Paradajka: Ovocie alebo zelenina z botanického hľadiska?

Paradajka má mnoho prívlastkov typu "naj" a neexistuje toho veľa, čo by ste o nej netušili. Paradajka alebo rajčina sú len hovorové názvy. Po správnosti a oficiálny botanický názov je rajčiak jedlý.

História paradajky

Niekedy bola len divo rastúcou rastlinou. Divoký druh paradajok má pôvod v Andách v Južnej Amerike, hlavne v Peru a Ekvádore. Predpokladá sa, že bol domestikovaný v predkolumbovskom Mexiku. V Európe sa paradajky objavili spolu so zemiakmi a kukuricou až v 16. storočí.

Anglický názov paradajky je odvodený od náhuatlského (aztéckeho) slova tomatl. Paradajku priviezli do Európy Španieli začiatkom 16. storočia a zdá sa, že Španieli a Taliani boli prvými Európanmi, ktorí ju prijali ako jedlo. Vo Francúzsku a severnej Európe sa paradajka pôvodne pestovala ako okrasná rastlina a bola považovaná za potravinu s podozrením, pretože botanici ju poznali ako príbuznú jedovatej belladony a smrtonosnej lienky.

Korene a listy rajčiaka sú jedovaté a obsahujú neurotoxín solanín. Niektorí vedci však tvrdia, že paradajka bola spočiatku považovaná za druh baklažánu, ktorého je blízkym príbuzným.

Botanické hľadisko

Mnohí si myslia, že paradajka je ovocie, pretože dozreté plody obsahujú semená. Paradajka je ovocie z botanického hľadiska, pretože obsahuje semená a má bobuľovité plody. Vedci hovoria, že paradajka je ovocie, pričom ovocie je definované ako „jedlá, reprodukčná časť rastliny…“ Vo výkladovom slovníku sa dočítate: „Všetko, čo rastie priamo na rastline a je jej časťou, pomocou ktorej sa jej semienka dostanú do sveta, je ovocie…“

Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. K ovociu za zarátavajú plody so zrelým vaječníkom rastliny a jeho obsahom. Voľne sa tento výraz rozširuje na zrelý vaječník a semená spolu s akoukoľvek štruktúrou, s ktorou sú kombinované.

Aby sme vysvetlili túto definíciu, treba sa zamerať na ovocie, ktoré je najbežnejšie a tým je jablko. Botanici považujú jadro jablka za ovocie, pretože je to zrelý vaječník obsahujúci semená. Ale pomocou jednoduchšej definície, ovocie sú celé plody, počíta sa k tomu aj dužina nielen jadro. Bežné „zeleniny“ (pestované na záhrade), ktoré sú z botanického hľadiska ovocie, zahŕňajú: uhorky, papriky a paradajky.

Rozlišovacie znaky

Pri ovocí by to mohlo byť jednoduché. Chutí sladko a väčšinou rastie na stromoch a kríčkoch. Áno, ale mnohé z týchto znakov predsa môže mať aj zelenina. Aj tá vie byť sladká a môže rásť z rastliny, teda nemusí ísť vždy o jedlý koreň a podobne. Jedlé plody alebo semená rastlín by mali byť ovocím.

Môže to byť plod dreviny či plod kvitnúcich rastlín. Ovocie má po správnosti semienka či jadierka, čo ale tiež môže mať a väčšinou aj má každá zelenina. Napríklad mrkva má semienka na povrchu, akurát sa tento proces deje po viac ako roku odrastenia, je to dvojročná zelenina.

Zelenina je zas opradená indíciou šupky (často hrubej) či celkovej pevnej konzistencie, väčšina zeleniny je oveľa tvrdšia ako mnohé druhy ovocia. Ovocie aj zelenina majú poddruhy, a to ovocné kôstkoviny, jadroviny, bobuľoviny a škrupinoviny. Spomedzi zeleniny sú to strukoviny, cibuľová zelenina, koreňová, listová, plodová a hlúbová zelenina.

Práve to je jedna zo silných zelenových skupín, ktoré nemajú jasné miesto. Tieto druhy sú najtajomnejšie Paradajky - sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť. Tu sú však také druhy zeleniny, ktoré majú jednoznačne pevnejší obal. Paradajka je preto najdiskutovanejšou zeleninou (či ovocím).

Kulinárske hľadisko

Termín ovocie sa používa pri sladkých a mäsitých botanických plodoch a termín zelenina zasa na označenie širokej škály rastlinných častí. V mnohých kultúrach je zelenina súčasťou hlavného jedla, zatiaľ čo ovocie je považované skôr za malé občerstvenie alebo dezert.Paradajky sú na hranici ovocia a zeleniny. Informačný zmätok však vzniká preto, lebo „zelenina“ nie je botanickou klasifikáciou, je to kulinárske určenie.

Neexistuje žiadne striktné pravidlo, ktoré by toto botanické ovocie označovalo za zeleninu, ale vzhľadom na to, že paradajky sa vo všeobecnosti nevyskytujú v dezertoch, ale skôr sa použitím v kuchyni približujú paprike či baklažánu, zaradíme ich do zeleniny. Žiadna potravina však v skutočnosti nebalansuje na hranici ovocia a zeleniny tak ako paradajka.

Avšak paradajky plnené mletým mäsom alebo paradajkový koláč s kozím syrom - to vôbec neznie ovocne. Vedomosti a znalosti nám síce hovoria, že paradajka je ovocie, ale náš rozum nám aj tak nedovolí pridať ju do ovocného šalátu.

Právne hľadisko

V roku 1893 bol Najvyšší súd v Spojených štátoch nútený rozhodnúť o tom, či by dovážané paradajky mali byť zdaňované podľa tarifného zákona z roku 1883, ktorý sa vzťahuje len na zeleninu a nie na ovocie. V USA sa práve o tejto skutočnosti súdili Nix vs. Hedden. Súd v New Yorku v roku 1893 v tomto prípade rozhodol, že je to zelenina. Kým najvyšší súd v USA uznal paradajky za zeleninu (na základe toho, že ovocie sa podáva na obed), Európska únia rozhodla, že ide o ovocie. Európska únia však v prílohe č.

Pri tejto príležitosti vznikol takýto argument: „Botanicky povedané, paradajky sú ovocím rovnako ako uhorky, tekvice, fazuľa a hrášok, ale čo sa týka praxe a reality, ľudia ich považujú za zeleninu, používajú ich varené aj čerstvé, rovnako ako mrkvu, petržlen, repu, karfiol, kapustu, zeler a pod.“

V roku 1886 doviezol Nix paradajky zo západnej Indie. Správca prístavu v New Yorku Hedden uložil daň za paradajky, ktoré považoval za zeleninu. Odporcovia tohto skutku protestovali a podali žalobu proti Heddenovi a tvrdili, že paradajky sú botanicky ovocím, a preto by nemali byť zdanené ako zelenina. Prípad nakoniec skončil na Najvyššom súde.

Nutričná hodnota a účinky na zdravie

V poslednej dobe sa záujem spotrebiteľov o paradajky zvýšil aj vďaka početným informáciám o ich nutričnej hodnote a priaznivých zdravotných účinkoch. Čerstvá paradajka strednej veľkosti obsahuje iba 26 kalórií, má vysoký obsah vitamínu C (takmer 40 % odporúčanej dennej dávky) a je zdrojom vitamínov A, B1, B6, kyseliny listovej a horčíka.

Paradajky obsahujú okrem betakaroténu a mnohých vitamínov (C, B, A, E) aj mimoriadne zdraviu prospešný lykopén, ktorého je najviac pod šupkou. „Rajčiny obsahujú vyššie dávky lykopénu, rovnako ako iné druhy zeleniny s červeným sfarbením. Lykopén je účinný antioxidant, ktorý pomáha likvidovať voľné radikály v tele.

Jedna šálka rajčín obsahuje takmer 18 percent dennej odporúčanej dávky vitamínu K, ktorý prispieva k zdraviu kostí. V tele je vitamín K uchovávaný len v malom množstve a jeho zásoba sa bez pravidelného denné príjmu rýchlo vyčerpáva. Nedostatok vitamínu K, ktorý sa zvyčajne prejaví modrinami, krvácaním z nosa a ďasien či krvou v moči a stolici.

Rajčiny sú dobrým zdrojom draslíka, ktorý pomáha znižovať krvný tlak, udržiava správnu funkciu nervového a svalového systému a hrá zásadnú úlohu v správnej činnosti srdca. Nedostatok draslíka sa prejavuje bolesťami hlavy, ospalosťou, kŕčmi vo svaloch alebo nepravidelným srdcovým rytmom. Jedna šálka rajčín obsahuje až 11,4 percenta odporúčanej dennej dávky draslíka, preto je obohatenie jedálnička o rajčiny jednoduchým spôsobom, ako bojovať s vysokým krvným tlakom bez nutnosti liekov.

Rastlinný pigment lykopén, ktorý dodáva rajčinám ich červenú farbu, patrí do skupiny karotenoidov, ktoré sú známe svojimi antioxidačnými vlastnosťami. Veľkou výhodou paradajok je, že si oproti iným druhom zeleniny zachovávajú niektoré dôležité fytolátky ako lykopén aj po uvarení. Z tohto hľadiska sú spracované rajčiny dokonca výživnejšie ako čerstvá, pretože väčšie množstvo lykopénu sa uvoľní až po tepelnom spracovaní.

Paradajky sú bohaté na vitamíny a minerály, ktoré prospievajú očnému zdraviu. Okrem vitamínov A E a C paradajky tiež obsahujú antioxidanty zeaxantín, luteín a lykopén, ktoré chránia oči pred poškodením svetlom. Luteín spolu so zeaxantín podľa odborníkov hrá ochrannú úlohu proti oxidačnému poškodeniu oka voľnými radikálmi a existuje tiež spojitosť medzi príjmom luteínu a znížením rizika rozvoja šedého zákalu.

Spotreba paradajok je spojená s nižším výskytom mŕtvice a nižším výskytom srdcových chorôb. Obsahujú zlúčeninu zvanú lykopén, ktorá im dáva červenú farbu. Paradajky obsahujú skupinu fytochemikálií nazývaných karotenoidy, medzi ktoré patrí lykopén, luteín a betakarotén. Tieto zlúčeniny sú dôležité na udržanie zdravia očí a môžu chrániť pred vekom podmienenou degeneráciou makuly a inými očnými chorobami.

Karotenoidy môžu pomôcť zabrániť poškodeniu pokožky UV žiarením. Štúdia z roku 2006 zistila, že po 10-12 týždňovej pravidelnej konzumácii došlo k zníženiu citlivosti v dôsledku zvýšenia karotenoidov v strave. To však neznamená, že sa nespálite, ak budete jesť veľa paradajok - stále je dôležité byť na slnku opatrný.

Paradajky sú dobrým zdrojom vitamínu K, ktorý je potrebný na zrážanie krvi a hojenie rán. Existuje tiež čoraz viac dôkazov, že vitamín K môže byť prospešný aj pre zdravie kostí a kardiovaskulárny systém.

Sú paradajky bezpečné pre každého?

Je rozšírený názor, že zlúčenina v ovocí a zelenine (nazývaná solanín), môže zhoršiť artritické stavy a bolesti kĺbov. K dnešnému dňu však neexistuje žiadny výskum na podporu tohto predpokladu, pričom dôkazy sú len neoficiálne. Alergia na paradajky je zriedkavá, ale ak ste alergický, pravdepodobne budete reagovať aj na iné rastliny z čeľade nočných, vrátane baklažánu a zemiakov.

Využitie paradajok

Paradajky nemajú priame slnko v láske. Paradajky neobľubujú chlad, a preto by ste ich nikdy nemali skladovať v chladničke. Strácajú tým nielen chuť ale aj charakteristickú vôňu. Rastliny paradajky sú jedno až dvojročné. V Španielsku sa ich urodí tak veľa, že sa tu stali každoročnou tradíciou paradajkové „vojny“.

Ak ste ešte nikdy nenakladali paradajky do oleja, skúste to s nami. Omáčky, polievky, šaláty - rajčiny sú nielen lahodnou a nízkokalorickou potravinou, ktorá sa hodí do množstva pokrmov, ale tiež prospievajú zdravi. Vám môžeme prezradiť pár nápadov, ako spracovať paradajky na všetky spôsoby. Mrazenie, sušenie či nakladanie do oleja. Paradajky môžete v kuchyni využiť naozaj naplno.

Plody paradajok sa spracúvajú aj mrazením, ktoré nie je až tak typické pre naše končiny. Ideálne sa mrazia zrelé pri teplotách -25 až -30 °C. Ďalším pre nás neštandardným spôsobom spracovania plodov paradajok je ich sušenie pri teplote 65 až 70 °C. Usušené plody sa potom môžu nakladať do rastlinných olejov alebo sa dochucujú korením. Z paradajok sa vyrába aj lekvár.

Nie je vhodné urýchľovať dozrievanie paradajok ich vystavením na priamom slnku, je lepšie keď dozrievajú pozvoľna a prirodzene. Paradajky by sa mali skladovať stopkou hore, pri izbovej teplote. Výborné sú v šaláte, či len tak na chlieb s maslom.

Paradajky sa jedia surové s pečivom, ako prílohy k mnohým jedlám, používajú sa do studených šalátov alebo aj ako ozdoba. Varia sa z nich polievky, rôzne omáčky k mäsu alebo cestovinám, kečupy, pretlaky, šťavy. Pripravuje sa z nich paradajkový základ na pizzu alebo môžu byť aj súčasťou jej oblohy. Okrem toho sú paradajky výborné aj sušené. Aj tie môžete použiť ako súčasť jedla, napríklad cestovín či pizze.

Zaujímavosti

Prvý recept na európske jedlo s použitím paradajok bol publikovaný v roku 1692 v Neapole. Najväčšia paradajka na svete s hmotnosťou 2,9 kg bola vypestovaná v Spojených štátoch. Kedysi boli paradajky nazývané jablko lásky. Nemalo to ale nič spoločné s ich tvarom, ale farbou. V pôvodnom názve ich v taliančine volali "zlaté jablko".

Či radšej preferujete, že paradajky sú ovocím alebo radšej zeleninou je úplne na vás. Hlavné je, že sú zdravé a treba ich konzumovať pravidelne. Obsahujú veľa antioxidantov, ktoré bojujú proti rakovine a iným chorobám.

tags: