je zacielenie pozornosti na jednu jedinú vec. U muža sa absolútne sústredenie na to, čo práve robí, prejavuje napríklad pri sledovaní televízie. Ženský mozog, naopak, zvláda viac činností naraz - to, čomu počítačoví odborníci hovoria multitasking. Žene to umožňuje lepšia prepojenosť mozgových pologúľ, z ktorej vyplýva väčšia spolupráca jednotlivých centier. Priemerná žena nezaparkuje auto tak dobre ako priemerný muž, pretože jej mozog sa jednoducho tak dobre neorientuje v priestore. Mužský mozog lepšie zvláda hry ako Tetris alebo stavebnicu Lego, rovnako aj deskriptívnu geometriu. V dospelosti potom muži víťazia nad ženami v orientácii na diaľku.
Rozdiely v stavbe a funkcii mozgov oboch pohlaví spôsobuje vo vzájomnej komunikácii medzi mužmi a ženami viac či menej úsmevné nedorozumenia a ťažkosti. Dôsledkom väčšieho prepojenia obidvoch hemisfér u žien sú napríklad iné „jazyky“, ktorými obidve pohlavia hovoria. Muži sa snažia byť viac-menej presní a opisní, ženy často preháňajú a používajú expresívne výrazy. Ženy majú väčšiu slovnú zásobu a používajú synonymá. Muži majú iba jedno centrum reči (takzvanú Broccovu oblasť), ženám ich príroda nadelila hneď niekoľko, a to v rôznych častiach mozgu. Preto sú omnoho výrečnejšie. Priemerný muž za deň použije asi sedemtisíc slov, žena ich vychrlí až dvadsaťtisíc.
Šiesty zmysel a intuícia žien
Ženy sú všeobecne považované za citlivejšie pohlavie. Dôvodom zrejme nie je len odvaha otvorene prejavovať emócie, ale aj zvláštny dar matky prírody, špeciálny seizmograf zvaný "šiesty zmysel". Náš povestný šiesty zmysel spolu s vnímavosťou a akousi ženskou prezieravosťou sa zrejme pričinil o vysoké percento prípadov opodstatnenosti podozrenia z nevery. Vo vzťahu si všímame aj tie najmenšie detaily, drobné zmeny správania, odchýlky od normálu, citlivo vnímame každé odmietnutie či nezáujem partnera.
Zhrnutie
Či už ide o varenie, prácu alebo medziľudské vzťahy, je dôležité uvedomiť si, že každý človek je jedinečný a má svoje silné a slabé stránky. Rodové stereotypy by nás nemali obmedzovať v našom rozvoji a v dosahovaní našich cieľov. Namiesto toho by sme sa mali snažiť o rovnoprávnosť a o vytvorenie spoločnosti, v ktorej má každý možnosť realizovať svoj potenciál bez ohľadu na pohlavie.
tags:
