Ako vybrať plienky pre bábätko: Ekologický pohľad

Narodenie bábätka je jednou z najväčších životných udalostí. Rodičia sa často už pred narodením dieťaťa snažia zistiť čo najviac informácií o tom, čo ich dieťa bude vlastne potrebovať, a ako sa najlepšie pripraviť na jeho príchod na svet a na nasledujúcu starostlivosť o neho. Ženy si s kamarátkami vymieňajú skúsenosti o tom, aký bol pôrod, aký je najlepší kočík a kde majú lacné oblečenie pre bábätká.

Plienky sú najdôležitejšia súčasť šatníka malých detí. Sprevádzajú ich dennodenne priemerne dva roky, vo dne v noci. Dlhý rad rokov sa deti balili len do plienok látkových, v poslednom desaťročí nadobúdajú na význame plienky na jedno použitie.

Látkové plienky vs. jednorazové plienky

Ak ste sa rozhodli používať plienky látkové, možno ste už zistili, že sa nemáte na koho obrátiť s prosbou o radu. Čo o nich vieme? Odpoveď tentoraz nenájdeme ani u našich múdrych babičiek a prababičiek. Tie si buď už na svoje ratolesti v plienkach dobre nevedeli spomenúť, alebo vás pri rozprávaní a spomienkach na hŕbu hodín strávených pri vyváraní a žehleni odradia a odkážu na jednoduchšie - jednorázovky. Kamarátky možno prateľné plienky nepoužívajú, alebo to taja z obavy straty spoločenského statusu. Dokonca aj veľa zdravotníkov už pozabudli na výhody "bavlnky" pre detskú pokožku a prepadli mediálnym tlakom - jednorázovkám.

Lekári tiež často neveria, že by sa ešte našli rodičia, ktorí by ozajstné plienky chceli používať. Navyše mýtom a fámam o časovej a finančnej náročnosti veria dokonca aj niektorí zanietení ekológovia a "zelene" zmýšľajúci rodičia. Tí sa potom radšej "rečiam" o naozajstných (rozumej látkových, prateľných) plienkach radšej vyhnú, alebo obhajujú svoje konanie časovou zaneprázdnenosťou. Pre niekoho sú pri výbere plienok dostatočne silné argumenty ekologické, iného osloví úspora peňazí.

Nepravdivosť niektorých mýtov o efektivite jednorazových plienok a pohodlnosti ich užívania a porovnanie skutočných výhod a nevýhod nebývajú na prvý pohľad zrejmé a v reklamných letákoch výrobcov jednorazových plienok sa pravdy nedočkáte. Vyvrátiť mýty a podložiť informácie faktami je vždy tvrdá práca.

Z pohľadu poradkyne zaoberajúcej sa "plienkovou" problematikou je možné povedať, že možností, ako sa stať ekospotrebiteľom už od narodenia, je naozaj nespočetné množstvo. Výrobcovia a dovozcovia sa snažia uspokojiť všetkých záujemcov o plienky, šetrné k životnému prostrediu a aj zdraviu dieťaťa, najrôznějšimi tvarmi, materiálmi, kombináciami i plienkovým príslušenstvom. Naši novorodeneci si však vybrať nemôžu - vyberajú za nich rodičia. A iste sa snažia vyberať to najlepšie.

Než sa pokúsime odpovedať na túto otázku, musíme sa o plienkach, ich výrobe a vplyvu na zdravie našich detí aj na zdravie našej prírody niečo dozvedieť.

Typy látkových plienok

Látkové plienky môžu byť tradičné štvorcovky alebo moderné látkové plienky - viacvrstvové a tvarované plienky, nohavičkové plienky a cez ne navliekané vrchné nohavičky či plienky all-in-one (všetko v jednom). Plienky sa vyrábajú z bavlny (v mnohých prípadoch aj nebielené či dokonca z kontrolovaného poľnohospodárstva biobavlny), konope, ale aj bambusu. Potrebné vrchné nohavičky, ktoré sa na tieto plienky používajú, sú k dostaniu nielen z polyesteru s polyuretánovým záverom alebo z fleecu, ale aj zo 100% ovčej vlny.

Plienky i vrchné nohavičky vyžadujú prácu s praním a sušením, avšak moderné látkové plienky sú čím ďalej tým menej náročné na čas a starostlivosť. Aj napriek uvedenému záporu ale spotrebúvajú celkovo (aj s praním a výrobou pracích prostriedkov) menej energie a vody ako jednorázovky.

Pri praní závisí tiež od typu práčky, zvolenom pracom programe - teplote prania, sušenia a potrebné žehlenie. Znečistenie vody u látkových plienok záleží na tvrdosti vody. Samotná spotreba plienok je vzhľadom k dlhej životnosti výrobku zanedbateľná. Energiu na dopravu môžeme taktiež vzhľadom k dĺžke života plienky a jej celkovej malej hmotnosti zanedbať.

Naozajstné plienky nevytvárajú žiadny tuhý domový odpad. Množstvo potrebné pre prebaľovací vek dieťaťa obslúži bez problémov po sebe dve i viac detí. Ak sa plienka praním opotrebuje, je možné ju ďalej používať ako handru a keď doslúži aj tak, tvorí kompostovateľný odpad (okrem vrchných nohavičiek z fleecu alebo polyesteru).

Látkové plienky taktiež vyhrávajú v šetrnosti k životnému prostrediu aj z ekonomického hľadiska. Prebaľovací vek je kratší, pretože dieťa býva častejšie vedené k tomu, aby sa obišlo bez plienok. Nie je riziko prestupu chemických látok z plienky do kože dieťaťa a minimalizované sú tiež ďalšie zdravotné riziká - napr. spojené s prehrievaním pohlavných orgánov (s následným vplyvom na potenciálne zníženie plodnosti u chlapcov), nesprávny vývoj bedrových kĺbov atď.

Mýty, ktoré hovoria o úspore času pri používaní jednorázoviek a naopak plytvanie časom pri používaní naozajstných plienok, patria k tým najsilnejším. Mnohí rodičia im veľmi často a ľahko podľahnú. Mylné je i tvrdenie z reklamy, že jednorazové plienky šetria mamičkám čas a tiež že dieťatko zostane suché iba v papierových plienkach.

Argument náročnej práce pri starostlivosti o bavlnené plienky pretrváva ešte z čias, keď niektoré spotrebiče boli nákladné a horšie dostupné - napr. automatické práčky. Pochopiteľný je prístup zamestnanej ženy z polovice 20. storočia, ktorá pre samú prácu nevie, kam skôr skočiť. Dnešné automatizácie, technológie a moderné designy plienok uľahčujú skutočnú drinu a šetria čas. Odpovedzte úprimne: Kto z nás naozaj perie v rukách? Za koho z nás perie práčka?

Mýtus o časovej náročnosti ale súvisí aj s našou pohodlnosťou (hraničiace niekedy s prirodzenou lenivosťou).

Jednorazové plienky a ich vplyv na životné prostredie

Podľa vplyvu na životné prostredie rozlišujeme dva základné druhy jednorazových plienok (nepleťte si druhy s výrobcami či so značkami plienok). Prvým druhom sú bežné jednorazové plienky, druhým je šetrnejší variant jednorázoviek, ktoré sú však nevhodne (a klamlivé) nazývané ako "ekoplienky" či kompostovateľné plienky. Kompostovateľný je však len obal, nie plienky! Pre svoje jednorazové použitie sú i tieto právom radené medzi jednorázovky.

Oba druhy jednorazových plienok schematicky z pohľadu spotrebiteľa vyjadrujú vzorec neudržateľnej spotreby: kup - použi - vyhoď - kúp ďalšie.

Jednorazové "ekoplienky" sú vhodnou náhradou zvlášť pre mamičky, ktoré používajú skutočné prateľné plienky a ktoré zároveň chcú byť šetrné k životnému prostrediu i pri ťažkých situáciách, kedy by inak použili problematicky rozložiteľnú bežnú bielenú jednorázovku (napr.

Bežné jednorazové plienky sú zložené z priepustnej fólie (väčšinou polypropylén), nasiakavej vložky (buničina, ktorá je pre zvýšenie nasiakavosti doplnená gélovým absorbérom na báze polyakrylátu), nepriepustnou fóliou k ochrane bielizne (polyetylén), lepiacich pások či suchého zipsu a gumičiek.

Z vyššie uvedeného sa už dá vydedukovať, že na výrobu plienky je potrebné veľké množstvo surovín (drevo a voda na buničinu, ropa na umelé hmoty, palivá na transport). Spotreba surovín je u jednorazových plienok 10-50× vyššia ako u plienok látkových.

Jednorázovky sú energetickou časovanou bombou: za prebaľovací vek dieťa spotrebuje cca 4 000 ks plienok (tj. asi 200 kg buničiny s energeticky náročnou výrobou + výroba plastových fólií). Tiež je potrebné započítať nároky na dopravu.

Jednorázovky majú tiež negatívny ekologický dopad na znečistenie ovzdušia. Znečisťujú ho nielen doprava a spaľovanie plienok, ale k znečisteniu vzduchu dochádza predovšetkým pri ich výrobe - de facto výrobe celulózy (SO2) a umelých hmôt (CO2, NO2 aj organické látky).

Vzhľadom k životnosti jednorazovej plienky je znečistenie z výroby ale porovnateľné so znečistením z dopravy (z výfukových plynov). Neustále je totiž potreba plienky dokupovať - dopravovať ich od výrobcu k zákazníkovi, z obchodu domov a po použití k miestu zneškodňovania odpadu atď. Ak sa komunálny odpad spaľuje, je potrebné pripočítať aj znečistenie ovzdušia nebezpečnými plynmi zo spaľovne.

Spotreba a znečistenia vody sú závislé na spôsobe výroby celulózy. Dnes je našťastie väčšina výrobných vôd z celulózok zaokruhovaná (voda je znovu použitá pri výrobe a nevzniká tak voda odpadová).

Na spotrebu a znečistenie vody má vplyv najmä proces bielenia buničiny a celulózy.

Odpad z jednorazových plienok je vzhľadom k veľkej nasiakavosti veľmi objemný a ťažký - až jedna tona na dieťa. Použité plienky (odpad) sú doteraz takmer nerecyklovateľné, skládkujú sa alebo pália. Na skládke sa rozpadajú za 200-400 rokov.

Pri predpoklade, že dieťa spotrebuje denne 5-6 jednorazových plienok, je to za celý prebaľovací vek cca 4 000 kusov, ktoré v nasiaknutom stave tvoria až 1 tonu nerecyklovateľného odpadu. Prakticky tento odpad končí buď na skládkach alebo v spaľovniach komunálneho odpadu. Vzhľadom na vysoký podiel vlhkosti je to odpad zle spáliteľný a vzhľadom k podielu umelých hmôt, prípadne zvyškov chlóru z bielenia hrozí pri spaľovaní vznik jedovatých plynov.

Rozhodne však neodporúčame jednorázovky (ani ekoplienky) likvidovať podomácky, či dokonca kompostovať v domácich kompostoch (v cudzine sa ideálne kompostuje vo vermikompostárnách).

Z hľadiska produkcie komunálnych odpadov poškodzujú jednorazové plienky prostredia neporovnateľne viac než plienky látkové.

Dieťa si pri jednorazových plienkach horšie a neskôr zvyká na udržiavanie čistoty, teda prebaľovací vek je dlhší ako u látkových plienok. Výrobcovia si mädlia ruky - jednorázovky sa dnes bežne používajú do troch aj viac rokov. Nie sú výnimkou ani štvorročné deti s plienkami. A vlastne aj v našich obchodoch bez dlhého hľadania nájdeme plienky od 20 do 25 kg (ktoré sú určené bežnej populácii, nie deťom s postihnutím).

U jednorázoviek nie je úplne vylúčené zdravotné riziko (z rezíduí stopových množstviev škodlivých látok) a pod. Majú ale aj svoje výhody - prebaľovanie je jednoduché, odpadá práca s praním a sušením. Výhody jednorázoviek (zvlášť ľahké prebaľovanie) majú dnes aj vyššie uvedené moderné systémy látkových plienok. K nim je stále vyvíjaná rad príslušenstva pre jednoduchšie používanie, skladovanie, pranie a čistenie (napr.

Bezplienková metóda

Najideálnejšia je bezpochyby bezplienková metóda. Tá pred predstavuje prvotné prírodného riešenia. Je to tradičné (zároveň veľmi silná) komunikačná metóda pri ranej starostlivosti o potomkov. Dnes je realizovaná zvlášť u "primitívnych prírodných" národov. Bezplienková metóda vyžaduje a zároveň vytvára silné puto medzi dieťaťom a matkou a tým pozitívne podporuje ich vzťah. Je to najlacnejšie, takmer beznákladová metóda v porovnaní s nákladmi na plienky. Je tiež šetrná k životnému prostrediu - nespotrebováva takmer žiadne suroviny, nevytvára žiadny odpad atď. A funguje. Nielen v ďalekom svete, ale aj v Rakúsku, Nemecku, v Čechách, ale aj u nás.

Ide o to, že matka alebo otec sa učí vycítiť, kedy ich dieťa bude konať potrebu (aj malé bábätko totiž vydáva pred "potrebou" nejaký signál, že "musí" - zavrtením sa, schováním do kúta a podobne), na ktorý rodič reaguje - dá ho včas vycikať alebo vykakať. Mamička alebo otecko potom bábätko podrží, aby si uľavilo. V kultúrach, v ktorých sa tieto vedomosti stále odovzdávajú z generácie na generáciu, to majú mamičky ľahšie, ľahšie dokážu kombináciu intuície, pozorovania a časovania uskutočniť a použiť v praxi.

Ako znížiť dopad látkových plienok na životné prostredie

Z celkového porovnania vyplýva, že látkové plienky zaťažujú životné prostredie menej než plienky jednorázové. Vplyvy na životné prostredie môžeme pri používaní látkových plienok ovplyvniť predovšetkým spôsobom prania, sušenia a žehlenia.

Látkové plienky stačí prať na teplotu 60° C. Táto teplota je dostatočná i z hygienického hľadiska, ak nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo infekcie, alebo dieťa netrpí nejakou akútnou chorobou. V porovnaní s vyváraním ušetríme na jeden prací cyklus až štvrtinu energie.

Energiu, vodu i prací prostriedok ušetríme, ak budeme prať podľa zásad ekologicky šetrného prania. Spotrebu energie môžeme ovplyvniť aj výberom práčky (pri nákupe sledujeme energetický štítok) a napríklad aj napúšťaním teplej vody do práčky (ak je to možné).

Venujeme pozornosť praciemu prostriedku, vyberáme tzv. kompaktné prostriedky, a ak sú pre nás dostupné, preferujeme pracie prostriedky so značkou Ekologicky šetrný výrobok (ESV), slovenské výrobky atď. Sami si môžeme prací prostriedok tiež vyrobiť (napr. prací sliz z jelenieho mydla, sódy a vody). Aviváže sa všeobecne neodporúčajú, pretože znižujú savosť plienok, a navyše je to "zbytočná chémia".

Nie je nutné používať ani špeciálne prostriedky pre detskú bielizeň - dermatologickým testovaním totiž prechádzajú všetky pracie prostriedky. Skôr venujeme pozornosť správnemu dávkovaniu a plákaniu. U automatických práčok môžeme, ak je to nutné, plákať aj dvakrát.

Pachu z použitých plienok a neporiadku v kúpeľni môžeme ľahko predísť použitím vhodných vedier s tesniacimi vekami, octom či vonnými olejčekmi.

Plienky sušíme na voľnom vzduchu. Ideálne je sušenie na slniečku, ktoré nám bielizeň vybieli. Použitie sušičky z hľadiska úspor energie neodporúčame.

Používanie jednorazových plienok sa pokúsme obmedziť na ťažké situácie (na cesty, na noc). Vplyv na životné prostredie môžeme ale znížiť už pri samotnom nákupe - volíme plienky, ktoré nie sú bielené chlórom alebo plienky z nebielenej buničiny.

Jednorazovú plienku rozhodne nespaľujeme v domácom ohnisku, pretože hrozí vznik nebezpečných plynov, ani sa ich nepokúšame "divoko kompostovať" (čierno skládkovať).

Ak sa vrátime pri výbere plienok k tradícii, darujeme nášmu dieťatku to nejcennejšie - zem bez zbytočných odpadkov.

Tabuľka porovnania látkových a jednorazových plienok

Narodenie bábätka so sebou väčšinou prináša okrem mnohých radostí i kolotoč starostí. A ak náhodou fakt nemáte inšpiráciu, čo by to mohlo byť... nech sa páči. Oblečenie, plienky, vlhčené obrúsky radím medzi takú klasiku, ktorou určite nič nepokazíte a ktorá bábätku naozaj zíde, napriek tomu, že rodičia majú pre neho tony oblečenia a zásobu plienok. Ak chcete prekvapiť niečím naviac, skúste dať niečo vyrobiť, napr. takúto menovku s údajmi o narodení bábätka. Prípadne tabuľku s takýmito údajmi. Ak sa vám nechce čakať, tak zalovte v bežne dostupných obchodoch a môžete vybrať napr. nejaký zápisník, knižku, diár, kde si budú rodičia zapisovať kedy mu narástol prvý zub, kedy prvýkrát prespal celú noc, jeho miery, váhu, pridávať fotky atď. ... alebo potešte mamičku takouto drobnou knižočkou, ktorá je plná citátov, múdrostí a rád od narodenia až po dospelosť dieťatka. Také malé bábätko toho veľa nepotrebuje, ale určite ho potešíte napr. nejakým maznáčikom, hrkálkou, hračkou, či špeciálnou knižkou vhodnou už od 3 mesiacov.

tags: #Torta