Trestnej činnosti sa dopúšťajú a nepodmienečný trest odňatia slobody vykonávajú nielen dospelé osoby, ale aj mladiství. Mladiství páchatelia sa najčastejšie dopúšťajú majetkovej trestnej činnosti, násilnej trestnej činnosti v podobe lúpeže, vydierania, ublíženia na zdraví, drogovej trestnej činnosti, trestného činu sexuálneho zneužívania, sexuálneho násilia či znásilnenia, trestných činov extrémizmu, trestného činu týrania zvierat, trestného činu šírenia poplašnej správy alebo trestného činu poškodzovania všeobecne prospešného zariadenia.
Mladistvými páchaná trestná činnosť má svoje špecifické znaky a mnohými odborníkmi sa považuje za nebezpečný jav v spoločnosti, nakoľko protispoločenské návyky získané v mladom veku môžu u podaktorých mladistvých pretrvať aj v dospelosti, ak sa vhodnou reedukáciou neodstránia.
Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku. Subjektom trestnej zodpovednosti je teda iba osoba, ktorá dovŕšila štrnásty rok svojho veku. Výnimku z uvedeného predstavuje ustanovenie § 22 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého je za spáchanie trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona trestne zodpovedná osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok svojho veku.
V tomto smere je podstatné uviesť, že trestná zodpovednosť mladistvého nastáva až deň nasledujúci po dni keď dovŕšil štrnásty rok svojho veku, resp. Pre trestnú zodpovednosť mladistvého sa však okrem dosiahnutia štrnásteho, resp. pätnásteho roku svojho veku vyžaduje aj príčetnosť mladistvého.
Trestný zákon z hľadiska vymedzenia trestnej zodpovednosti mladistvého páchateľa pripúšťa, aby mladistvý páchateľ nebol trestne zodpovedný v prípade, ak je mladší ako pätnásť rokov a v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Takéto ustanovenie zákona možno interpretovať ako reakciu zákonodarcu na skutočnosť, že mladiství sú na rôznej mentálnej a osobnostnej úrovni a z toho dôvodu nemôžu rovnako posúdiť protiprávnosť svojho konania.
Obligatórne zisťovanie rozumovej a mravnej vyspelosti mladistvého, ktorý neprekročil pätnásty rok svojho veku, je zakotvené v § 337 Trestného poriadku. Ide o koncepciu tzv. podmienenej príčetnosti. Predmetom tohto zisťovania je stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povaha, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný, jeho správanie pred a po spáchaní trestného činu, vrátane iných okolností, ktoré sú dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, resp.
Pri trestaní mladistvého vystupuje teda do popredia popri preventívnej funkcii trestu a záujme na ochrane spoločnosti najmä výchovná funkcia trestu. Mladistvému možno za spáchanie trestného činu uložiť len trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, trest vyhostenia, trest domáceho väzenia a trest odňatia slobody.
Azda najdôležitejšou podmienkou uloženia trestu odňatia slobody mladistvému je dodržanie zásady „ultima ratio", to znamená, že mladistvému možno trest odňatia slobody uložiť iba vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, t.j. ak po zhodnotení subjektívnych, ako aj objektívnych okolností vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení - prirodzene aj so zreteľom na skôr uložené a vykonané tresty bez odňatia slobody, uloženie iného druhu trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu trestu. Trest odňatia slobody by sa mal mladistvému uložiť len v prípade nevyhnutnosti. Trestné sadzby odňatia slobody sa u mladistvých znižujú na polovicu. Kým horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov, maximálna dolná hranica trestnej sadzby je stanovená na dva roky.
Podľa Trestného zákona sa trest odňatia slobody osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Na základe rozhodnutia súdu však môže v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých vykonať trest aj osoba, ktorá prekročila osemnásty rok svojho veku, pričom súd pri rozhodovaní prihliadne predovšetkým na dĺžku trestu, stupeň a povahu narušenia mladistvého. Rovnakým spôsobom bude súd rozhodovať aj v prípade, ak odsúdený dovŕši osemnásty rok svojho veku po právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku, ale ešte pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody.
Posledná výnimka pri zaraďovaní mladistvého do výkonu trestu odňatia slobody je upravená v § 70 ods. Na území Slovenskej republiky vykonávajú mladiství odsúdení trest odňatia slobody len v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch. Vnútorná diferenciácia v tomto ústave je prispôsobená potrebám mladistvým odsúdeným, pričom sa prihliada predovšetkým na osobnostné vlastnosti mladistvých, na úroveň ich psychických schopností a prognózu ich resocializácie.
Na základe týchto kritérií sú mladiství odsúdení zaraďovaný do jednotlivých diferenciačných skupín s odlišnými formami a metódami zaobchádzania. Rozlišujeme štyri diferenciačné skupiny, ktorých deliacimi kritériami sú mentálna úroveň mladistvého odsúdeného, jeho osobnostná charakteristika, jeho správanie a prístup k plneniu povinností a programu zaobchádzania, bezpečnostné riziko a výchovno-vzdelávacie, špeciálne výchovno-vzdelávacie, reedukačné a resocializačné potreby mladistvých odsúdených.
Mladistvým odsúdeným sa v rámci výkonu trestu odňatia slobody stanovuje obsah programu, ktorým sa bude s mladistvým odsúdeným zaobchádzať. Po umiestnení mladistvého v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých rozhodne riaditeľ tohto ústavu o ustanovení opatrovníka mladistvému na zastupovanie a pomoc pri konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody.
Opatrovníkom môže byť len fyzická osoba, u ktorej nie je pochybnosť o jej nezaujatosti pre jej pomer k mladistvému, k obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi mladistvého. Ďalšími predpokladmi pre ustanovenia osoby za opatrovníka mladistvému je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, psychológia alebo právo, prípadne uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Okrem splnenia požiadaviek na absolvovanie vysokoškolského štúdia v uvedených odboroch nemôže opatrovník vykonávať režimovú činnosť podľa zákona o výkone trestu alebo nemôže mať disciplinárnu právomoc podľa zákona o výkone trestu. Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka mladistvému odsúdenému sa doručuje jeho zákonnému zástupcovi, ktorý voči tomuto rozhodnutiu môže podať sťažnosť v lehote 15-tich dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Medzi základné úlohy opatrovníka mladistvého odsúdeného patrí vykonávanie funkcie v záujme mladistvého odsúdeného.
V prípade mladistvých odsúdených sa osobitne od dospelých odsúdených upravujú niektoré oprávnenia v rámci výkonu trestu odňatia slobody a ďalšie aspekty výkonu tohto druhu trestu. Vzhľadom na uvedené budeme najprv špecifikovať práva mladistvých odsúdených, ktoré sú odlišné od práv dospelých odsúdených.
Umiestnenie odsúdeného mladistvého do cely alebo izby určuje riaditeľ ústavu a v prípade jeho neprítomnosti z iného závažného dôvodu službukonajúci vedúci strážnej zmeny. Kým ubytovacia plocha dospelých odsúdených je 3,5 m2, mladiství vykonávajú svoj trest na ubytovacej ploche najmenej 4 m2. Uvedená výmera ubytovacej plochy mladistvého odsúdeného sa môže znížiť najviac na obdobie šiestich mesiacov a len na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu. V každej cele alebo izbe musí byť pre mladistvého odsúdeného zabezpečené lôžko s matracom, vankúšom, prikrývkou, lôžkovou bielizňou, stolík, stolička, rozhlas, elektrické osvetlenie.
Mladiství odsúdení majú na rozdiel od dospelých odsúdených právo na prijímanie balíkov raz za mesiac, obsahom ktorých sú veci osobnej potreby obsahujúce fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu do hmotnosti dvoch kilogramov. Nárok na prijatie balíka s uvedeným obsahom majú dospelí odsúdení len raz za tri mesiace. Balíky možno mladistvým odsúdeným posielať len prostredníctvom poštového podniku.
Za účelom prípravy mladistvého odsúdeného na výkon budúceho povolania a rovnako aj pri jeho zaradení do práce spolupracuje ústav na výkon trestu odňatia slobody s rodičmi mladistvého odsúdeného. Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo samosprávnym krajom zabezpečuje povinnú školskú dochádzku formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v ústave na výkon trestu aj mladistvým, na ktorých sa povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o to požiadajú.
Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie. Mladistvý odsúdený môže častejšie ako dospelý odsúdený telefonovať blízkym osobám alebo iným povoleným osobám v čase osobného voľna v rozsahu určenom podľa vnútornej diferenciácie prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám.
Konkrétne diferenciačná skupina so „zmierneným režimom" môže telefonovať bez určeného časového limitu spôsobom, ktorý neobmedzí ostatných odsúdených vo výkone tohto práva, diferenciačná skupina so „základným režimom" jedenkrát denne najviac 30 minút a diferenciačná skupina so „sprísneným režimom" a cela s bezpečnostným režimom jedenkrát v kalendárnom týždni najviac 30 minút.
Ak osoba, ktorú mladistvý odsúdený uvedie v žiadosti o telefonovanie, preukázateľne vyjadrí nesúhlas, aby jej mladistvý odsúdený telefonoval, riaditeľom ústavu určený príslušník zboru úpravou v systéme telefónneho zariadenia umiestneného v ústave zabezpečí, aby predmetný telefonický hovor nemohol byť realizovaný. S obhajcom môže mladistvý odsúdený telefonovať raz za kalendárny týždeň, avšak na základe jeho písomnej žiadosti mu môže riaditeľ ústavu v odôvodnených prípadoch povoli...
tags:
