Raja: Zaujímavosti zo sveta týchto fascinujúcich rýb

Ryby sú najstaršími stavovcami, ktoré sa na Zemi zjavili pred vyše 400 miliónmi rokov. Rozdeľujeme ich do rôznych skupín, pričom k tým najprimitívnejším patria kruhoústnice (Cyclostomata). Ďalšiu skupinu tvoria žraloky (Selachii) a raje (Batoidei), ktoré namiesto kostí majú len chrupavkovitú kostru.

Charakteristika rají

Raje patria k najpôvabnejším morským tvorom. Telo majú veľmi sploštené a ich veľké krídlové prsné plutvy im prisadajú široko k hlave a telu. Pri plávaní nimi vlnia, takže sa zdá, akoby vo vode lietali. Charakteristické sú šupinami, ktoré majú sklovitý povlak ako ľudské zuby. Takáto drsná žraločia koža sa nazýva šagrén a v minulosti sa používala namiesto brúsneho papiera.

Manta dvojrohá - kráľovná medzi rajami

Najväčšia raja je manta dvojrohá (Manta birostris). Rozpätie jej krídel môže dosiahnuť až 7 metrov a hmotnosť až 2 tony. Podobne ako ostatné raje, aj manta má zvrchu silne sploštené telo a stuhnutú kostru, takže sa nemôže prehýbať do strán. Na pohyb jej slúžia obrovské prsné plutvy spolu so sploštenými bokmi, ktoré vyzerajú ako krídla. Na rozdiel od väčšiny rají, manta obýva otvorené moria a zdržiava sa v blízkosti kŕdľov kôrovcov alebo malých rybiek, ktoré tvoria jej hlavnú potravu. Pláva so široko roztvorenou papuľou a naberá ňou potravu, pričom žiabrový kôš jej slúži ako cedidlo. Podobne ako u iných rají žijúcich na otvorenom mori, aj manta je živorodá a rodí jedno mláďa.

Po obidvoch stranách úst má manta hrozivo vyzerajúce rohy, ktoré sú však v skutočnosti iba mäsité výrastky slúžiace na to, aby sa ryby ľahšie dostali do jej úst, lebo má v celku malé zuby. Manta nie je nebezpečná, ublížiť môže však krídlovitými plutvami, keď sa usiluje uniknúť.

Nebezpečné druhy rají

Nebezpečné raje sú tŕňovky (Dasyatis). Ak sú podráždené, švihajú chvostom a môžu nepriateľa poraniť tŕňom, ktorý majú umiestnený na chvoste. Sliz pokrývajúci pílkovitý koniec tohto tŕňa obsahuje jed spôsobujúci silné pálenie a niekedy aj smrť.

Raja mramorová (Torpedo marmorata) je známa tým, že pri lovení koristi používa elektrické šoky. Nehybne číha na dne, kým sa nepriblíži ryba, ktorej dá potom ranu prúdom, ktorý má napätie až 100 Voltov i viac, čo stačí aj na omráčenie človeka. Elektrický prúd vyrába pomocou zvláštneho orgánu z nervov a svalov, umiestnenom medzi chrbtom a prsnou plutvou.

Sladkovodné raje

V prírode sa vyskytuje niekoľko druhov sladkovodných rají, ktoré patria do čeľade Potamotrygonidae a vyskytujú sa v rieke Amazonka a v jej prítokoch. Medzi najznámejšie patria pearl, motoro, leopoldi, itaituba, henlei, schroederi, castexi, menchacai a albino, no je ich viac ako 20 druhov. Medzi najrozšírenejšie druhy sladkovodných rají chovaných v zajatí patrí druh Motoro, ktorý je jedným z najlacnejších a najmenej náročných na chov. Na druhej strane sú vzácnejšie a drahšie druhy, ktoré sú vo voľnej prírode čoraz ohrozenejšie a ich export je kontrolovaný. Jedná sa o druhy Pearl a Leopoldi, ktorých export je obmedzený na 1.000 jedincov ročne.

Raja pávooká

Raja pávooká je jedným z dvadsiatich druhov sladkovodných rají čeľade Potamotrygonidae, radu Rajiformes, triedy Chodrichthyes. Jej domovom sú riečne systémy Orinoka, Amazonky a Paraná. Evolučne vznikla z morských predchodcov. Vyznačuje sa diskovitým tvarom tela, ktorého priemer môže byť až jeden meter. Je to živorodý druh. Hmotnosť dospelých jedincov dosahuje 3 až 5 kg. Na krátkom chvoste nemajú nijakú plutvu, malé brušné plutvy sú zložené pod prsnými plutvami. Ich potravou sú malé ryby a bezstavovce. Na chrbtovej strane tela majú na hnedom podklade množstvo čiernych krúžkov alebo očiek so žltasto sfarbeným vnútrom. Sladkovodné raje majú len málo predátorov, lovia ich iba niektoré veľké ryby a kajmany. V niektorých častiach Amazónie ich považujú pre ich jedovaté chvostové tŕne za nebezpečnejšie ako pirane alebo elektrické úhory.

Zaujímavosti o raji pávookej

• Evolučne vznikla z morských predchodcov.
• V niektorých častiach Amazónie ich považujú pre ich jedovaté chvostové tŕne za nebezpečnejšie ako pirane alebo elektrické úhory.
• Domorodci v lokalitách ich prirodzeného výskytu považujú raju za viac nebezpečnú ako piraňu.
• Existujú spoľahlivé a zdokumentované prípady napadnutia a dokonca aj usmrtenia človeka.
• Ich jedový osteň sa nachádza na konci chvosta a samotný osteň je nepohyblivý.
• Raja pohybuje iba chvostom, ktorým sa snaží zasiahnuť útočníka.
• Jed je chemický kokteil, ktorý ma za úlohu vyvolať okamžitú bolestivú rekciu a následne nekrózu okolitého tkaniva.
• Osteň je veľmi tvrdý a je tvorený rovnakým tkanivom ako ľudský zub.
• Približne každých 6 mesiacov osteň odpadne a nahradí ho nový.

Chov sladkovodných rají

Raje potrebujú veľké akvárium. Napríklad pár rají veľkosti disku 15 cm potrebuje na začiatok aspon 250 litrové akvárium. No v blízkej budúcnosti, tak ako budú rásť, budeme potrebovať akvárium väčšie. Dospelé raje potrebujú akvárium minimálne 130 cm široké. Samozrejme - čím väčšie, tým lepšie. Pre ich úspešný chov je potrebný veľmi výkonný filter. Odporúčam použiť viackomorový externý biologický filter. Konvenčné tlakové filtre tiež urobia dosť práce, no nikdy nedosiahnu výsledky externého viackomorového filtra. Raje konzumujú veľké množstvá potravy, preto je výkonná filtrácia nevyhnutná. Nezabudnite že dusičnany sú pre raje smrteľné. V našom 320 litrovom filtri prechádza voda najskôr nerezovým štrbinovým sitom o hustote 300 mikrónov, kde sa zachytia väčšie nečistoty (kosti a koža konzumovaných rýb). Potom voda prechadza do piatich komôr, kde v každej je 50 litrov média.

Sladkovodné raje majú skutočne veľký apetít. Nežerú granulované krmivo, čo môže byť finančne nákladné. Vždy je to však lacnejšie než morská akvaristika. Cez to všetko musím povedať, že nepoznám nič ladnejšie ako plávajúcu raju.

Raje sú jedovaté. Na konci svojho chvosta majú jedovatý trn. Raje ho zhadzujú každých 3 až 6 mesiacov. Ak Vás raja náhodou bodne, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Raja nikdy nebodne zámerne, trn používajú na vlastnú obranu keď sa cítia ohrozené. Buďte preto opatrní pri čistení akvária, sledujte kde sa raje pohybujú. Ani odhodený trn neodporúčam chytať holými rukami. V prvom rade musíte dosiahnuť perfektnú kvalitu vody v akváriu. Po druhé zdravá raja je vždy hladná. Samozrejme novo dovezené raje príjmajú potravu obtiažnejšie, ale obvykle behom dvoch dní žerú normálne. Raja si skladuje zásoby na základni chvosta. Pokiaľ vidíte, že kúpená raja má hrubý koreň chvosta, vydrží bez potravy bez problémov niekoľko dní, či dokonca týždňov. Pri novo-importovaných rajách často vidieť kožné parazity. Preto je lepšie ich umiestniť do karanténnych nádrží. Raje importované z Brazílie sú zvyknuté na hodnoty pH 6 a na teplotu okolo 33° C.

Určenie pohlavia raje je veľmi jednoduché. Samci majú pri koreni chvosta dva páriace orgány - pterygopódy, dobre viditeľné od spodku disku, najmä pri menších jedincoch.

Dno akvária je potrebné pokryť jemnejším kremičitým pieskom. Ja používam drť 0,4-0,8 mm. Raje obľubujú pohyb po takomto povrchu a mladšie jedince v ňom často hľadajú úkryt. Keď sa cítia ohrozené, jednoducho sa zahrabú. Na dne akvária je vhodné nechať čo najviac voľného miesta. Raje milujú veľa kyslíka. Je vhodné použiť väčšie vzduchovacie disky. Raje hľadajú potravu tak, že fúkajú do piesku.

Aby ste mali veľké a zdravé raje, musíte im zabezpečiť kvalitnú, vyváženú a pestrú stravu. Nitenky (tubifex) obľubujú najmä mladé raje. Patentky, larvy pakomára, predstavujú lacné a zdravé jedlo, no niektoré raje odmietajú mrazené patentky. Pamätajte, že pokiaľ skrmujete živé patentky, dajte ich len toľko, koľko raje stihnú skonzumovať. Dážďovky sú rovnako výživné a použiteľné pri väčších jedincoch a sú lacné. Raje ich skutočne milujú. Sú zdrojom proteínov, minerálov a majú vysokú nutričnú hodnotu. Kŕmenie dážďovkami poskytuje príležitosť dopliť jedálniček rají o vitamíny. Do injekčnej striekačky naberieme vhodné vitamíny a ihlou ich vstriekneme do dážďovky tesne pred kŕmením. Krevetky sú veľmi kvalitným krmivom, na ktoré však treba raje privyknúť. Keď sa však naučia ich konzumovať, žerú ich bez problémov. Raje milujú živé rybky. U niektorých akvaristov môžete zakúpiť zdravé rybky, ktoré však nie sú vhodné na predaj, pretože majú zdeformovanú chrbticu alebo plutvy. Ja naše raje kŕmim mrazeným pstruhom, lososom a stynkami. Je to relatívne drahé krmivo, no oproti kupovaným nitenkám, patentkám či živým rybkám je to stále lacnejšie. Slávky sú veľmi dobré krmivo pre dospelé raje. Menším jednicom ich môžete rozkrájať.

Rajovidné drsnokožce

Rajovidných drsnokožcov existuje celosvetovo približne 450 druhov. Väčšina z nich je prispôsobená životu na dne, no niektoré druhy, ako sú napríklad manty a myliobatisy, sa neustále pohybujú vo vodnom stĺpci. Zaujímavosťou je, že rajovidné nemožno zaradiť medzi výlučne morské živočíchy.

Spoločným znakom všetkých rajovidných, rovnako ako pri všetkých drsnokožcoch, je kostra tvorená chrupavkou. Telo majú sploštené s veľkými prsnými plutvami a bičovitým chvostom. Pokryté je plakoidnými šupinami potiahnutými sklovinu, nie je to však podmienkou, pretože viaceré druhy rajovidných nemajú žiadne šupiny.

Prsné plutvy sa tiahnú pozdĺž celého tela od hlavy, ktorá nie je viditeľne oddelená, až po chvost. Môžu byť oblé alebo pretiahnuté do špica. Často pripomínajú krídla ako tvarom, tak aj pohybom. Pre porovnanie - žralokovidné sa pohybujú pomocou chvostovej plutvy pohybom do strán, rajovidné sa pohybujú pomocou hrudných plutiev a to mávaním alebo vlnením. K ladnému pohybu, ktorý vyžaruje obrovský kus elegancie im dopomáha olejovitá pečeň. Tá zabezpečuje nadľahčovanie tela vo vode na rozdiel od rýb, ktorým k tomuto účelu slúži plávací mechúr.

Ako som už vyššie spomínala väčšina rajovidných drsnokožcov žije na dne. Ťažko povedať či sa tomuto životu prispôsobili kvôli potrave alebo si potravu prispôsobili kvôli tomuto životu. To je skôr otázka pre vedcov. Jednoznačne však môžeme povedať, že všetky rajovidné drsnokožce sú dravci. Živia sa prevažne kôrovcami, mäkkýšmi, podaktoré aj drobnými rybkami. Tie najväčšie z nich, Manty veľké sa živia filtrovaním planktónu.

Ústa rajovidných sa nachádzajú na spodnej (brušnej) strane tela, čo im uľahčuje konzumáciu potravy zahrabanej v sedimentoch. Zuby prispôsobené k drveniu tvrdých schránok kôrovcov sú ploské a zapadajú do seba ako dlaždice. Na spodnej strane tela sa okrem úst nachádzajú aj žiabre. Keďže rajovidné ležia na bruchu a často sa do sedimentov aj zahrabávajú, tak k nasávaniu vody na dýchanie nemôžu používať ústa. K tomu sú určené spiráculá - otvory nachádzajúce sa na vrchnej (chrbtovej) časti hlavy hneď za očami.

Často len pohyb týchto otvorov alebo očí prezradí prítomnosť zahrabaného živočícha. Nikde som sa nedočítala akých nepriateľov majú rajovidné drsnokožce, samozrejme okrem človeka. No predpokladám, že nejakí existujú. Na svoju obranu majú viaceré druhy na bičovitom chvoste tŕň s jedovými žľazami, ktorým dokážu mocne a rýchlo švihnúť. Preto sa k nim treba približovať s rešpektom a nedotýkať sa ich. Mnohé z nich sa zahrabávajú do sedimentov alebo ukrývajú pod prevismi, prípadne sú maskované prirodzeným zafarbením pokožky. Boli zaznamenané prípady, keď kúpajúci sa náhodne stúpil na plytčine na odpočívajúcu "raju" a tá mu spôsobila zranenie jedovatým ostňom na chvoste.

Existujú druhy rajovidných, ktoré používajú pri love silný výboj elektriny. Ten si vytvárajú priamo vo svojom tele pomocou špeciálnej skupiny svalov po stranách. Veľkosť napätia môže byť až cez 200 voltov. Takúto ranu elektrickým prúdom využívajú aj na svoju obranu.

Väčšina rajovidných drsnokožcov žije samotárskym životom. I keď môžete stretnúť na neveľkom priestore viacero živočíchov toho istého druhu neznamená to, že žijú v skupine. Výnimkou sú druhy, ktoré žijú v otvorenej vode ako napríklad: manty vytvárajú niekedy malé kŕdle alebo myliobatisy, ktoré vytvárajú aj veľké stáda. Čo sa týka rozmnožovania rajovidných drsnokožcov, tak väčšina z nich kladie vajíčka v pevných kožovitých puzdrách, ktoré samice vypustia voľne na dno a viac sa o ne nestarajú. Niektoré druhy sú živorodé, samice ich vrhnú ako mláďatá. Osud mláďat je však úplne rovnaký - hneď po narodení sa musia starať sami o seba, bez ochrany rodičov.

Zaujímavosti zo života niektorých konkrétnych druhov rajovidných drsnokožcov

• Trigon modroškvrnný (Taeniura lymma) - je považovaný za jedného z najkrajších zo svojej čeľade. Jeho žiarivo modré škvrny svietia na podklade žlto-zelenej farby. Dorásť môže až do dvoch metrov. Často sa schováva pod prevismi, koralovými trsmi alebo sa zahrabáva do sedimentov. Má okrúhle telo, ktoré sa mu pri pohybe vlní ako sukňa baleríny.
• Manta veľká (Manta birostris) - je najväčšou z rajovidných drsnokožcov. Rozpätie jej plutiev môže dosahovať až sedem metrov s hmotnosťou tela do 1,8 tony. Ladne sa vznáša vodným stĺpcom otvoreného oceánu a živí sa filtrovaním planktónu a drobnými rybkami. Jej pohyby pripomínajú obrovského vtáka, pred ktorým má každý rešpekt. Plutvami máva približne raz za 4 - 5 sekúnd, no v prípade ohrozenia dokáže prudko zrýchliť a dokonca aj vyskočiť nad hladinu. Často ju nazývajú "morský diabol" alebo "diablova ryba" a to vďaka veľkým lalokovitým útvarom, ktoré má po bokoch hlavy a pripomínajú rohy. Tie jej slúžia na usmernenie potravy priamo do úst nachádzajúcich sa na rozdiel od iných druhov rajovidných vpredu. Je však neškodná a mierumilovná. Samice vrhajú ročne jedno až dve mláďatá merajúce cca 1,2 metra.
• Torpédo mramorované (Torpedo marmorata) - na lokalizáciu, omráčenie alebo dokonca aj usmrtenie koristi využíva elektrický výboj. Elektrinu si vyrába sama pomocou špeciálne zoskupených svalov a dokonca si ju dokáže aj uskladňovať v telových tkanivách. V prípade ohrozenia môže svojho protivníka doslovne nakopať.
• Potamotrygon motoro (slovenský názov nie je) - je najrozšírenejším sladkovodným zástupcom Južnej Ameriky. Jeho predchodcovia žili v mori. Do sladkej vody sa utiahli pravdepodobne kvôli bezpečiu. Nenachádzajú sa tam takmer žiadny predátori, ktorí by ich lovili okrem niektorých veľkých rýb a kajmanov. Dorastá do 1 metra.
• Piliar veľký (Pristis pectinata) - je jedným z najzaujímavejších zástupcov rajovidných. Má predĺžené telo a dlhý pílkovitý rypák. Piliar dorastá až do 6 metrov a i napriek tomu, že vyzerá hrozivo je mierumilovný. Rypákom si pomáha vyhrabávať potravu zo sedimentov, prípadne s ním hádže sem a tam v húfe rýb a poranené kusy potom konzumuje. Mohol by byť nebezpečný v prípade ohrozenia. Na rypáku má 24 - 32 párov zubov. Je zaradený medzi ohrozené druhy kvôli nadmernému lovu pre chutné mäso a rypák ako suvenír. Vyskytuje sa v západnom a východnom Atlantiku a v Indopacifickej oblasti.
• V Stredozemnom mori sa môžete stretnúť napríklad s Rajou strakatou (Raja undulata), Rajou ostnatou (Raja clavata), Rajou hladkou (Raja batis), Torpédom mramorovaným (Torpedo marmorata) alebo Myliobatisom orlím (Myliobatis aquila).

Obrovská sladkovodná raja ulovená v Mekongu

Rybárovi z Kambodže sa v rieke Mekong podarilo uloviť 300-kilogramovú sladkovodnú raju. Miestny muž vytiahol tento skvost, ktorý meral od tlamy po chvost štyri metre, ešte minulý týždeň. Raja bola následne vypustená späť do rieky. „Za 20 rokov výskumu obrovských rýb v riekach a jazerách na šiestich kontinentoch je to najväčšia sladkovodná ryba, s ktorou sme sa stretli, alebo ktorá bola vo svete zdokumentovaná," povedal v utorok biológ Zeb Hogan z výskumného projektu Zázraky Mekongu a poznamenal, že v rieke Mekong žije viac ako 1000 druhov rýb.

Odborníci poznamenali, že 300-kilová raja ulovená v provincii Stung Treng ležiacej na severe Kambodže je dvakrát ťažšia ako priemerná gorila nížinná.

Predchádzajúcou najväčšou zaznamenanou sladkovodnou rybou bol 293-kilový sumec veľký, ktorého rybári ulovili v roku 2005 v Thajsku. V rovnakej provincii sa v máji podarilo miestnemu rybárovi uloviť štvormetrovú sladkovodnú raju vážiacu 180 kilogramov.

tags: