Na Slovensku má svadba bohatú históriu plnú zvykov a tradícií, ktoré sa v rôznych regiónoch prelínajú a kombinujú. Tieto zvyky, hoci sa vyvíjali, pretrvávajú dodnes a dodávajú svadbám jedinečný charakter. V skutočnosti je paleta svadobných zvykov neporovnateľne pestrejšia a jednotlivé zvyky i obrady sa v rámci regionálnych rozdielov rozmanito kombinujú a prelínajú. Tieto časti svadobného obradu sú, pravdaže, vymenované iba rámcovo, zachytávajú v podstate len tie momenty, ktoré sa vyskytujú na väčšine nášho územia.
Pred svadobný obrad
Slávnostný deň sa začínal obliekaním mladuchy a príchodom ženícha po ňu. Obliekanie mladuchy bol osobitný svadobný úkon, pri ktorom bola prítomná krstná matka, družičky a ženy z najbližšej rodiny. Svadobné oblečenie mladuchy vo všeobecnosti záviselo od charakteru miestneho kroja. Slobodné poctivé dievča chodievalo pri slávnostných príležitostiach prostovlasé, s vienkom alebo partou na hlave. Dievča, ktoré na poctivosť zabudlo, nesmelo mať pri sobáši účes s partou alebo vencom a hlavu muselo mať pokrytú šatkou, či dokonca čepcom.
Na Slovensku mal venček i parta rôznu podobu, tvar a veľkosť. Dievky si rozdelili vlasy cez prostriedok hlavy pútcom (na chodníček) a po oboch stranách si ich hladko pričesali. Vzadu boli vlasy zapletené do vrkočov na trojo, štvoro, pätoro, devätoro, ba mohli sa zapletať aj na dvanástoro. Pri obliekaní mladuchy sa musel dodržiavať presne určený postup, preto túto časť svadby mali na starosti staršie, skúsené ženy. Tie ovládali aj nasadenie party.
Závoj sa pripevňoval na svadobný veniec a mal mladuchu chrániť pred zlým pohľadom cudzích ľudí práve pri ceste na sobáš, keď by ju mohli urieknuť. Bol to však novší prvok svadobného odevu, prevzatý z mestského odievania. Jedným zo znakov nevesty bola pôlka - plachta úvodnica, ktorú nosila mladucha poza chrbát, koncami prehodenými cez rukávy. Na Slovensku mávala rozličné regionálne pomenovanie - prestieradlo, svadobný ručník či odedza.
Čižmy od ženícha
Na nohách mala nevesta nové parádne čižmy, ženíchov dar. Na svadobných šatách vo vidieckom prostredí sa biela ako farba čistoty a panenstva často kombinovala s farebne odlišnými súčiastkami ľudového odevu. V niektorých regiónoch sa mladucha obliekala dokonca do čierneho alebo fialového odevu, teda v podstate do smútočných farieb. V oblečení mladuchy však vždy mal byť kus odevu červenej farby. Červená farba chránila pred urieknutím a pred nepriaznivými čarami.
V Šumiaci na Horehroní mala mladucha na sobáši na hlave partu s čelenkou, s pantlikami (stužkami) a venčekom. Hrdlo mala ozdobené pátričkami (ružencom). Vlasy mala upravené do vrkoča, bola oblečená v bielom, na nohách mala čierne čižmy. Ženy, ktoré mladuchu obliekali, jej dávali do čižmy drobné mince, aby bola v manželstve bohatá. Pod partu jej vkladali usušenú materinu dúšku, aby porodila zdravé deti.
V Heľpe mala mladucha na sebe nové parádne sagrinovo čižmy (vybíjané čižmy), na hlave partu, zelenú sukňu a vpredu namiesto zástery (šurca) čiernu šatku. V zime sa jej živôtik (brusliak) a oplecko skrývali pod kožúškom. Keďže platilo, že mladucha má mať na sebe niečo požičané, mohol to byť kožúšok alebo parta. Na parte boli prepielka - flitre, hore venček a pri ušiach kytajky - široké zelené, červené a žlté šnúrky. Cez plecia mala prehodenú pôlku.
Mladucha na šafli
Mladuchu obliekali na svadbu družičky, jej vrstovníčky. V minulosti musela mladucha pri obliekaní stáť v širokom šafli (drevenej nádobe s dvoma držadlami), aby aj ona bola čoskoro taká široká, teda aby rýchlo otehotnela a priviedla na svet dieťatko. V Tekove mladucha mávala na svadbu oblečené šaty tmavých farieb, bohato vyšívané, široké sukne, pod nimi sedem spodničiek, cez prsia krížom previazanú šatku. Na hlave mala partu kužeľovitého tvaru s množstvom kvetov, našitých korálikov a miniatúrnych lesklých perličiek. Z party viseli rôznofarebné stužky, ktoré zakrývali mladuche chrbát. Na sobáš si už mohla obuť cifrované čižmy, ktoré v tomto regióne smeli nosiť len vydaté ženy. Dievky nosili iba poltopánky.
V šarišskej obci Ražňany bývala mladucha oblečená v bielom odeve, mala bielu plisovanú sukňu z brokátu so slávnostnou zásterkou (fartuchom) a s bielou blúzkou s dlhým rukávom. Blúzka bola v páse previazaná širokou stuhou ružovej alebo svetlomodrej farby, vzadu uviazanou na mašľu. Vlasy mala mladucha učesané nahladko, na tyle stiahnuté do vrkoča vypleteného s mašľou. Hlavu jej zdobila parta - vpredu mala perlový oblúčik, na temene trblietavý kovový venček a vzadu kartón ovinutý farebnými stuhami siahajúcimi takmer po spodný okraj sukne.
Ražniansky mladoženích mal bielu plátennú košeľu, na nej vestu z jemného čierneho súkna, sivé súkenné nohavice (chološne), na hlave klobúk s veľkým ozdobeným perom, kúpený na jarmoku a prizdobený čerstvým rozmarínom.
Na väčšine územia Slovenska sa v minulosti sobáš konal okolo poludnia, ale už ráno šli družbovia do domu ženícha a mladuchy, aby pozvážali svadobčanov. Po krátkom občerstvení sa svadobný sprievod vydal v sprievode hudby k mladuche. Pred domom mladuchy sa ženíchovi a jeho sprievodu kládli rôzne prekážky, napríklad bol zatarasený vchod do domu, pričom ženícha prekárali a pýtali si výkupné, až po jeho zaplatení boli prekážky z cesty odstránené.
Je to ona?
Nasledoval výber pravej mladuchy, ženíchovi boli predložené tri-štyri zahalené ženy a on musel nájsť tú pravú. Bolo pri tom veľa smiechu, najmä keď údajné mladuchy boli stareny či muži. Na Myjave pomáhali mladuche s obliekaním družičky, potom už čakali na ženícha, kedy ju príde vypýtať. Hlavná družička ženíchovi a ostatným svadobčanom pripla pierko. Najstarší družba privádzal najprv falošné mladuchy, napríklad družicu so slameným vencom alebo niektorú z preoblečených starších žien.
Zakaždým sa spýtal: „Páni starší, páni starší, je to ona?“ Zástupca mladuchy (oddávač) odpovedal, že družbovia síce dobre prišli, ale za mladuchu musia zaplatiť. Potom nastalo medzi družbami mladuchy a družbami ženícha žartovné jednanie o cene, ktoré sa skončilo dohodou a vyplatením peňazí. Starejší z obidvoch stranán s falošnými mladuchami žartovali, ponúkali im vypiť, až ich nakoniec všetky odmietli.
Potom, teda až na tretí raz, konečne prišla mladucha spoločne s prvou družicou. Družba, ktorý ich priviedol, sa spýtal oboch starejších, či súhlasia, a keď mladuchin starý svat prisvedčil, predniesla prvá družica svadobný vinš:
Vítame vás hostia milí, ktorí ste k nám prišli, čo ste hľadali, čo ste žiadali, hotové ste našli, túto prekrásnu pannuv tom zelenom venci. A ty krásna panna,čo to za novina, že tvojmu panenstvuodbila hodina. Odbila hodina veku panenského a ty už vstupuješ do stavu manželského.
Vo viacerých východoslovenských obciach sa ešte začiatkom 20. storočia zachovával zvyk tzv. očistného kúpeľa pri obliekaní mladuchy. Očistný kúpeľ po svadbe poznali už starí Slovania. Na Slovensku sa najdlhšie zachoval na slovensko-poľskom pohraničí. Obradný očistný kúpeľ absolvovala nielen mladucha, ale aj ženích pred obliekaním do svadobného odevu. Mal zmyť z budúcich manželov všetko nečisté a ochrániť ich od všetkého zlého v nastávajúcom spoločnom živote.
Aby mladuche neprišlo z očí, obliekala si kynteš (spodnú sukňu) alebo oplecko naopak. Do čižmy sa jej mohol dať strúčik cesnaku alebo petržlenová vňať, niekde jej tam nasypali trošku maku.
Svadobný obrad
Potom sa šlo na sobáš do kostola v svadobnom sprievode. Po sobáši, ktorý prebiehal síce podľa predpisov danej cirkvi, ale nie celkom bez prvkov miestnej tradície, prešli svadobčania v slávnostnom sprievode späť do domu mladuchy a nasledovala svadobná hostina.
Svadobná hostina a zvyky po obrade
Po nej prechádzala mladucha z rodičovského domu do domu svokry, zložili jej z hlavy veniec a začepčili ju, zatancovala tanec začepčenej nevesty a mladomanželia sa v sprievode obradov na podporu plodnosti uložili na lôžko. Napokon sa delil svadobný koláč a svadba sa skončila.
Svadobný koláč "bosvan"
Svadobný obradový koláč sa v Litave nazýval „bosvan". Piekli ho z kysnutého cesta z kvalitnej pšeničnej múky. Hotový koláč zdobili figurálnym pečivom, ktoré pripravovali zo slaného nekysnutého cesta. „Bosvani" sa piekli v chlebových peciach na približne 1 m dlhých a 50 cm širokých obdĺžnikových plechoch.
Povinnosťou krstnej matky bolo priniesť neveste štyri „bábike" - menšie svadobné koláče a jeden „bosvan". Ak nebola schopná koláče napiecť sama, objednala si ich u zručnejšej pekárky. Koláče sa do svadobného domu nosili deň pred svadbou. Krstná matka poukladala „bábike" dovnútra koša a navrch položila „bosvan" upevnený plachtičkou. Spolu s koláčmi niesla aj fľašku pálenky.
Svadobná matka rozkrájala obradový koláč po začepčení nevesty. Každému svadobčanovi dala po kúsku a zvyšok sa delil do výslužiek. Niektoré staršie ženy ho jedli tak, že ho namáčali do pálenky. Dnes vie „bosvan" napiecť len niekoľko najstarších žien.
Svadobný koláč bol upečený a zdokumentovaný pri príprave projektu Svadobné obradové koláče. Výskumný tím tvorili Andrea Jágerová, Marcela Černáková a Lukáš Hronček. Koláč pri tejto príležitosti upiekli Anna Vicianová, Anna Kamasová a Agnesa Vicianová.
Svadobné tradície dnes
Svadobné tradície si prešli vývojom a aj sa dosť zmenili. Krásne na tom je, že sa zachovali až dodnes, napriek tomu, že nie každý pár ich chce mať na svojej svadbe, ale väčšina áno. Preto ak hľadáte zoznam Svadobných tradícii na Slovensku, ste tu správne. Urobila som si pre vás research, vďaka ktorému som spísala populárne, ale aj tie menej známe tradície v poradí ako približne nasledujú. Ich popularita aj to ako sú známe sa líši najmä tým, z akého regiónu pochádzate. Tradície mali v minulosti aj nejaký význam, preto si ich symboliku priblížime detailnejšie.
Predsvadobné tradície
- Zásnuby: V stredoveku bolo pokľaknutie na koleno prejavom rytierov o ich oddanosti a rešpektu k svojej kráľovnej, teraz pokľaknutie od muža pred svoju partnerku symbolizuje to, že ju ide požiadať o ruku.
- Rozlúčka so slobodou: Ak by sme zašli ešte viac do minulosti, tak by sme zistili, že rozlúčky so slobodou mali najmä muži a pomalý prevrat v tejto tradícii nastal až v polovici 20-teho storočia.
- Pečenie svadobných koláčov: Hovorí sa, že ak pečie svadobné koláče nevesta, môže si priviesť týmto počinom nedostatok financií do manželstva alebo uplakané deti.
- Výber svadobných šiat: Tradičná biela značí čistotu snúbenice a jej vyriešenú minulosť. Naopak modrá, zelená alebo fialová môžu byť predzvesťou modrín v manželstve.
Obradné tradície
- Svadobná kolóna: Odjazd do kostola alebo obradnej siene je sprevádzaný veľkým rámusom. Je to opäť z toho dôvodu, aby sa zahnali negatívne nadpozemské sily.
- Okvetné lístky: Každá nastávajúca nevesta sa nemôže dočkať chvíle, keď sa všetky pohľady uprú len na ňu a ona sa ako víla bude vznášať uličkou po okvetných lístkoch, ktoré sú symbolom plodnosti.
- Svadobné obrúčky: Zvyk, ktorý vám bude vašu svadbu pripomínať každý deň. Svadobný prsteň ako symbol kruhu, najdokonalejšieho tvaru, predstavuje nerozlučnú lásku, sľub vernosti bez začiatku a konca.
- Hádzanie ryže: Po tom, čo sa stanete manželským párom, vás po ceste z kostola alebo obradnej siene neminie ryžová spŕška (prípadne konfety či bublinky, ak ste ekologicky zmýšľajúci alebo to miesto obradu nedovoľuje) a hŕba blahoželaní aj kvetov od všetkých prítomných.
Tradície počas hostiny
- Prípitok: Predtým, než vkročíte na miesto konania hostiny, vás pravdepodobne príde privítať personál a s prianím všetkého dobrého vám ponúkne prípitok (v niektorých regiónoch dokonca aj chlieb a soľ).
- Zametanie črepov: Po prípitku budú rinčať črepy. To personálu „náhodou“ spadne tanier na zem. Novomanželom sa podá metla a smetník a na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, črepiny pozametajú.
- Spoločné jedenie polievky: Svadobná hostina je potom otvorená prípitkom a príhovorom, ktorý prednáša väčšinou otec nevesty, prípadne niektorý zo svedkov. A tak už tradícia káže, dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie.
- Krájanie torty: Dezertom na svadobných hostinách často býva svadobná torta, ktorú ako prví nakroja mladomanželia. Podľa toho, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, sa údajne zistí, kto bude mať v živote navrch.
- Prvý tanec: Ženský sen, no pre niektorých mužov v úlohe ženícha nočná mora. V rámci prvého tanca by mal totiž ženích okrem svojej manželky vytancovať aj svoju mamičku a svokru (rovnako ako nevesta svojho ocka a ocka svojho manžela).
- Hádzanie svadobnej kytice a podväzku: Nasleduje dlho očakávaná chvíľa pre nezadaných svadobčanov. Najprv sa za nevestou zhromaždí hlúčik slobodných dievčat, aby mohli uloviť hodenú svadobnú kyticu a mali tak nádej, že sa do roka vydajú.
- Čepčenie nevesty: Polnoc je zase spojená s tzv. čepčením nevesty. Poukazuje na to, že sa z dievčaťa stala žena a z chlapca muž. Slobodné dievčatá prichádzajú za svetla sviečok k neveste, spievajú tradičné clivé ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho nasadzujú čepiec alebo šatku.
Len pre novomanželov
- Svadobná noc: Svadobná noc by mala začať prenesením nevesty cez prah, údajne preto, aby sa týmto zmiatli domáci duchovia, ktorí by nevestu, pre nich cudzinku, vyhnali.
Povery súvisiace s počasím
- ak bude slnečno, rovnako jasné bude aj vaše manželstvo
- ak bude pršať, možno zmoknete, ale prší vám šťastie
- ak budú oblohu pretínať blesky, očakávajte búrky aj v manželstve
- ak bude snežiť, môžete sa tešiť na bohatstvo a požehnanie.
Vtipné svadobné zvyklosti
- Falošná nevesta: Ešte pred obradom sa pri odobierke robí akási skúška ženícha, kedy mu je dovedená falošná nevesta, obvykle preoblečený kamarát alebo rodinný príslušník, ktorý testuje, aký pevný vzťah spolu snúbenci majú.
- Únos nevesty: Ďalší obľúbený, ale trochu sporný zvyk je únos nevesty. Partia kamarátov v nestráženom okamihu zbalí nevestu a odídu s ňou do blízkej reštaurácie prípadne baru.
- Príspevok do rodinného rozpočtu: Tancachtiví svadobčania musia počas tzv. redového tanca prispieť do košíčka za tanec s nevestou.
Záver
Nie všetkým sú svadobné tradície a zvyky príjemné. Ak sú vám proti srsti, taktne to kamarátom pred svadbou naznačte. Veľa svadobných zvykov pochádza z predkresťanskej doby. Čo sa nám dnes zdá originálne alebo vtipné, malo vtedy hlboký zmysel a bolo to úplne vážne, alebo to malo symbolický charakter.
tags: #Kolac
