Chlieb, základná potravina, má v živote človeka hlboký význam. Nielenže nás sýti fyzicky, ale je aj symbolom duchovnej potravy, lásky, obety a rozhodnutí. V nasledujúcich príbehoch sa pozrieme na rôzne aspekty chleba a jeho úlohu v našich životoch.
Chlieb ako duchovná potrava
V čase, keď Duch Svätý zostúpil na apoštolov a oni začali hovoriť cudzími jazykmi, zhromaždil sa veľký zástup a počúval, ako im učeníci zvestovali evanjelium. Vtedy apoštol Peter zmocnený Božím Duchom vstal a prihovoril sa davu ľudí. Áno, ten istý Peter, ktorého nie tak dávno prenikol strach a zaprel svojho Majstra, ten sa teraz odvážne prihovoril veľkému zástupu ľudí a vysvetlil im udalosti, ktoré sa diali. Po Petrových slovách uverilo tritisíc ľudí, ktorí sa následne dali pokrstiť. Duch Svätý premenil ich srdcia. Stali sa z nich kresťania, ktorí prijali Ježiša Krista za svojho Záchrancu. Rovnako aj my v súčasnosti potrebujeme počuť evanjelium o Kristovom diele, prijať Ducha Svätého a prežiť premenu našich sŕdc.
Modlitba: Nebeský Otče, ďakujeme Ti za dar Ducha Svätého. Duchu Svätý, prosíme, zostúp do našich sŕdc a premieňaj ich Svojou mocou a prítomnosťou. Naplň nás živou vierou v Ježiša Krista, ktorá nás bude viesť k vzývaniu Pánovho mena na našu záchranu a na Jeho česť a chválu.
Ježiš povedal: „Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“. Vo svete lží a poloprávd nejedna duša hladuje po pravde, zmysle a istote. A tu - ponad hranicu časov - nám znie tichý Ježišov hlas: „Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“.
Prísť k Ježišovi môžem taký, aký som. So svojím smädom, hladom, so svojím nešťastím, so svojimi pochybnosťami a nepokojom, so svojimi prehrami a hriechmi. Nie som pre Neho bremenom, ale darom od Otca: „Všetko, čo mi dáva otec, príde ku mne“. K Ježišovi nikdy neprídeme nevhod: „Kto prichádza ku mne, nevyhodím ho“. A tak príď, jedz a pi, ži z Krista a pre Krista - ži z Ježišovej spasiteľnej obete.
Príbeh o emauzských učeníkoch
Príbeh o emauzských učeníkoch, nestačí ho iba poznať, potrebujeme ísť ďalej a pýtať sa: „Aký význam má dnes pre mňa, pre nás?“ Obaja pútnici už ani nepochybujú, oni sú presvedčení, že všetko je stratené. To, čomu verili, nádej, ktorú mali, to všetko je preč. Ježiš, ktorého nasledovali a o ktorom dúfali, že je vykupiteľom Izraela, je mŕtvy. Postoj mnohých ľudí v súčasnosti je podobný: Boh tu nie je, alebo prinajlepšom je veľmi ďaleko, a nechal nás tak. Láska a pravda nevíťazia, poctivosť sa nevypláca, vládnu nám nepoctivci, ktorí sa vydávajú za vzory mravnosti a morálky.
Zrazu ale dochádza k obratu: keď si myslíme, že sme sami, Ježiš je tu, len my Ho nevnímame, lebo naše oči sú zadržiavané. Neprichádza s požiadavkou, aby sme boli s Ním, ale ponúka, že bude s nami. Imanuel - Boh je s nami.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane, že nás dostihneš, keď od Teba odchádzame nechápajúci. Veď nás stále Svojím Duchom, daj, nech naše oči vidia a vnímajú Teba a Tvoje dielo v nás.
Chlieb ako symbol lásky a obety
Kananejská žena prišla klaňala sa Ježišovi a hovorila: „Pane pomôž mi!“ On jej však povedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ No ona povedala: „Áno Pane veď aj šteňatá sa živia omrvinkami ktoré padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane ako si želáš!“ A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.
V Oriente, keď niekto vyššie postavený chce preukázať mimoriadnu lásku a úctu svojmu hosťovi, vloží mu pri stolovaní do úst malú skyvu. V okamihu, keď Judáš pochopí, že Pán vie o jeho zrade, kladie mu Ježiš skyvu do úst, čím mu vraví: „Veľmi ťa milujem“. Ježiš dal Judášovi skyvu - čím mu bez slov povedal: „Mám ťa rád takého aký si!“
Uvedomujeme si, že žijeme svoj život pred Božími očami? Život verejný i osobný, očiam ľudí neviditeľný - v našom súkromí?Ježiš vie všetko. O mne, o tebe, o mojom, aj o tvojom srdci! Sme pred Ním odhalení! Preto šiel Pán za nás zomrieť na kríž, aby mne i tebe otvoril novú cestu, aby sme sa - napriek nášmu skazenému srdcu - mohli stať Božími deťmi. Ježiš za nás na kríži zomrel a zvestuje nám: „Tu je milosť pre vás - s vaším temným svedomím!“ Kto verí v ukrižovaného Božieho Syna, má spravodlivosť, ktorá platí pred Bohom.
Eliáš išiel deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť. Hovoril: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia.“ Hodil sa na zem a usnul v tieni borievky. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal podpopolný chlieb a nádobu s vodou. Najedol sa, napil sa a znova zaspal. A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.
Rozhodnutia
Každý z ľudí v minulosti, ale aj nás súčasníkov, je raz privedený k bodu, kedy sa musí pevne rozhodnúť. Dôležité rozhodnutie! Ešte pred významnejším stál Judáš. A pred takým rozhodnutím stojíme aj my. Toto rozhodnutie nemôže spraviť nik za nás, ani ten najbližší či najochotnejší človek. Ježiš vkladá skyvu chleba aj do našich úst. Tým nám dosvedčiť, že sme Mu vzácni, že nás miluje. Ježiš sa rozhodol pre nás a stálo Ho to život.
Iné príbehy na zamyslenie
Istý žobrák raz predstúpil pred boháča, aby ho poprosil o kúsok chleba. Celý život nosil so sebou tú ťarchu, ten kameň v kapse i v srdci. Napokon nadišiel čas hodiť ho. Boháč sa dopustil zločinu, prišiel o celý svoj majetok a skončil vo väzení. Práve v ten deň sa žobrák ocitol na ceste popri ňom. Uvidel boháča s putami na rukách. Podišiel k nemu, vybral z kapsy kameň a napriahol ruku, že ho hodí. Chýbala mu však odvaha, a tak nechal kameň vykĺznuť na zem. Povedal si: "Úbožiak! Bol bohatý a spupný, ale teraz mi ho je ľúto. Prečo som so sebou toľký čas nosil ten kameň?
Jeden muž nemohol v noci spávať, pretože ho trápila nočná mora. Len čo si ľahol, mal pocit, akoby sa pod jeho posteľou začala hýbať strašná príšera. Lekár sa mu snažil pomôcť. Predpísal mu silné lieky na spanie. Všetko zbytočne. Po dvoch stretnutiach sa však psychoanalytik pacienta viac nedočkal. Muž spokojne odpovedal: "Keď ma raz večer moja nočná mora mimoriadne potrápila, pozhováral som sa o nej s naším farárom. Vypočul ma a poradil mi, aby som z postele odpilil nožičky tak, aby matrac ležal na podlahe.
Istý muž žil v meste. Na vidieku mal domček, čo zdedil po rodičoch. Rozhodol sa, že ho predá. Básnik napísal: "Predám krásnu usadlosť, obklopenú zeleným lesom, kde pri východe slnka spievajú vtáci. Cez záhradu zurkoce potôčik s priezračnou vodou. Domček je zaliatý slnečným jasom a veranda ponúka osviežujúci tieň. "Nie," odpovedal muž. "Zmenil som názor.
Stalo sa to už veľmi dávno, v Anglicku. Akási ženička v otrhaných šatách chodila po dedine, kopala na dvere domov a prosila o almužnu. Nemalo ktovieaké šťastie. Mnohí ju urážali, iní na ňu huckali psov, aby ju odohnali. Ktosi jej hodil do zásterky kúsok plesnivého chleba alebo zhnité zemiaky. Iba starček a starenka, ktorí bývali v domci na konci dediny, ju pozvali ďalej. „Posaď sa trochu sa zohrej,“ povedal starček.“ Starenka pripravila hrnček teplého mlieka a poriadny krajec chleba. Pritom sa pekne porozprávali a povzbudili ju. Na druhý deň sa v dedine stala mimoriadna vec. Kráľovský posol poroznášal po domoch pozvanie do kráľovského zámku. Keď si všetci hostia posadali, čašníci v livjerach ich začali obsluhovať. Hneď sa ozvali sklamaní nespokojenci a ich výkriky hnevu. Šikovní čašníci im kládli do tanierov zemiakové šupy, kamene a kúsky plesnivého chleba. Ale starých manželov, ktorí sedeli v kútiku, obslúžili so všetkou zdvorilosťou najvyberanejšími jedlami. Do siene nečakane prišla ženička v otrhaných šatách. Všetci zmĺkli. „Dnes,“ povedala žena, „ste našli presne to, čo ste mi darovali včera.“ Zhodila zo seba obnosené handry, pod ktorými sa skrývalo zlatom vyšívané a drahokamami posiate žiarivé rúcho. Bola to kráľovná.
Jeden majster dlhé roky pracoval vo veľkom stavebnom podniku. Raz dostal príkaz postaviť ukážkovú vilu podľa svojej chuti. Mohol si vybrať miesto, ktoré sa mu najviac páčilo, a nehľadieť na výdavky. Hneď sa dal do práce, ale podľahol pokušeniu využiť slepú dôveru. Použil podradný materiál, zamestnal neodborníkov za nízku mzdu a takto ušetrené peniaze strkal do vlastného vrecka. Keď bola stavba hotová, pri malej slávnosti odovzdal majster riaditeľovi kľúč od vily. Dni, ktoré prežívaš sú tehlami tvojho budúceho domu...
Dievčatko vytiahlo z košíka automatickú pištoľ a bleskovo ho zastrelilo. Myšlienka: Veci sa vždy nevyvíjajú podľa určených schém. Netreba sa priveľmi spoliehať ani na výroky klasikov, bájok alebo prísloví.
Počas roka má každý z nás niekoľko dátumov, ktoré si v kalendári zvýrazní červeným perom. Synove narodeniny, dcérkine meniny, výročie manželstva, rodinné oslava... A ostatné dni ubehnú ako voda, bez zvláštnejšej myšlienky, nadšenia či zamyslenia. Jednoducho ďalší bežný deň. Nepovažujeme však my kresťania každý deň za Boží dar? Za možnosť byť lepším, napraviť pokazené, vyliečiť choré, potešiť strápené? Sami t však nezvládneme - potrebujeme pomoc, inšpiráciu a povzbudenie. Nechajme sa preto inšpirovať jednou z kníh, ktorá nám na každý deň v roku - či už pri ňom v kalendári máme poznámku, alebo nie - ponúkne hlbokú myšlienku, citát či výrok.
tags:
