Pestovanie drobného ovocia na Slovensku

Slovensko má pre pestovanie ovocia veľmi priaznivé podmienky. Najvhodnejšími oblasťami na Slovensku pre pestovanie ovocia sú bezpochyby všetky nížinné oblasti (v niektorých lokalitách je potrebná aj závlaha). Avšak ovocie pri správnom výbere vhodných kultivarov možno úspešne pestovať až do nadmorskej výšky 600 m nad morom. Nie sú vhodné iba horské a podhorské oblasti Slovenska, ani severné svahy v nižších polohách a taktiež ani mrazové kotliny.

Klimatické a pôdne podmienky na Slovensku dávajú takisto dobrý predpoklad pre úrodu chuťovo veľmi dobrého ovocia, najmä vďaka výkyvom nočných a denných a zimných a letných teplôt. Toto kolísanie teplôt núti ovocné stromy k tomu, že musia viac bojovať v takomto prostredí o svoju existenciu. Stromy sú vďaka tomu odolnejšie a predovšetkým ich plody obsahujú výraznejší pomer medzi svojou sladkosťou a kyslosťou, medzi obsahom prirodných cukrov a obsahom kyselín. Takéto ovocie je na trhu viac žiadané, než ovocie dopestované napr. v prímorskej oblasti, kde sú klimatické podmienky takmer celý rok vyrovnané.

Prečo pestovať drobné ovocie?

Drobné ovocie je u nás čoraz obľúbenejšie, pretože je veľmi chutné a osviežujúce, a drobné plody, akými sú jahody, čučoriedky alebo maliny, sú aj skutočnou vitamínovou bombou. Pestovanie jahôd, malín, černíc, čučoriedok a ostatných bobuľovín prináša radosť a je aj užitočné. Musíme však zabezpečiť úrodnú pôdu, dostatočné a vhodné hnojenie, zalievanie a ochranu pred škodlivými organizmami.

Základné podmienky pre pestovanie

Pred vysadením sa musíme presvedčiť, či naša záhrada spĺňa základné podmienky pre primeraný rast a úrodnosť: Prvou podmenkou je slnečná poloha. Drobné ovocie nesmieme nikdy sadiť na tienisté miesta, ako je podrast alebo za budovami. Pôda pre drobné ovocie musí byť ľahká, mierne kyslá a humusovitá. Drobné ovocie nikdy nevysádzame do ťažkej hlinitej pôdy.

Výber miesta a pôdy

Pri výsadbe venujeme osobitnú pozornosť pôde. Zemina pre drobné ovocie by mala byť ľahká, mierne kyslá a humusovitá. Drobné ovocie sadíme na väčšie plochy alebo hriadky zeleninovej záhrady, na samostatnú hriadku, ale môžeme sadiť aj do črepníkov, košov alebo nádob medzi balkónové rastliny.

Pri výsadbe rastlín drobného ovocia si treba uvedomiť, že ide o trvácne rastliny s veľmi odlišnou životnosťou. Jahody by sme mali mať na jednom mieste dva až tri roky, maliny, černice, ríbezle a egreše maximálne 12 rokov, americké čučoriedky dokonca aj viac než tridsať rokov. Po tomto čase treba rastliny presadiť na iné miesto.

Zavlažovanie

Rastlinám drobného ovocia treba zabezpečiť dostatok vody, nie však priveľa. V horúcich letných dňoch, keď väčšina začína dozrievať, by rastliny bez zavlažovania neprežili. Kvôli nevhodným rastovým podmienkam rastliny najskôr zle rastú. Majú málo základných a bočných plodových výhonkov. V nasledujúcom roku rastliny bohato kvitnú, vytvoria veľa plodov a listov, a v treťom roku vyschnú.

Výsadba do radov a hnojenie

Najlepšie je, ak sa drobné ovocie sadí do radov. To uľahčí udržiavanie priestoru pod kríkmi, do ktorého sa neustále tlačí burina. Kríky môžeme sadiť aj na fóliu proti burine, ktorá nám značne uľahčí prácu. Výsadba do radu umožní aj prietok vzduchu medzi kríkmi, čo značne prispieva k údržbe suchých a vzdušných kríkov. Tým zaistíme súčasné obnovovanie, ktoré je u drobného ovocia dôležité. Spoločne vysádzame aj ovocné druhy, ktoré treba kvôli vtáctvu, ktoré odnáša plody, zakrývať, resp. Drobné ovocie môžeme sadiť aj ako živý plot. Jahody a iné drobné ovocie sú náročné na výživu. Na hnojenie je najlepšie používať špeciálne organické hnojivo Plantella Nutrivit na jahody. Ide o úplne prírodné hnojivo, ktoré je dovolené aj v ekologickom poľnohospodárstve. Obsahuje veľa organickej látky, humínovej a fulvovej kyseliny, čím urýchľuje vznik humusu.

Dozrievanie ovocia

Ovocie z domácej záhrady nás môže zásobovať od jari do jesene. V máji dozrievajú prvé jahody. Koncom júna začnú dozrievať americké čučoriedky a v júli černice. Posledné zbery sa prelínajú s oberaním viackrát rodiacich jahôd a dvakrát rodiacich malín. Produkty Plantella a Bio Plantella sú výsledkom dlhoročných znalostí, overeného výskumu a technologických inovácií renomovaného slovinského výrobcu Unichem.

Rozšírenie sortimentu a správne pestovanie

Rozšírte si sortiment drobného ovocia a naučte sa ho pestovať správne. Zvýšite tým množstvo úrody a hlavne jeho chuť. Ak sa naučíte drobné ovocie pestovať správne, zvýšite si množstvo úrody.

Menej tradičné druhy drobného ovocia

Základom je, že drobné ovocie neznamená len ríbezle alebo maliny, ale zahŕňa aj menej tradičné druhy, ako napríklad mučenka, hlošina okolíkatá, plodový hloh a podobne. Všetko bobuľové, respektíve drobné ovocie spája to, že má plytší koreňový systém, vyžaduje pravidelný rez, pretože väčšina plodí len na mladom dreve - buď na letorastoch, alebo častejšie na jednoročnom dreve.

Niektoré odrody sa u nás na juhu pestovať dajú, napríklad mučenka opletavá (Passiflora incarnata) či mučenka belasá (Passiflora caerulea). Posunulo sa to v tom smere, že máme čoraz viac odrôd, ktoré sú pomerne dobre dostupné aj vďaka e-shopom. Veľa semenáčov, ktoré sa prirodzene skrížia z bielej a červenej ríbezle, má ružové plody. V minulosti sa však menej pestovali. Nájdeme ich aj medzi starými odrodami, čiže nie je to vyslovene novinka.

Egreše

Egreše sú úplne odolné proti americkej múčnatke. Platí to pre všetky dnes pestované odrody. Je to najvážnejšia choroba egrešov, ktorá limituje ich pestovanie, keďže ich môže úplne zlikvidovať. Vnímam skôr to, že egreše v súčasnosti ľudia málo pestujú a začínajú sa vytrácať zo záhrad aj z kuchyne. Pritom egreš je starosvetský ovocný druh. Mnohí mladí ho už vôbec nepoznajú.

Rakytník a arónia

Počas covidu sa začal veľmi predávať rakytník rešetliakový. Propagovali sa jeho výrobky, ktoré majú priaznivý vplyv na imunitu vďaka vysokému obsahu antioxidantov a vitamínu E, čo je tiež veľmi silný antioxidant. Používajú sa rakytníkový čaj, šťava, sušené plody. Posledné desaťročie sa na výslnie dostala aj arónia, keď sa zistili jej protirakovinové látky a vysoký obsah vitamínov a minerálov. Čo sa pestovania týka, arónia a rakytník sú menej náročné v porovnaní s malinou, jahodou, schizandrou alebo egrešom. Maliny a černice zápasia s množstvom chorôb a škodcov, najmä z radu roztočov a hmyzu.

Keď aróniu, rakytník alebo muchovník nerežete, plodia len po obvode kríka, vnútro sa začne vyprázdňovať. Už po 2 až 3 rokoch je vnútri kríka prázdno, chýba tam rodivý obrast. Kto ich nereže, prichádza o značnú časť úrody, ktorá bude len po obvode, teda tam, kde dreviny vyženú mladé výhonky za svetlom. Muchovník a arónia dokonca plodia len v hornej tretine jednoročných výhonkov. Pestrosť chutí je veľká, i keď podľa mňa sa nič nevyrovná dobrej maline, egrešu, ríbezli či černici.

V sortimente pribúdajú sladké veľkoplodé hlohy pôvodom z Číny, ktoré majú aj výrazné liečivé účinky na srdce. Ich chuť nie je taká lahodná ako napríklad malín, ale po všetkých stránkach sú zase odolnejšie. Objavili sa hlošiny alebo adaptogény, napríklad popínavá schizandra, ktorá je trochu náročnejšia na pestovanie.

Minikivi

Čo sa už na Slovensku celkom udomácnilo, je minikivi, ktoré u nás nemá žiadne výrazné choroby ani škodce. Akurát mráz ho na jar môže potrápiť, keďže mladé výhonky majú veľmi jemné pletivá. Vyžaduje viac vody, nevydrží dlhodobé sucho. Konkrétne druhy aktinídia význačná (Actinidia arguta) a pestrolistá (A. kolomikta) sú veľmi chutné, určite by som ich dal na prvé miesta spolu s jahodami a malinami.

Nie je dobré spoliehať sa na samoopelivosť. Napríklad muchovník je samoopelivý, ale viac úrody bude, keď je vysadených viac odrôd. Taký zemolez kamčatský je zase vyslovene cudzoopelivý a treba trafiť odrody, aby sa navzájom prepelili. Týka sa to aj ríbezlí, je dobre, keď ich je v záhradke viacero odrôd. Nájdeme medzi nimi aj samoopelivé, ale ich plodnosť stúpne, keď ich je viac.

Z rakytníka si môžete pripraviť čaj, šťavu alebo plody usušiť. Dokonca dlhšie. Začíname májom, keď dozrieva zemolez kamčatský, hovorí sa mu aj kamčatská čučoriedka. Odporúčam jeho novšie odrody, poľské, pobaltské alebo americké, chuťovo sú vynikajúce. Jeseň je typická pre driene, hlošiny. Sezónu ukončujú až v zime plodové hlohy, niektoré druhy jarabín, ktoré sú dokonca lepšie až po omrznutí. Chlpaté kivi, konkrétne aktinídia čínska (A. chinensis) a čínska lahodná (A. chinensis var. deliciosa) môžu na liane ostať aj počas zimy. Síce vnútri trochu skvasia, ale to nič, jedávali sme ich ešte vo februári.

Je to nielen odolnosť proti nepriaznivému počasiu, jarnému mrazu, chorobám a škodcom, ale aj zlepšenie chuti. Pri niektorých kyslých druhoch, ako sú rakytníky alebo zemolez kamčatský, ide o zvyšovanie sladkosti. Pri rakytníku už existuje aj vyslovene sladká odroda.

Ako ovplyvniť sladkosť a zvýšiť úrodu

Ľudia podceňujú pestovanie drobného ovocia v zmysle, že ho pestujú extenzívnym spôsobom, čiže nie intenzívne. A to sa pre drobné ovocie vôbec nehodí. Keďže má plytší koreňový systém, má vyššie nároky na závlahu a výživu z pôdy. Drobné ovocie nesadíme do koreňového systému existujúcich drevín, potrebuje panenskú pôdu plnú živín.

Aby mali egreše, maliny alebo ríbezle kvalitnú chuť a dostatočnú sladkosť, musia mať veľa slnka, dostatok vody a dostatočnú listovú plochu. Vysvetlím to na príklade muchovníka, ktorý má pri extenzívnom pestovaní plody skôr podradnej chuti. Chýba mu šťava a chuť čučoriedky. Tú dosiahneme, keď má v období dozrievania dostatok mikroelementov a vlahy. Pred dozrievaním ho prihnojíme, najlepšie kompostovým výluhom alebo zákvasmi zo žihľavy a iných silných rastlín, okopeme, prípadne namulčujeme.

Jednou z výnimiek je drieň, je to úplný opak všetkých ostatných spomínaných druhov, lebo je absolútne nenáročný a dá sa pestovať aj extenzívne. Môžeme ho dokonca tvarovať na živý plot tzv. kontúrovacím rezom, čo je prísny rez napríklad do obdĺžnika či kvádra. Je to jediné drobné ovocie, ktoré bohato plodí aj na starom dreve. Keď chceme mať v záhradke kvalitné veľkoplodé driene, zakúpime si štepené odrody, do krajiny, na lúky, na pastviny zvolíme iba semenáče, pretože dorastú do požadovaných rozmerov a žijú až 150 rokov.

Vrátim sa ešte ku klasickým druhom. Napríklad černice vyžadujú veľa slnka a treba zvoliť správnu odrodu, aby bohato plodili. Černica nič neodpustí. Keď si do chladnej oblasti zasadíte odrodu určenú do tepla, tak nebude dobrá, bude kyslá. Černice sú na pestovanie náročné. Nenáročná je josta, z ktorej sa vyrábajú vynikajúce fermentované neperlivé nápoje.

Bobuľové ovocie typu maliny, ríbezle, egreše, josty si vyžaduje celoživotné okopávanie alebo mulčovanie. Ich koreňový systém je plytký a ker začne veľmi chradnúť a starnúť, ak ho máme vo vysokej tráve.

Príprava pôdy pred výsadbou

Keď si robíme porast z drobného bobuľového ovocia, mali by sme zlikvidovať trávnobylinnú mačinu, ale nie herbicídom, my sme jeho odporcovia. Robíme to tak, že asi pol roka pred výsadbou dáme na plochu nový maliarsky kartón a naň navozíme v kombinácii slamu, seno a hnoj, môžeme ešte zasypať veľkou vrstvou štiepky. Urobíme to v pásoch širokých aspoň jeden meter. Kartón a organický materiál zadusia porast a rozložia sa, obohatia pôdu. Funguje. Aby pýr zanikol, musí mať úplnú tmu. V jeho prípade by som dal dve vrstvy maliarskeho kartónu.

Jedlé živé ploty

Trendom v prírodne ladených záhradách sú jedlé živé ploty. Záleží na tom, čo požadujeme od živého plota. Ak chceme, aby bol masívny a prakticky nedobytný, tak je vhodný citrónovník trojlístkový (Citrus trifoliata syn. Nejeme, ale používa sa na okyslenie čaju namiesto citróna, stačí ho nakrájať. Rovnako tak dulovec japonský (Chaenomeles japonica) s obdobným využitím je pomerne nedobytný. Viac priepustné sú živé ploty z plodového hlohu, drieňa a, samozrejme, liesky. Liesky rýchlo rastú, sú z nich široké živé ploty, sú dlhoveké a dajú sa rezať aj zmladzovať. Rez dobre znášajú aj hlošina okolíkatá a mnohokvetá.

Veľmi krásna kombinácia, ktorá však nemá takú dobrú ochrannú funkciu, je muchovník s aróniou. Arónia má na jar pekné krémové kvety a na jeseň sa krásne sfarbuje dočervena, muchovník na jar krásne jemne kvitne. Tiež ružu šípovú plodovú - jabĺčkovú (Rosa villosa), ružu vráskavú (R. rugosa) si viem predstaviť aj kombinácii s kalinami a bazou. To by bolo esteticky nádherné. Baza je inak nesmierne silná drevina, práve pod ňou sedím, pod veľkým, asi 8-metrovým krom. Nádherne vonia, je veľmi liečivá.

Do živých plotov sú úplne nevhodné jabloň, slivka, hruška, marhuľa. Je to nepraktické, zle sa tvarujú, pri takomto použití sa u nich vyskytuje hniloba, trpia rakovinou. Áno, plody sú o málinko väčšie, ale sú šľachtené najmä pre nižší obsah sambucínu, čo je toxická a termolabilná látka, ktorú obsahujú. Pri konzumácii surových plodov hrozia najmä hnačky. Napríklad plody odrody ‘Haschberg’ dozrievajú naraz, čo je praktické, keď ich chce niekto spracovávať. Baza začína byť celkom populárna, zistilo sa, že má veľký farmaceutický potenciál. Okrem zdravých plodov má arónia pekné krémové kvety a na jeseň sa sfarbuje dočervena.

Lieska dobre znáša polotieň, drieň tiež veľmi dobre znáša, ale vtedy neplodí alebo len málo. Rastie aj v lese, storočné dreviny sa v ňom dajú nájsť. Kedysi boli na svetle, ale časom okolo nich vyrástli stromy a sú v tieni. Fungujú, ale neplodia. Všetko ostatné potrebuje plné slnko. Ešte čierna ríbezľa zvláda polotieň. Avšak rakytníky či muchovníky z polotieňa nebudú vôbec dobré na konzumáciu, pretože budú veľmi kyslé. Hlošina okolíkatá, liesky, drieň. Dobre zakorenený drieň rastie v prírode aj na vápencových skalách.

Nie som ich zástanca, pretože ich nevieme pestovať vo voľnej pôde. Sú síce veľmi chutné, ale asi ako najlepšie muchovníky. Väčšina muchovníkov sa im síce v chuti nevyrovná, ale keď je veľmi dobrá odroda v dobrých podmienkach, tak chutia veľmi podobne. Ak by sme nádoby chceli zakopať do pôdy, tak aj s dnom, aby korienky neprerástli do okolitej pôdy. Inak vzniknú chlórozy na listoch, pretože pre čučoriedku vysoký obsah vápnika blokuje príjem železa a horčíka.

Konkrétne odrody drobného ovocia

Pestovanie malín

Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať.

Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.

Ak túžite po malinovom kríku v záhrade, určite vás bude zaujímať odpoveď na otázku, kedy sa vysádzajú maliny. Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla. Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve.

Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu.

Rez malín

Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi.

Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.

Pestovanie egrešov

Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách.

Odrody egrešov

• Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi.
• Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu.
• Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´.
• Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti.
• Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť.

Výsadba egrešov

Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu.

Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev.

V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar.

Rez egrešov

Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere.

Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek.

Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.

Pestovanie josty

tags: