Paradajky alebo tiež rajčiny a rajčiaky určite netreba nikomu osobitne predstavovať. Známe sú aj ich pozitívne účinky na ľudský organizmus. Gurmáni veľmi dobre poznajú rajčiakový pretlak, paradajkovú šťavu, rajčinovú polievku a veľa iných dobrôt z týchto letných a jesenných plodov.
Pri čítaní receptov si niekedy kladieme otázku, ktorý z názvov rajčiak, rajčina, resp. paradajka je správny na pomenovanie tejto rastliny a jej šťavnatých tehlovočervených plodov. V slovenčine sú všetky tri názvy správne, no je medzi nimi istý rozdiel v používaní.
Rozdiel medzi jednotlivými pomenovaniami je ten, že v odbornej terminológii sa ako oficiálny botanický názov na pomenovanie tejto rastliny či jej plodov samotných používa rajčiak, zatiaľ čo pomenovania rajčina a paradajka sa používajú v bežnej reči. Všetky tri označenia sú však podľa spisovnej slovenčiny správne. Pokojne môžeme používať ktorékoľvek z týchto troch označení.
Ako oficiálny botanický názov sa používa slovo rajčiak, kým slová rajčina a paradajka sú spisovné, ale nemajú terminologickú platnosť. To znamená, že v odbornej literatúre sa dočítame o odrodách rajčiakov, o zavlažovaní rajčiakov a podobne. V bežnej reči môžeme na pomenovanie rastliny, ale aj jej plodu použiť ktorékoľvek z uvedených slov, rajčiak, rajčina i paradajka - čiže na tržnici dostať pekné paradajky, dnes budeme variť rajčinovú polievku, rajčiaková šťava je zdravá.
Jej oficiálny botanický názov tejto červenej chutnej rastlinky je však rajčiak jedlý. Paradajka alebo rajčina sú len ľudové názvy. Rajčiak patrí do čeľade ľuľkovité. Je to jednoročná, dvojročná alebo trvalá rastlina. Stonky sú zelenej farby a majú jemné chĺpky. My si takéto sadenice rajčín aj svojpomocne pestujeme. Ako vidíte prvé klíčky sa nám odhalili, ďalej budeme pestovať pokiaľ sa nám nevytvoria pravé listy. To bude ten správny čas na pikírovanie rastliniek do jednotlivých kvetináčov. Sadenice vyrastené s hrubou stonkou a výškou aspoň 15 cm neskôr teda zasadíme na záhradu alebo do samostatných veľkých kvetináčov.
Z rajčiakov si vieme pripraviť rôzne chutné jedlá teplej a studenej kuchyne. Mnohí z nás ich zavárajú, sušia alebo si urobia kečup. Iní ich preferujú ako súčasť ľahkých letných šalátov, obložených mís alebo tradičných obložených chlebíčkov. Na aký spôsob preferujete rajčiaky vy?
Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch. Poďme si to teda vyjasniť.
Rozlišovacie znaky
Pri ovocí by to mohlo byť jednoduché. Chutí sladko a väčšinou rastie na stromoch a kríčkoch. Áno, ale mnohé z týchto znakov predsa môže mať aj zelenina. Aj tá vie byť sladká a môže rásť z rastliny, teda nemusí ísť vždy o jedlý koreň a podobne.
Jedlé plody alebo semená rastlín by mali byť ovocím. Môže to byť plod dreviny či plod kvitnúcich rastlín. Ovocie má po správnosti semienka či jadierka, čo ale tiež môže mať a väčšinou aj má každá zelenina. Napríklad mrkva má semienka na povrchu, akurát sa tento proces deje po viac ako roku odrastenia, je to dvojročná zelenina.
Zelenina je zas opradená indíciou šupky (často hrubej) či celkovej pevnej konzistencie, väčšina zeleniny je oveľa tvrdšia ako mnohé druhy ovocia. Ovocie aj zelenina majú poddruhy, a to ovocné kôstkoviny, jadroviny, bobuľoviny a škrupinoviny. Spomedzi zeleniny sú to strukoviny, cibuľová zelenina, koreňová, listová, plodová a hlúbová zelenina. Pristavíme sa pri plodovej zelenine.
Práve to je jedna zo silných zelenových skupín, ktoré nemajú jasné miesto. Tieto druhy sú najtajomnejšie:
- Paradajky - sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť. Tu sú však také druhy zeleniny, ktoré majú jednoznačne pevnejší obal. Paradajka je preto najdiskutovanejšou zeleninou (či ovocím).
- Papriky - sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
- Tekvica - je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
- Cuketa - tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
- Melón - patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva. Mohlo by sa zdať, že melón je spomedzi všetkých zelenín aj ovocí najmenej spracovávaný či kombinovaný s inými zeleninami. Ale jeho biela časť - pevnejšia dužina tesne pod kôrou - je vhodná do šalátov a k mäsu.
- Baklažán - je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu.
- Olivy - plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
- Avokádo - je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
- Fazuľa - pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázií sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
- Hrášok - hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny.
- Rebarbora - trvácna zelenina. Mohutnejšia rastlina, ktorá sa ale v kuchyni často používa na sladko. Rebarborové koláče sú naozaj pochúťkou.
- Orechy - všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín. Kto by si bol pomyslel, že sú napríklad také lieskovcové (orechovo-čokoládové) nátierky vlastne ovocné, však?
Mnohé zelenino-ovocia stále nechávajú vo vzduchu otázku, ktorú sme si položili na začiatku. Takže je dilema ovocia a zeleniny napokon podobná, ako to, či bola skôr sliepka, alebo vajce. Ešteže si môžeme chutnú či už zeleninu, alebo ovocie pripraviť na obed aj bez toho, aby sme vedeli, o aké zaradenie presne ide. Hlavne, že sú jedlé.
tags:
